Rozhovor s viceprezidentom Slovenskej onkologickej spoločnosti a prednostom Onkologickej kliniky FN Trenčín, MUDr. Branislavom Bystrickým, PhD., MPH
MUDr. Branislav Bystrický ukončil LF UK v Bratislave v roku 2001 a nastúpil na Národný onkologický ústav v Bratislave. Po špecializácii v internej medicíne a klinickej onkológii pokračoval v práci na pozícii consultant v Írsku a neskôr zastával pozíciu Senior Clinical Research Fellow v Spojenom kráľovstve. Po päťročnom pobyte v zahraničí bol vymenovaný za primára a prednostu Onkologickej kliniky FN Trenčín a FZ TnUAD v Trenčíne, kde pôsobí od roku 2011 doteraz. Ďalej zastáva rôzne funkcie – je viceprezidentom Slovenskej onkologickej spoločnosti, členom výboru Slovenskej spoločnosti pre radiačnú onkológiu, členom správnej rady Ligy proti rakovine a i. Aktívne prednáša a publikuje v domácich aj zahraničných časopisoch.
Prezraďte našim čitateľom, čo vás priviedlo k medicíne, špeciálne k onkológii a neskôr k radiačnej onkológii?
Strednú školu som absolvoval v USA, kde otec pracoval vo výskume. Už tam som stretával jeho kolegov z výskumu, ktorí boli lekármi. Myslím, že to bol rozhodujúci podnet – ako sa dá skĺbiť medicína aj výskum. Po skončení LF UK v Bratislave som si už hľadal miesto na interných klinikách, nakoniec som nastúpil na NOÚ v Bratislave. Atestáciu z radiačnej onkológie som si dokončil až po návrate zo Spojeného kráľovstva, keď som sa dostal do vedúcej pozície primára. Táto funkcia si vyžadovala vedomosti nielen z klinickej, ale aj radiačnej onkológie.
Ako ovplyvnilo vaše pôsobenie v zahraničí, najmä, v The Royal Marsden Hospital, váš prístup k liečbe a výskumu rakoviny po návrate na Slovensko?
V Royal Marsden Hospital v Londýne som pôsobil na pozícii Clinical Research Fellow. Mal som na starosti okrem ambulancie klinickej onkológie aj manažment pacientov v klinických štúdiách, ktoré boli otvorené na našom oddelení. Išlo o klinický výskum nových liekov a ich kombinácií v gastrointestinálnych a hematologických malignitách. Samozrejme, tieto skúsenosti som sa snažil aplikovať aj na Slovensku otváraním klinických skúšaní liekov na našej klinike.
Po návrate na Slovensko ste boli v septembri 2011 vymenovaný za primára Onkologického oddelenia Fakultnej nemocnice Trenčín. Aké boli najväčšie výzvy pri budovaní a vedení onkologickej kliniky a na čo ste najviac hrdý z toho, čo sa vám podarilo dosiahnuť?
Oddelenie (neskôr klinika) malo na Slovensku dobré meno na poli radiačnej onkológie a mojou prvou úlohou bolo, samozrejme, pracovať aj na jej renomé na poli klinickej onkológie. Mesiac po príchode sme zriadili multidisciplinárne semináre (komisie), kde sme začali za prítomnosti zväčša primárov chirurgických disciplín a rádiológie preberať komplikovaných pacientov s onkologickým ochorením. Môžem s hrdosťou povedať, že sme v tom boli priekopníci na Slovensku. Neskôr tento trend nasledovali aj iné nemocnice a onkologické ústavy. Toho času máme tieto mítingy trikrát týždenne, kde preberáme všetkých pacientov s diagnózou karcinómu prsníka a gynekologických malignít a vybraných pacientov s inými malignitami.
Onkologická klinika Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka prešla v roku 2020 významnou modernizáciou prístrojového vybavenia. Ako tieto nové technológie zmenili možnosti diagnostiky a liečby pre vašich pacientov?
Radiačná onkológia je závislá od technologického vybavenia. Výskum a vývoj napreduje s novými liekmi, ale rovnako ide dopredu v technológiách v radiačnej onkológii. Z centrálneho nákupu MZ SR (aj na iné oddelenia v SR) boli zakúpené nové lineárne urýchľovače. Samozrejme, rozšírili sa nám terapeutické možnosti rádioterapie, zlepšila sa bezpečnosť a nastavenie pacientov počas ožarovania. Všetko toto viedlo k rýchlejšej a bezpečnejšej liečbe žiarením.
Aké sú podľa vás najvýznamnejšie súčasné trendy v medicínskom onkologickom výskume, ktoré majú potenciál významne zmeniť prognózu pacientov s onkologickým ochorením?
V súčasnosti máme dva hlavné prúdy výskumu liečby onkologických pacientov. Jeden je založený na našom vlastnom imunitnom systéme – imunoterapia – kde sa snažíme nabudiť imunitný systém, aby rozpoznal nádorovú bunku ako cudziu. Ide o i. v. lieky, ale aj o CAR T-bunkovú liečbu. Druhý prúd výskumu sa zaoberá cielenou liečbou a naviazaním niekoľkých molekúl chemoterapie na špecifickú monoklonovú protilátku proti nádorovej bunke. Takto vieme cielene dopraviť iba malé, ale dostačujúce množstvo chemoterapie priamo do nádorovej bunky. Po anglicky sa táto technológia volá ADC – antibody–drug conjugates.
Aké sú podľa vás ako viceprezidenta Slovenskej onkologickej spoločnosti najväčšie výzvy pre slovenskú onkológiu?
Plne podporujeme skríning a prevenciu onkologických ochorení vrátane očkovania proti HBV a HPV. Vnímame nízku účasť našej populácie na týchto preventívnych programoch. V druhom rade sme na chvoste EÚ v dostupnosti inovatívnej liečby, ktorá by bola plne hradená z verejného zdravotného poistenia. V neposlednom rade Slovensko čelí starnúcej populácii a nedostatku kvalifikovaných onkológov. Stúpa preťaženie existujúcich lekárov, predlžujú sa čakacie doby, zvyšuje sa administratívna záťaž…
Ako vnímate úlohu umelej inteligencie a digitalizácie v budúcnosti onkologickej diagnostiky a liečby?
Umelá inteligencia (AI) sa stáva už neoddeliteľnou súčasťou onkologického výskumu a aj klinickej praxe. AI sa začína používať na analýzu multigenomických dát, mamografických snímok, histologických preparátov a i. Už tento mesiac by sme mali mať nainštalovaný softvér, ktorý pomáha lekárom pri zakresľovaní orgánov pri vytváraní plánu pre ožarovanie. Tento pokročilý softvér využíva prvky AI. Veľmi sa tomu tešíme, dúfame, že zrýchli našu prácu pri zakresľovaní cieľových štruktúr pri rádioterapii. Naša klinika by mala byť aj súčasťou pilotného projektu pri identifikácii pacientov so symptómami onkologického ochorenia a komplikáciami pri onkologickej liečbe.
Ak by ste mali dať dobrú radu svojmu mladšiemu kolegovi, ktorý začína pracovať s pacientmi s onkologickým ochorením, aká by bola?
V dnešnej hektickej dobe je veľmi ľahké prísť k vyhoreniu v práci (tzv. burn-out), hlavne pri práci s pacientami s nevyliečiteľným ochorením. Práca lekára na oddelení je práca v tíme. Multidisciplinárne stretnutia a vzájomné rady v tíme znižujú stres a napätie v práci. Každého pacienta lekár nevylieči, ale v dnešnej dobe mu môže výrazne pomôcť so symptómami onkologického ochorenia. A v neposlednom rade nezanedbávaj sám seba – pravidelná fyzická aktivita, spánok, relax.
Ako lekár – onkológ ste denne vystavený obrovskému stresu a náročným situáciám. Dovoľte nám preto osobnú otázku, ako si udržiavate fyzickú a psychickú kondíciu a čo robíte pre svoje zdravie?
Rád chodím do lesa, som aktívny poľovník. Teší ma, že aj môj najstarší syn má k poľovníctvu vzťah a robí mi spoločníka na potulkách revírom. Tento rok ma zas môj najmladší syn prehovoril na rybárske skúšky, tak som sa stal aj rybárom. Spolu chodíme do pstruhových revírov v okolí Trenčína, chytáme na prívlač a muškárime na Váhu. Takže aktívny pohyb hore prúdom rieky. Okrem toho rád športujem – bicykel, lyžovanie, korčuľovanie…
Na záver nášho rozhovoru nám prezraďte niečo zo svojej životnej filozofie. Čo vás napĺňa šťastím, ako relaxujete a kde dobíjate baterky?
Veľa športujem, chodím do práce na bicykli (za každého počasia), rekreačne bicyklujem (aj enduro a downhill, ale žiadne veľké skoky!) Šťastie nachádzam v jednoduchých veciach – prechádzky v prírode, čas strávený v záhrade a s rodinou, ktorá mi je veľkou oporou.
Ďakujeme vám za rozhovor
Odborná redakcia ONKO News
