Rozhovor s osobnosťou mesiaca
MUDr. Veronikou Šokovou z kardiologickej ambulancie v Hlohovci
MUDr. Veronika Šoková pochádza z Prešova, kde absolvovala Strednú zdravotnícku školu. Štúdium všeobecného lekárstva ukončila na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Svoju odbornú prax začala na Kardiovaskulárnom oddelení Fakultnej nemocnice v Ostrave. Následne pôsobila v Kardiocentre Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove a na Kardiologickej klinike Fakultnej nemocnice v Nitre. Po úspešnom zložení atestácie v odbore kardiológia na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach pokračovala ďalej v ambulantnej praxi, konkrétne v Kardiologickej ambulancii Medicínskeho centra NZZ v Nitre a neskôr v Hlohovci. Svoje vzdelanie si nedávno rozšírila o certifikačný študijný program v oblasti echokardiografie.
Prezraďte našim čitateľom, čo vás priviedlo k medicíne a špeciálne ku kardiológii?
K zdravotníctvu som inklinovala od detstva, kde patrila hra na nemocnicu k mojim štandardným hrám. Vždy ma viedli k tomu, že slabším treba pomáhať. Po základnej škole som nastúpila na strednú zdravotnícku školu, ktorá by podľa mňa mala patriť k príprave na medicínu. V rodine sa toto rozhodnutie nestretlo s veľkým pochopením. Po strednej škole som však chcela vedieť a môcť spraviť pre ľudí viac, a preto som pokračovala v štúdiu medicíny. Počas štúdia som najprv zvažovala odbor imunológie a alergológie, ale od štvrtého ročníka, keď som objavila príliš veľa nejasností a málo možností ovplyvnenia týchto ochorení, bola pre mňa kardiológia jasný smer.
Mohli by ste predstaviť našim čitateľom oddelenie, na ktorom pracujete a spektrum najčastejších ochorení, s ktorými sú pacienti prijímaní do vašej ambulancie?
Pracujem v kardiologickej ambulancii v menšom meste. Sú k nám odosielaní pacienti jednak od praktických lekárov a špecialistov pre rôznorodé ťažkosti, ako sú bolesti na hrudníku, zadýchavanie, palpitácie a jednak prijímame pacientov po hospitalizácii pre akútne stavy srdcového zlyhávania, ischemickej choroby srdca či porúch rytmu za účelom ďalšieho manažmentu a liečby.
Čo je podľa vás najdôležitejšie v prístupe k pacientovi, ktorý prekonal kardiovaskulárnu príhodu a má potvrdenú hypercholesterolémiu, aby ste si získali jeho dôveru a motivovali ho k spolupráci?
Na prvom mieste pacienti po kardiovaskulárnej príhode veľmi málo chápu situáciu, ktorou prešli. Nechápu, nakoľko to bolo závažné, aké reziduálne nálezy im ostali a ešte menej vnímajú rizikové faktory opakovania tejto situácie. Moderná intervenčná liečba vedie k rýchlemu vyriešeniu bolestí, ktoré pacient vníma. Už menej vníma dyslipidémiu a fajčenie, ktoré túto situáciu urýchlili a budú viesť k opakovanému zhoršeniu zdravotného stavu. Ale keďže to bolo málo traumatizujúce a rýchlo vyriešené, nejde pre nich o závažnú situáciu, nad ktorou sa treba zamyslieť. Ak však niektorým ukážete fakty o detailoch nálezu a vyčíslite im percento rizika opakovania do piatich rokov, začnú sa nad svojou situáciou zamýšľať.
Kardiológia zaznamenala za posledných desať rokov obrovský rozvoj. Ako by ste charakterizovali vaše možnosti dnes v porovnaní so situáciou pred desiatimi rokmi? Ako vidíte budúcnosť akútnej kardiológie?
Zaznamenali sme veľké pokroky v možnostiach intervenčných zákrokov a liečby. Avšak stále narážame na nedôveru pacienta.
Kardiovaskulárne ochorenia sa často manifestujú dramaticky, ste svedkami životných príbehov vašich pacientov. Vedeli by ste si spomenúť, ktorý pacient bol pre vás najväčšou výzvou?
Najdramatickejšie vnímame náhle vzniknuté ochorenia z plného zdravia u mladých ľudí. Ale najviac ma potrápil príbeh staršieho pána po bypassovej operácii, ktorého organizmus sa aj napriek zvládnutiu rozsiahleho koronárneho nálezu rozhodol nespolupracovať. Všetky výsledky sme upravili do dokonalosti, ale vyčerpaný organizmus už žiaľ nechcel spolupracovať. Ani napriek maximálnej snahe a skutočne vyšperkovaných výsledkoch laboratórnych a zobrazovacích nálezov to nebolo dostatočné.
Práca kardiológa je často spojená s vysokým stupňom stresovej záťaže. Prezraďte nám, ako sa vám darí bojovať so stresom?
Starší kolega raz zareagoval na tlak zo strany pacienta a sestry vyjadrením: „Pracujem s ľuďmi, netlačte na mňa.“ Keď sa na mňa rúti sto vecí naraz, vždy si na to spomeniem. Nemôžeme „odfláknuť“ svoju prácu, pracujeme s ľuďmi a sme ľudia.
Denne sa stretávate s pacientmi, ktorí začali myslieť na svoje zdravie príliš neskoro. Dovoľte nám preto osobnú otázku: Ako si udržiavate kondíciu a čo robíte pre svoje srdce?
Využívam každú príležitosť na pohyb a aktívny aj pasívny oddych. Psychohygiena je základ, ale nie je lepšia ako aktívny oddych. Stravovanie je pre mňa výzvou od detstva. Keďže si naň musím dávať pozor, vyhľadávam stále nové a zdravšie možnosti stravovania.
Ak by ste mali dať dobrú radu kolegovi, ktorý len začína pracovať s pacientmi s hypercholesterolémiou, aká by bola?
Sme ľudia a sme pohodlní, každý pacient je iný. Vždy sa na človeka musíš pozerať individuálne. To, čo platí na jedného, u druhého nezaberie. Vždy preto musíš človeka počúvať.
Ďakujeme vám za rozhovor
Odborná redakcia KARDIO News
