Rozhovor s osobnosťou mesiaca

MUDr. Slavomírom Šuchom z internej ambulancie v Martine

MUDr. Slavomír Šuch je rodák z Martina. Študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Ko­menského v Bratislave a potom na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Po skončení štúdia nastúpil na interné oddelenie Martinskej fakultnej nemocnice. Počas tohto obdobia získal atestáciu z internej medicíny. O tri roky neskôr sa rozhodol pre prácu vo farmaceutickej spoločnosti Eli Lilly. Bol odborným zástupcom pre vnútorné lekárstvo v spoloč­nosti ŽOS – MEDIKA Vrútky. Neskôr sa rozhodol pre spoluprácu s dcérskou spo­ločnosťou American Heart Center of Slovakia, kde zastával pozíciu konateľa, a o dva roky neskôr začal pracovať v privátnej internej ambulancii MED-CENTRUM.

Popri práci v internej ambulancii pôsobí aj ako lekár urgentného príjmu a lekár v internej ambulancii JIS v Trstenej, Čadci a Martine. Zároveň sa venuje výskumnej (principal in­vestigator v oblasti hypertenzie, prevencie CMP, srdcového zlyhávania a porúch meta­bolizmu lipidov), publikačnej, konzultačnej a prednáškovej činnosti.

Mohli by ste našim čitateľom predstaviť svoju ambulanciu a spektrum pacientov, ktorí k vám prichádzajú, a prípadne prezradiť, na čo ste vo svojej práci obzvlášť hrdý?

V internej ambulancii MED-CENTRUM v Martine poskytujeme dospelým pacientom širokú internistickú starostlivosť. Prichádzajú k nám s vysokým krvným tlakom, poruchami me­tabolizmu tukov a cukrov, srdcovými a cievnymi ochoreniami, dýchavicou či s viace­rými diagnózami naraz. Často treba posúdiť celý zdravotný stav a nastaviť liečbu tak, aby bola odborne správna a zároveň zvládnuteľná v každodennom živote. Som hrdý na dlhoročnú prácu s pacientmi a na to, že som sa viac než dve desaťročia mohol popri klinickej praxi venovať aj klinickému výskumu.

Čo je podľa vás najdôležitejšie v prístupe k pacientovi, ktorý je vo vysokom kardiovaskulárnom riziku a súčasne má potvrdenú závažnú hypercholesterolémiu, aby ste si získali jeho dôveru a motivovali ho k spolupráci?

Najdôležitejšie je, aby pacient cítil, že sa rozprávame s ním, nielen o jeho laboratórnych výsledkoch. Zvýšený cholesterol zvyčajne nebolí, preto treba zrozumiteľne vysvetliť, čo jeho hodnoty znamenajú v kontexte celkového kardiovaskulárneho rizika a ako môže liečba toto riziko znížiť. Pýtam sa aj na jeho obavy, skúsenosti s liekmi a na to, čo je preňho v bežnom živote reálne. Spoločne stanovíme cieľ a plán, ktorý môže zahŕňať úpravu ži­votosprávy aj liečbu zvolenú podľa rizika a tolerancie. Ak sa cieľ nedarí dosiahnuť, liečbu priebežne upravujeme. Dôvera vzniká z rozhovoru a pravidelného sledovania, nie z jed­norazového poučenia.

Interná medicína zaznamenala za posledných desať rokov veľký rozvoj. Ako by ste charakterizovali svoje možnosti dnes v porovnaní so situáciou pred desiatimi rokmi?

Dnes vieme presnejšie posudzovať riziko a máme viac možností, ako sledovať účinok liečby. Rozšírili sa laboratórne, zobrazovacie aj monitorovacie metódy a pribudli lieky, ktoré zmenili starostlivosť o pacientov so srdcovým zlyhávaním, diabetom či poruchami me­tabolizmu tukov. Pred desiatimi rokmi mnohé z týchto možností neboli dostupné alebo sa používali len u užšieho okruhu pacientov. Zároveň máme viac údajov, ktoré treba správne interpretovať. Technológia je veľkou pomocou, ale nenahrádza klinický úsudok ani rozhovor s pacientom.

Ako podľa vás ovplyvní umelá inteligencia bežnú lekársku prax v internej medicíne v horizonte najbližších piatich rokov?

Očakávam, že umelá inteligencia bude pomáhať najmä pri administratíve, triedení infor­mácií v dokumentácii, sumarizácii výsledkov a upozorňovaní na možné riziká či liekové interakcie. V internej medicíne pracujeme s veľkým množstvom údajov a pacienti mávajú viacero diagnóz, preto nám dobre nastavené nástroje môžu ušetriť čas. Ich výstupy však treba overovať, dbať na ochranu citlivých údajov a zodpovednosť za rozhodnutie pone­chať na lekárovi. Najväčší prínos vidím v tom, že nám technológia umožní venovať viac času pacientovi.

Vo svojej lekárskej praxi ste svedkom mnohých životných príbehov. Vedeli by ste si spomenúť, ktorý pacient bol pre vás najväčšou výzvou?

Ak mám odpovedať všeobecne, najväčšou výzvou sú situácie, keď sa zdravotný stav pacienta rýchlo mení a pacient má súčasne viacero závažných ochorení. Vtedy treba konať včas a zároveň opakovane posudzovať, či liečba pomáha a ako sa stav vyvíja. Konkrétne príbehy pacientov si nechávam pre seba. Z takýchto situácií si zakaždým od­nášam poznanie, aká dôležitá je tímová spolupráca, pokojné zhodnotenie stavu a schop­nosť prispôsobiť ďalší postup tomu, čo sa práve deje.

Práca lekára internistu je často spojená s vysokou stresovou záťažou. Prezraďte nám, ako sa vám darí zvládať stres?

Stres k lekárskej práci patrí a nesnažím sa predstierať, že sa dá úplne odstrániť. Pomáha mi sústrediť sa na konkrétny problém, postupovať krok za krokom a spolupracovať s tímom. Mimo ambulancie a nemocnice mi veľa dáva hudba – jej počúvanie aj vlastná tvorba. Snažím sa nájsť čas na pohyb a odpočinok, hoci pri mojom pracovnom režime to nie je vždy jednoduché. Považujem za dôležité včas rozpoznať únavu a dopriať si potrebnú regeneráciu.

Denne sa stretávate s pacientmi, ktorí začali myslieť na svoje zdravie príliš neskoro. Dovoľte nám preto osobnú otázku: Ako si udržiavate kondíciu a čo robíte pre svoje srdce?

Snažím sa pravidelne hýbať. Keď mi to pracovný režim dovolí, idem si zabehať. Bez pra­videlných, takmer každodenných plaveckých tréningov by som svoje pracovné tempo zvládal oveľa ťažšie. Dôležitý je pre mňa udržateľný režim, ktorý sa dá dodržať aj popri práci. Pravidelný pohyb, rozumná strava, dostatok spánku a kontrola rizikových faktorov patria k základom prevencie. Ako lekár viem, že prevencia sa začína každodennými roz­hodnutiami, nie až návštevou ambulancie.

Čo vás v poslednom čase najviac potešilo?

Vždy ma poteší, keď sa pacient, ktorého dlhšie sledujeme, vráti s lepšími výsledkami a povie, že sa cíti lepšie. Mimo medicíny ma teší, že si aj popri náročnej práci nachádzam priestor na udržiavanie fyzickej kondície a že mi je dopriate aj dobré zdravie, ktoré je na to veľmi potrebné.

Máte nejaký sen či túžbu v profesionálnej alebo osobnej sfére, ktorú by ste si chceli tento rok splniť?

Tento rok si želám, aby ma medicína naďalej bavila a aby som si našiel viac priestoru na oddych, rodinu, hudbu a pohyb. V profesijnej oblasti chcem pracovať s rovnakým nasa­dením, držať krok s vývojom v medicíne a samozrejme sa aj ďalej venovať aplikovanému klinickému výskumu v oblasti kardiometabolickej medicíny a obezity.

Prezraďte nám na záver niečo zo svojej životnej filozofie. Čo vás napĺňa šťastím a čo robíte pre svoje duševné zdravie?

Snažím sa nezabúdať, že za každou diagnózou je konkrétny človek so svojím životom, obavami a možnosťami. V medicíne je dôležité vedieť konať, ale aj počúvať a nerobiť unáhlené závery. Šťastie mi prináša zmysluplná práca, blízki ľudia, hudba a chvíle, keď môžem spomaliť. Pre duševné zdravie sa snažím udržiavať si tieto oporné body a nájsť si čas na pohyb aj oddych. Vychutnávam si každú chvíľu, ktorú žijem, a práve to považujem za svoje životné krédo.

Ďakujeme vám za rozhovor.
Odborná redakcia KARDIO News