Rozhovor s osobnosťou mesiaca
MUDr. Miroslavou Hriňovou z oddelenia akútnej kardiológie v SÚSCCH, a. s. v Banskej Bystrici
MUDr. Miroslava Hriňová je absolventkou Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, kde promovala v roku 2011. Svoju odbornú lekársku prax odštartovala na internom oddelení Nemocnice Zvolen, kde pôsobila päť rokov ako sekundárny lekár a v roku 2014 tu úspešne absolvovala spoločný internistický kmeň.
Od mája 2016 je jej profesionálna dráha pevne spätá so Stredoslovenským ústavom srdcových a cievnych chorôb (SÚSCCH) v Banskej Bystrici. Tu najskôr pôsobila na kardiologickom oddelení a od začiatku roka 2018 sa stala integrálnou súčasťou tímu na oddelení akútnej kardiológie (koronárnej jednotky) a zároveň pôsobí na oddelení funkčnej diagnostiky.
V rámci svojej špecializácie sa zameriava na kardiológiu a neinvazívnu funkčnú diagnostiku. Je držiteľkou certifikátov Slovenskej spoločnosti pre ultrazvuk v medicíne so zameraním na chlopne ľavého srdca a funkciu ľavej komory. Absolvovala tiež špecializované kurzy pokročilej RT 3D echokardiografie v Centre kardiovaskulárnej a transplantačnej chirurgie v Brne.
Prezraďte našim čitateľom, čo vás priviedlo k medicíne a špeciálne ku kardiológii?
Počas môjho štúdia na Masarykovej univerzite v Brne som cirkulovala na I. internej kardioangiologickej klinike v Brne, kde som zistila, že najviac inklinujem práve k ochoreniam srdca. Najviac ma zaujali chlopňové chyby, auskultačné nálezy a celé spektrum propedeutických vecí, ktoré sú hlavným pilierom dobre určenej diagnózy. Na klinike som prvýkrát robila vedeckú činnosť, za ktorú som získala diplom v roku 2009 na študentskej vedeckej konferencii za prácu „Zhodnotenie významu intraprocedurálneho poklesu gradientu vo výtokovom trakte ľavej komory srdcovej u pacientov s hypertrofickou obštrukčnou kardiomyopatiou v priebehu alkoholovej ablácie septa“ pod vedením profesora MUDr. Jána Krejčího, Ph. D.
Mohli by ste predstaviť našim čitateľom oddelenie, na ktorom pracujete a spektrum pacientov, ktorí k vám prichádzajú?
Pracujem na oddelení akútnej kardiológie a zároveň na oddelení funkčnej diagnostiky v SÚSCCH, a. s. Venujem sa hlavne pacientom s chlopňovými chybami, tiež som koordinátor pre štrukturálne výkony na mitrálnej a trikuspidálnej chlopni, konkrétne edge to edge repair (TEER) procedúry na mitrálnej a trikuspidálnej chlopni, náhradu mitrálnej chlopne bioprotézou Tendyne. V rámci práce na oddelení akútnej kardiológie prichádzam do kontaktu aj s akútnymi stavmi (AKS, perikardiálne tamponády, arytmické búrky, endokariditídy). V rámci oddelenia funkčnej diagnostiky participujem aj pri kardiochirurgických výkonoch ako echokardiografista.
Čo je podľa vás najdôležitejšie v prístupe k pacientovi, ktorý prekonal kardiovaskulárnu príhodu a má potvrdenú hypercholesterolémiu, aby ste si získali jeho dôveru a motivovali ho k spolupráci?
Najdôležitejšie pre pacienta je pochopiť závažnosť svojho zdravotného stavu, to, že bez spoluúčasti na liečbe a zmene životného štýlu nedosiahne lepšie výsledky. Myslím si, že žijeme uponáhľanú dobu a veci najradšej riešime najjednoduchšou a najrýchlejšou cestou. Pritom najlepšie a trvalé výsledky sú vždy pri zvolení mierne kľukatej cesty. Pacient musí pochopiť, že to, čo uňho teraz nastane, je kompletná zmena, nielen krátkodobá. Pacienti si mylne myslia, že my „opravíme cievu a všetko bude ako predtým“. Musia pochopiť, že to, prečo sa k tomu dopracovali, má nejaké príčiny a ak ich nebudú riešiť dostatočne preventívne, môžu skončiť fatálne. Tieto veci však počas krátkej a často vysoko stresovej hospitalizácie na akútnej kardiológii nepochopia, je potrebné na pacientov apelovať hlavne v ambulantnej sfére, kde z pacienta už opadol prvotný stres a možno prijme aj viac informácií.
Kardiológia zaznamenala za posledných desať rokov obrovský rozvoj. Ako by ste charakterizovali vaše možnosti dnes v porovnaní so situáciou pred desiatimi rokmi? Ako vidíte budúcnosť akútnej kardiológie?
Je pravda, že vývoj napreduje míľovými krokmi, ale nie vždy smerujú všetky veci k lepšiemu. Keď som začínala na internom oddelení, museli sme pacienta dokonale vyšetriť a vtedy sme získali 50 % diagnózy. Nemali sme hneď dostupné echokardiografické vyšetrenie, CT vyšetrenie, mali sme fonendoskop, určite RTG, ale na ostatné vyšetrenie sa muselo čakať. Preto si myslím, že sme pacientov viac počúvali. V dnešnej dobe je všetko hneď dostupné, ale kde si všímam medzery, tie sú práve v odoberaní informácií a v základnom vyšetrení. Je to úžasné, ako sa doba posunula, ale nie vždy nám zobrazovacie a ľahko dostupné metódy pomôžu, niekedy zle cielené vyšetrenie vnesie do diagnostiky len chaos. Samozrejme, doba sa posunula aj v možnostiach liečby pacienta, dokážeme predsa ošetriť chlopňové chyby bez nutnosti rozrezania hrudníka. Je to neuveriteľné obdobie, ktoré nás posúva ďalej, čo je úžasné.
Kardiovaskulárne ochorenia sa často manifestujú dramaticky, ste svedkom životných príbehov vašich pacientov. Vedeli by ste si spomenúť, ktorý pacient bol pre vás najväčšou výzvou?
Najväčšou výzvou bola jedna z prvých pacientiek, ktorej som robila echokardiografické vyšetrenie a našla som veľký hyperechogénny útvar utláčajúci pulmonálnu chlopňu. Nato bol histologicky verifikovaný B-NHL. Pamätám si to aj preto, že išlo o pacientku v pokročilom štádiu tehotenstva. Bolo to dosť emotívne, prežila som s ňou pôrod, ale ako to v bežnom svete býva, neprišiel šťastný koniec.
Práca kardiológa je často spojená s vysokým stupňom stresovej záťaže. Prezradíte nám, ako sa vám darí bojovať so stresom?
Najlepším bojovníkom je pohyb. Určite je však veľmi dôležité mať vlastné koníčky, svoj vlastný svet, ktorý sa začína za dverami práce.
Uvažovali ste niekedy o možnosti usadiť sa aj v inej krajine, ako je Slovensko, kde by ste so svojím vzdelaním, praxou a jazykovými zručnosťami mohli dosiahnuť napríklad vyšší ekonomický štandard?
Vzhľadom na to, že som študovala v Čechách, bolo veľmi ťažkým rozhodnutím vrátiť sa. Myslím si, že život vždy prinesie do cesty momenty, ktoré ukážu ten správny smer. Moji rovesníci ostali v Čechách alebo šli do Nemecka, čo pravdupovediac bol na začiatku aj môj úmysel, no, ako sa vraví, „človek mieni, Pánboh mení“.
Denne sa stretávate s pacientmi, ktorí začali myslieť na svoje zdravie príliš neskoro. Dovoľte nám preto osobnú otázku: Ako si udržiavate kondíciu a čo robíte pre svoje srdce?
Vzhľadom na krásne rodinné povinnosti športujem väčšinou len spolu s deťmi, občas sa mi ujde čas aj pre mňa. Vediem deti k športu, dôležité je tráviť čas s rodinou a ak sa dá, tak aktívne. Takže v zime sa lyžuje, korčuľuje, v lete bicykle, turistika a plávanie. Keď som ešte bola bez záväzkov, mala som rada beh, teraz na dlhšie trate nie je veľa času.
Ak by ste mali dať dobrú radu kolegovi, ktorý začína pracovať s pacientmi s hypercholesterolémiou, čo by ste mu poradili?
Predovšetkým je dôležité vyhradiť si pre pacienta pri začatí liečby dostatok času. Niekedy je potrebné veci nielen dôkladne vysvetliť, ale sa ho nakoniec aj spýtať, čo si o navrhovanom postupe myslí. Keď to pacient pochopí, bude na liečbe spolupracovať. Všímam si totiž, že v dnešnej dobe je práve tento druh liečby pre ľudí najväčším strašiakom.
Čo vás v poslednom čase potešilo?
Najviac ma poteší, keď príde pacient po výkone a má sa dobre. To je pre mňa balzam na dušu.
Máte nejaký sen či túžbu, ktorú by ste si chceli splniť tento rok?
Môj kolega a dobrý priateľ tvrdí, že sny si treba plniť. Ja sa o to aspoň snažím a myslím, že sa mi to občas aj darí.
Ďakujeme vám za rozhovor
Odborná redakcia KARDIO News
