Rozhovor s osobnosťou mesiaca
MUDr. Barborou Zobokovou z diabetologickej ambulancie v Malackách
MUDr. Barbora Zoboková je absolventkou Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Svoje vedomosti si už počas štúdia rozšírila o zahraničné stáže vo fakultnej nemocnici v nórskom Osle a v prestížnej parížskej nemocnici St. Michel. Lekársku prax začala na pľúcnom oddelení vo Fakultnej nemocnici v Bratislave, kde pôsobila deväť rokov. Po získaní atestácie z vnútorného lekárstva upriamila svoj profesionálny záujem na diabetológiu. Prax v tomto odbore rozvíjala v metabolickom centre doc. MUDr. Kataríny Rašlovej, CSc. zameranom na poruchy látkovej premeny a neskôr v diabetologickej ambulancii MUDr. Pavleovej. V roku 2011 úspešne atestovala z diabetológie a odvtedy vedie vlastnú diabetologickú ambulanciu v Malackách. Popri každodennej práci s pacientmi sa aktívne venuje prednáškovej činnosti, publikovaniu odborných textov a je autorkou a spoluautorkou populárno-náučných kníh o diabete.
Spolu s úspešným tímom vedie klinické skúšania nových liekov v oblasti diabetológie, obezitológie a dyslipidémií.
Prezraďte našim čitateľom, čo vás priviedlo k medicíne a špeciálne k diabetológii?
Bola to kombinácia šťastných náhod. V našej rodine sa viac generácií venovalo vede. Dedko bol úspešný šľachtiteľ poľnohospodárskych plodín, otec pracoval v Ústave experimentálnej onkológie SAV ako genetik a molekulárny biológ. Na strednej škole som sa pripravovala na štúdium na prírodovedeckej fakulte, ale podala som si prihlášku aj na lekársku fakultu. Myslela som si, že tak budem mať viac možností uplatnenia. Nakoniec sa mi práca s ľuďmi zapáčila viac ako tá v laboratóriu… Po štúdiu v Bratislave na LF UK som začala pracovať na pľúcnom oddelení v Podunajských Biskupiciach. Po atestácii z vnútorného lekárstva som išla na materskú dovolenku. Vtedy ma kontaktovala pani docentka Rašlová s pracovnou ponukou u nej v ambulancii. Diabetológia ma chytila za srdce.
Čo je podľa vás najdôležitejšie v prístupe k pacientovi, ktorému bol práve diagnostikovaný diabetes, aby ste si získali jeho dôveru a motivovali ho k spolupráci?
Základom vzťahu pacient – lekár je práve tá dôvera. V našej ambulancii má dôležité postavenie diabetologická sestra, ktorá pôsobí ako hlavný edukátor. Každý nový diabetik sa musí zúčastniť na dvojhodinovom edukačnom školení, kde sa dozvie základy o svojej chorobe, diéte, liečbe a predchádzaní komplikáciám. Potrebné je stále pracovať na rozvíjaní vzájomného rešpektu. Prieskumy opakovane preukázali, že pacienti oveľa lepšie spolupracujú pri manažmente svojej choroby, ak majú dobrý vzťah so svojím lekárom. Pri zhoršení metabolickej kompenzácie sa pacient spolupodieľa na rozhodovaní o ďalšom postupe.
Diabetológia za posledných desať rokov zaznamenala obrovský rozvoj. Ako by ste charakterizovali vaše možnosti dnes v porovnaní so situáciou pred desiatimi – pätnástimi rokmi?
Ten rozdiel je dramatický. Keď som pred 20 rokmi začínala v diabetológii, mali sme k dispozícii metformín, sulfonylureu a moderné inzulínové analógy. Postupne prišli DPP-4 inhibítory, GLP-1 receptorové agonisty, SGLT-2 inhibítory a z technológií inzulínové pumpy a glukózové senzory, portfólio, ktoré nám závidí nejeden medicínsky odbor. Dnes už naozaj pri správnom využití možností naši pacienti nemusia dospieť do štádia s neskorými komplikáciami, ktoré výrazne znižujú kvalitu života a sú finančne náročné. Najdôležitejšia je však stále diéta, to sa, myslím, nikdy nezmení.
Ako vidíte budúcnosť diabetológie? Myslíte si, že na trh prídu lieky alebo technológie, ktoré „vyliečia“ diabetes?
Budúcnosť diabetológie v ideálnom svete by bola taká, že by k diabetu vôbec nedochádzalo, že by sme mu vedeli predchádzať. Prevencia obezity a zdravý životný štýl by mali byť prioritou v rodine, v škole a v celej spoločnosti. Aby naše deti boli odmalička vychovávané k zodpovednosti za svoje zdravie. Cigarety a sladké nápoje by sa nepredávali, všetci by športovali a zdravo jedli. Čo sa týka nových liekov a technológií, umelá inteligencia bude dizajnovať lieky a klinické skúšania presne na tých miestach metabolizmu, kde to bude potrebné. Celý medicínsky vývoj sa urýchli a skráti.
Diabetes mellitus je chronické celoživotné ochorenie. S vašimi pacientmi sa stretávate dlhé roky, ste svedkyňou ich životných príbehov. Ktorý pacient bol pre vás najväčšou výzvou?
Získať si dôveru niektorých ľudí býva niekedy časovo náročné. Treba zistiť, čo ich motivuje, pre koho by chceli byť ešte dlho zdraví. Niektorí si myslia, že komplikácie cukrovky sú nevyhnutné, že sa im správnou liečbou nedá predchádzať. Vždy ma veľmi poteší, keď niekoho odučím fajčiť, naučím jesť zeleninu pred jedlom a čítať zloženie potravín. Výzvou býva často nastavenie pacienta na inzulínovú liečbu, keď má strach z injekcií. Trpezlivým vysvetlením často uspejeme, potom nám sami ďakujú, že sa cítia oveľa lepšie a nemali sa čoho obávať. Prístup musí byť individuálny. Najväčšou výzvou sú pacienti, ktorí odmietajú čokoľvek zmeniť.
Denne sa stretávate s pacientmi, ktorí začali myslieť na svoje zdravie príliš neskoro. Dovoľte nám preto otázku, ako si udržiavate kondíciu a čo robíte pre svoje zdravie?
V našej rodine sa vždy zdravo jedlo, mama na to dávala pozor, celozrnné potraviny a zelenina boli na dennom poriadku. Chuť je zvyk a toto sa snažím vysvetľovať aj našim diabetikom, že si postupne vedia zvyknúť na čokoľvek. Moje deti jedia pred jedlom zeleninu, športujú, pokladajú to za samozrejmé. Posledné roky chodievame s kamarátkami na ozdravné ajurvédske pobyty do Indie. Jogu cvičím desaťročia, ale s príchodom menopauzy som začala pravidelne chodiť do posilňovne. Počúvam podcasty o zdravom životnom štýle a terorizujem celé svoje okolie, aby tieto informácie zaviedli do svojich životov. Oslavy v mojej prítomnosti sú výzvou.
Uvažovali ste o možnosti usadiť sa aj v inej krajine, ako je Slovensko, kde by ste so svojím vzdelaním, praxou a jazykovými zručnosťami mohli dosiahnuť napríklad aj vyšší ekonomický štandard?
Po páde komunizmu sme ako rodina boli za otcom, ktorý pracoval v americkom NIH (Národné inštitúty zdravia, pozn. red.), vtedy som bola stredoškoláčka. Bol to veľmi zaujímavý zážitok, naučila som sa jazyk, ale ja som sa stále chcela vrátiť domov. Rada cestujem, spoznávam iné kultúry, ale nikdy som nechcela dlhodobo žiť inde ako na Slovensku. Chcem byť pri rodičoch, aby som im vedela pomáhať. V zahraničí bude človek vždy cudzincom, tu mám korene, kamarátov.
Čo vás potešilo v poslednom čase?
Dcéra je štvrtáčka na medicíne v Bratislave a je veľmi aktívna v rôznych smeroch aj mimo školy. Úspešná slovenská firma Powerful Medical, ktorá vyvinula a vytrénovala aplikáciu na analýzu EKG pomocou AI, si ju vybrala na jednom kongrese, kde prezentovala svoj projekt. Je nadšená a ja s ňou.
Za čo ste vo svojom živote najviac vďačná?
Myslím, že mám veľké šťastie na ľudí okolo seba vo svojom živote, pracovne aj súkromne. Mám skvelých rodičov, deti aj partnera. Moja sestrička je naozaj výnimočná, veľmi dôležitá pre chod našej ambulancie. Udržiavam pravidelný kontakt so spolužiakmi a kamarátkami. Sociálne kontakty sú veľmi dôležité pre psychohygienu a šťastný život.
Máte nejaký sen, túžbu, ktorú by ste si chceli splniť tento rok či už v profesionálnej alebo privátnej sfére?
Ja som taký spokojný človek. Myslím si, že ľudia sa zbytočne stále za niečím ženú, stále sa porovnávajú, to býva zdrojom zbytočnej nespokojnosti. Základ je, aby sme boli zdraví.
Chcela by som, aby sa syn dostal na školu, kde bude spokojný no a toto leto plánujeme spolu s priateľom na chate postaviť altánok.
Ďakujeme vám za rozhovor
Odborná redakcia DIA News
