Rozhovor s osobnosťou mesiaca

MUDr. Oľgou Bobelovou z diabetologickej ambulancie v Košiciach

MUDr. Oľga Bobelová sa narodila v Michalovciach, kde absolvovala základnú aj strednú školu. Medicína bola jej snom už od detstva, preto bol výber ďalšieho štúdia pre ňu pri­rodzený. Po absolvovaní Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach dva roky pôsobila v NsP Snina, v rodisku svojho manžela.

Následne jej profesijná cesta viedla na III. internú kliniku Univerzitnej nemocnice L. Pas­teura v Košiciach. Atestáciu z diabetológie, porúch látkovej premeny a výživy zís­kala v roku 2010. Po návrate z materskej dovolenky si počas pôsobenia na I. internej klinike UNLP rozšírila odborné vzdelanie aj o atestáciu v odbore endokrinológia. Od roku 2018 pôsobí vo vlastnej diabetologickej ambulancii v Košiciach, kde sa stará o široké spektrum pacientov s diabetom a metabolickými ochoreniami. Osobitnú časť jej práce tvorí sta­rostlivosť o pacientov s diabetom 1. typu liečených modernými technológiami vrátane in­zulínových púmp a kontinuálneho monitorovania glukózy.

Čo vás priviedlo k medicíne a špeciálne k diabetológii?

Medicína bola mojím snom od detstva. V rodine sa traduje, že už ako trojročná som po­vedala, že raz budem lekárkou, a odvtedy som tento sen nezmenila. Vďaka rodičom, starej mame a mojej milovanej sestre bola moja cesta k medicíne prirodzená.

K diabetológii som sa dostala počas pôsobenia na III. internej klinike, kde vznikla potreba zastrešiť tento odbor atestovaným lekárom. Spočiatku som sa obávala, či pre mňa nebude málo dynamický. Dnes som za toto rozhodnutie veľmi rada. Diabetes totiž nie je len hod­nota glykémie. Ide o komplexnú starostlivosť, ktorá zahŕňa zmenu životného štýlu, regu­láciu hmotnosti aj personalizovanú liečbu. Navyše je to odbor, ktorý sa veľmi rýchlo vyvíja. Práve spojenie medicíny, technológií a zdravého spôsobu života ma na diabetológii stále baví.

Čo je podľa vás najdôležitejšie v prístupe k pacientovi, ktorému bol práve diagnostikovaný diabetes?

Najdôležitejšie je získať si pacienta na svoju stranu a ukázať mu, že som lekár, ktorý mu chce skutočne pomôcť. Diagnóza diabetu často prináša obavy. Pacientom vysvetľujem, že síce ide o chronické ochorenie, ale pri dobrej spolupráci môžu viesť plnohodnotný život. Dôležité je spoločne nastaviť reálne ciele. Veľkú úlohu má edukácia – pacient by mal rozumieť tomu, prečo je dôležitý pohyb, stravovanie či užívanie liekov, a nie iba slepo plniť pokyny. Dôvera vzniká vtedy, keď má pacient pocit, že sme partneri a o liečbe rozhodu­jeme spoločne.

Ako sa zmenili možnosti diabetológie za posledných desať až pätnásť rokov?

Rozdiel je obrovský. Pred pätnástimi rokmi sme boli viac odkázaní na merania glukome­trom a mali sme užší výber liekov aj technológií. Dnes kontinuálne monitorovanie glukózy umožňuje pacientovi aj lekárovi vidieť priebeh glykémie počas celého dňa i noci. Moderné inzulínové pumpy dokážu časť rozhodovania prebrať za pacienta a automaticky upravovať dávkovanie inzulínu.

Veľký pokrok nastal aj pri diabete 2. typu. Máme lieky, ktoré znižujú glykémiu, redukujú kardiovaskulárne a renálne riziko a pomáhajú pri regulácii hmotnosti. Liečbu preto vieme oveľa lepšie prispôsobiť konkrétnemu človeku. Už nejde iba o hodnotu HbA1c, ale o celý rizikový profil a o to, aby pacient žil dlhšie a kvalitnejšie.

Ako vnímate budúcnosť diabetológie? Prídu lieky alebo technológie, ktoré „vyliečia“ diabetes?

Budúcnosť diabetológie bude podľa mňa úzko spojená s technológiami a personalizova­nou medicínou. Pri diabete 2. typu máme čoraz účinnejšie možnosti ovplyvniť glykémiu, hmotnosť aj kardiovaskulárne riziko. Veľký priestor vidím aj v kontinuálnom monitorovaní glukózy. Pacient vidí, čo s jeho glykémiou urobí nevhodné jedlo, nedostatok pohybu či stres. Niekedy je takýto senzor účinnejšou edukáciou ako hodina rozhovoru v ambulancii.

Pri diabete 1. typu už dnes systémy automaticky upravujú dávkovanie inzulínu podľa údajov zo senzora a približujeme sa k „umelému pankreasu“. Verím, že budúce pumpy budú menšie, bez hadičiek a pacient nebude musieť zadávať ani množstvo sacharidov. Úplné vyliečenie diabetu zatiaľ nevieme sľúbiť, no skúmajú sa bunkové terapie, trans­plantácie ostrovčekov aj imunologické prístupy. Verím, že život s diabetom bude jedno­duchší a komplikácií bude menej.

Ktorý pacient bol pre vás najväčšou výzvou?

Ťažko vybrať jedného pacienta. Najväčšou výzvou sú pre mňa pacienti, ktorí rezignovali alebo stratili vieru, že má zmysel o svoje zdravie bojovať. Môžete mať najmodernejší liek či technológiu, ale bez spolupráce pacienta výsledok nepríde. O to silnejšie sú chvíle, keď sa podarí človeka motivovať a po čase vidíte výraznú zmenu. Veľkou výzvou boli aj niektoré moje nie úplne „ideálne“ diabetičky 1. typu, ktoré neplánovane otehotneli. Narodenie zdravého bábätka bolo vždy obrovskou odmenou za naše spoločné úsilie. Takéto príbehy mi pripomínajú, že diabetológia nie je len o číslach, ale predovšetkým o ľuďoch.

Ako si udržiavate kondíciu a čo robíte pre svoje zdravie vy?

Snažím sa žiť tak, aby som pacientom neodporúčala niečo, čo sama nerobím. Veľmi dô­ležitý je pre mňa pohyb, najmä beh a silové tréningy. Beh mi pomáha udržiavať kondíciu a zároveň pri ňom psychicky oddychujem od práce. Mám za sebou niekoľko polmarató­nov, jeden maratón a verím, že ďalšie pribudnú. Dbám tiež na rozumné stravovanie a osvetu v tejto oblasti šírim aj vo svojom okolí. Rada si oddýchnem pri dobrej knihe – svet fantázie je niekedy presne to, čo potrebujem, aby som na chvíľu unikla z príliš reálneho sveta.

Uvažovali ste o možnosti usadiť sa aj v inej krajine?

Samozrejme. Človek niekedy premýšľa, ako by vyzeral jeho život inde. Lekárske vzdelanie ponúka veľa možností a v zahraničí môže byť práca lekára nielen lepšie finančne ohod­notená, ale najmä viac rešpektovaná. Na druhej strane mám na Slovensku rodinu, pria­teľov a „moje dievčatá“, ako rada nazývam svoj tím v ambulancii. A mám tu aj svojich pacientov, ktorí sú na mňa odkázaní, aj keď si to občas sami neuvedomujú. Slovenské zdravotníctvo má veľa problémov, no stále tu vidím priestor robiť kvalitnú a modernú me­dicínu. Preto skôr premýšľam o tom, čo môžeme zlepšiť tam, kde pôsobíme, než o od­chode.

Čo vás v poslednom čase úprimne potešilo?

Najviac ma potešia úplne obyčajné veci: dobrý beh v prírode, skorá ranná prechádzka so psom, dobré jedlo s mojimi milovanými či obyčajný rozhovor s mojím pätnásťročným pu­bertálnym synom.

Profesijne ma poteší pacient, ktorému sa po dlhšom hľadaní správnej cesty začne dariť lepšie. Čoraz viac si uvedomujem, že človek nemusí čakať na veľké udalosti či dovolenky. Veľa radosti sa skrýva v každodenných maličkostiach.

Za čo ste vo svojom živote najviac vďačná?

Najviac som vďačná za svoju rodinu, pretože v nej nachádzam obrovskú podporu a lásku. Som vďačná, že sme zdraví a že sa máme. Vďačná som aj za priateľov, ktorých mám okolo seba, vrátane tých, ktorých som našla v diabetologickej komunite. Spoločné kul­túrne či cestovateľské zážitky sú pre mňa nezabudnuteľné.

Som vďačná aj za všetko, čo som si mohla vybudovať. Čím som staršia, tým viac si uve­domujem, že zdravie a dobré vzťahy sú hodnotnejšie než mnohé veci, za ktorými sa človek kedysi naháňal. A som vďačná aj za svoju aktívnu povahu, ktorá ma stále poháňa vpred – aj keď priznávam, že moje okolie to so mnou niekedy nemusí mať úplne jednoduché.

Máte nejaký sen alebo túžbu, ktorú by ste si chceli splniť tento rok?

Patrím medzi ľudí, ktorí si na začiatku roka napíšu svoje túžby a ciele. Nie vždy sa všetky splnia, ale skúšam to znova. So synom sme si napríklad dali za cieľ navštíviť všetky tat­ranské chaty a celkom sa nám darí. V septembri nás čakala ešte Téryho chata a na bu­dúcu jar nám zostáva Chata pod Rysmi.

Profesijne by som chcela ďalej rozvíjať ambulanciu a využívať možnosti modernej diabe­tológie tak, aby z nich mali pacienti čo najväčší úžitok. Rada by som tiež popracovala na väčšej trpezlivosti, láskavosti a tolerancii voči pacientom. A mojou najväčšou osobnou výzvou je naučiť sa viac si užívať to, čo už mám, namiesto toho, aby som neustále pre­mýšľala o ďalšom cieli. Pre človeka s mojou povahou je to možno ten najťažší cieľ zo všetkých.

Ďakujeme vám za rozhovor.
Odborná redakcia DIA News