Rozhovor s osobnosťou mesiaca
Miriam Vajda z kardiologickej ambulancie v Prešove

Miriam Vajda sa narodila v Prešove a pochádza z Veľkého Šariša. Študovala na Strednej zdravotníckej škole v Prešove. Po ukončení štúdia sa rozhodla pre zmenu a pracovala mimo študijného zamerania až do nástupu na materskú dovolenku. Po návrate z materskej dovolenky sa vrátila k vyštudovanej profesii a nastúpila do zdravotníckeho zariadenia MEDIKARD, kde pracuje dodnes. Ako sama tvrdí, svoju prácu má veľmi rada pre jej rôznorodosť, ale aj vďaka dobre zohranému kolektívu a novým výzvam, ktoré jej táto práca prináša.

Zdravotnícke zariadenie Medikard, v ktorom pracujete, patrí medzi priekopníkov modernej hypolipidemickej liečby PCSK9 inhibítormi na Slovensku. Prezraďte našim čitateľom, ako hodnotíte efekt tejto liečby vy a vaši pacienti? Sú schopní aplikovať si túto liečbu po zaučení sami alebo radšej prídu na aplikáciu k vám do ambulancie?

Ako zdravotná sestra v kardiologickej ambulancii vnímam liečbu inhibítormi PCSK9 ako jeden z najvýznamnejších pokrokov v manažmente pacientov s vysokým a veľmi vysokým kardiovaskulárnym rizikom, najmä u tých, u ktorých sa aj napriek maximálnej štandardnej hypolipidemickej liečbe nedarí dosiahnuť cieľové hodnoty LDL-cholesterolu.

Z pohľadu každodennej klinickej praxe je efekt tejto terapie veľmi výrazný, rýchly a zároveň dlhodobo udržateľný. U pacientov pozorujeme signifikantné zníženie LDL-cholesterolu, často o vyše polovicu pôvodných hodnôt, čo má priamy dopad na zníženie celkového kardiovaskulárneho rizika. Veľmi dôležitou súčasťou liečebného procesu je edukácia – keď pacientom názorne ukazujeme vývoj ich laboratórnych parametrov v čase, výrazne sa zvyšuje ich pochopenie aj motivácia pokračovať v liečbe.

Z praktického hľadiska je liečba dobre akceptovaná. Väčšina pacientov po dôkladnom zaškolení zvláda samostatnú aplikáciu v domácom prostredí bez väčších ťažkostí. Edukáciu vždy prispôsobujeme individuálne – s dôrazom na jednoduchosť, trpezlivosť a opakovanie praktických krokov, aby si pacient bol istý a sebavedomý.

Samozrejme, existujú aj pacienti, ktorí preferujú aplikáciu v ambulancii, najmä starší alebo tí, ktorí majú prirodzený rešpekt pred injekčnou liečbou. Tento prístup plne rešpektujeme a snažíme sa im poskytnúť bezpečné a podporné prostredie. Našou snahou však zostáva podpora samostatnosti pacienta vždy, keď je to možné, pretože mu to prináša väčší komfort a nezávislosť.

Celkovo hodnotíme túto liečbu veľmi pozitívne – z hľadiska klinickej účinnosti aj z pohľadu jej praktickej realizácie a prijatia pacientmi.

Dobrá compliance a perzistencia pri liečbe nie sú samozrejmosťou. Aká je vaša skúsenosť v súvislosti s alirokumabom? Mohli by ste sa s nami podeliť o príbeh pacienta, ktorý je u vás na tejto liečbe najdlhšie?

V kardiologickej praxi je dlhodobá adherencia k liečbe jedným z najzásadnejších faktorov úspechu. Pri alirokumabe však vnímame veľmi priaznivú situáciu – pacienti túto liečbu vo všeobecnosti dobre znášajú a zároveň ju prijímajú s vysokou mierou zodpovednosti.

Významným benefitom je jednoduchý dávkovací režim a rýchlo viditeľný efekt na lipidové parametre, čo, prirodzene, posilňuje motiváciu pacienta pokračovať v liečbe. Pacienti často sami vnímajú rozdiel v laboratórnych výsledkoch, čo výrazne podporuje ich dlhodobú spoluprácu.

V našej ambulancii sledujeme pacienta, ktorý je na liečbe alirokumabom približne 8 rokov. Od začiatku pristupuje k liečbe veľmi disciplinovane a uvedomelo. Pravidelne absolvuje kontroly, dodržiava liečebný režim a aktívne sa zaujíma o svoje výsledky. Vďaka tomu sa dlhodobo darí udržiavať jeho lipidový profil v odporúčaných cieľových hodnotách.

Dôležitým aspektom je aj jeho komplexný prístup k zdraviu – liečbu nevníma izolovane, ale ako súčasť celkovej starostlivosti o seba. Upravil si životosprávu, dbá na stravu aj primeraný pohyb, čím výrazne prispieva k stabilite svojho zdravotného stavu.

Pre nás v ambulancii je takýto pacient ukážkou toho, že pri dobrej edukácii, dôvere a aktívnom prístupe pacienta je možné dosiahnuť dlhodobú stabilitu bez výkyvov v adherencii. Zároveň je prirodzenou motiváciou aj pre ostatných pacientov.

V celosvetovom meradle, ale aj na Slovensku sa vek dožitia neustále predlžuje. S tým rastie aj snaha poskytovať modernú a kvalitnú liečbu čoraz starším pacientom. Aký je váš najstarší pacient na liečbe alirokumabom a čo preňho znamená táto terapia?

Predlžovanie veku dožitia prináša do kardiologickej praxe potrebu čoraz individuálnejšieho prístupu k starším pacientom. Moderná biologická liečba vrátane alirokumabu už dnes nie je výsadou mladších pacientov, ale dôležitou súčasťou starostlivosti aj vo vyššom veku.

Náš najstarší pacient na tejto liečbe sa narodil v roku 1942. Napriek veku je stále aktívny, samostatný a psychicky veľmi dobre nastavený. Jeho prístup k životu je pre okolie inšpiratívny – prirodzene ho vystihuje postoj, že vek nepredstavuje limit, ale len číslo.

Z medicínskeho hľadiska preňho liečba znamená zásadný prvok sekundárnej prevencie. Vďaka nej sa podarilo stabilizovať lipidové parametre a významne znížiť riziko ďalších kardiovaskulárnych príhod. Terapia je preňho dobre tolerovaná a dlhodobo efektívna.

Z ošetrovateľského pohľadu je dôležité, že pacient zvláda liečbu samostatne, zodpovedne a s plným porozumením jej významu. Zároveň si zachováva aktívny životný štýl, čo výrazne prispieva k jeho celkovej vitalite a kvalite života.

Tento pacient je pre nás dôkazom, že vek sám osebe nemá byť prekážkou modernej liečby, ak je zachovaná funkčná zdatnosť a motivácia pacienta. Alirokumab mu neprináša iba laboratórne zlepšenie, ale predovšetkým možnosť zostať aktívny, samostatný a nezávislý.

Zdravotnícki pracovníci majú vzhľadom na náročnosť svojej profesie vysoké riziko vyhorenia. Čo vám pomáha udržiavať si životnú rovnováhu a odolávať každodennému stresu?

Práca v kardiologickej ambulancii je odborne veľmi napĺňajúca, no zároveň si vyžaduje vysokú mieru koncentrácie, empatie a psychickej odolnosti. Preto je dôležité vedome si budovať rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom.

Zásadnú úlohu pre mňa zohráva pracovný kolektív. Vzájomná dôvera, podpora a otvorená komunikácia vytvárajú prostredie, ktoré výrazne zmierňuje stres a umožňuje zvládať aj náročné situácie s väčším pokojom.

Dôležitá je pre mňa aj starostlivosť o vlastné zdravie – pravidelný pohyb, kvalitný spánok a zdravá životospráva. Rovnako významné sú voľnočasové aktivity, ktoré mi umožňujú psychicky vypnúť a regenerovať.

Snažím sa tiež dôsledne oddeliť pracovný a súkromný život, aby som si dokázala udržať mentálnu rovnováhu a predišla dlhodobému preťaženiu.

Veľmi si vážim aj samotných pacientov – ich ľudský prístup, dôvera a často aj vďačnosť sú pre mňa dôležitým zdrojom motivácie a pripomienkou zmyslu našej práce.

Sme svedkami zhoršujúcej sa ekonomickej situácie, rastúceho napätia či straty istôt. Čo vám pomáha spracovať tieto negatívne vplyvy tak, aby neovplyvnili váš pozitívny prístup k životu a vieru v dobro?

V prostredí zdravotníctva sa denne stretávame s rôznymi životnými situáciami, ktoré, prirodzene, formujú aj náš pohľad na svet. V takomto kontexte je pre mňa dôležité vedome si udržiavať vnútorný pokoj a nadhľad.

Veľmi mi pomáha uvedomenie si, že aj v náročných časoch existuje veľa dobrých ľudí a úprimných medziľudských vzťahov, ktoré dávajú životu rovnováhu. Či už v práci, v rodine alebo medzi priateľmi, tieto väzby sú pre mňa stabilizačným prvkom.

Snažím sa sústrediť na malé, ale dôležité každodenné momenty – ľudský úsmev, poďakovanie, pocit, že práca má zmysel. Práve tieto drobnosti často vyvažujú negatívne správy a udalosti, ktoré nás obklopujú.

Dôležité je pre mňa aj sústredenie sa na veci, ktoré viem ovplyvniť a prijatie tých, ktoré nedokážem zmeniť. Tento prístup mi pomáha zachovať si vnútornú stabilitu a minimalizovať stres.

Veľkou oporou je pre mňa rodina, kolegovia a blízki ľudia, s ktorými môžem zdieľať každodenné radosti aj starosti.

Čo vás v poslednom období najviac potešilo?

V poslednom období ma najviac tešia práve prirodzené ľudské momenty, ktoré nie sú materiálne, ale majú hlbokú emocionálnu hodnotu.

Veľmi si vážim stretnutia s ľuďmi, s ktorými vzniká prirodzené porozumenie a rešpekt – či už v pracovnom alebo osobnom živote. V ambulancii sú to často práve pacienti, ktorí svojím prístupom a vďačnosťou prinášajú do práce ľudský rozmer.

Veľkou radosťou sú pre mňa úspechy mojej rodiny, najmä detí, ktoré vnímam ako spoločný výsledok podpory a každodennej snahy. Každý ich posun vpred je pre mňa veľmi silný a povzbudzujúci moment.

Rovnako si vážim spoločné chvíle s najbližšími – rodinné stretnutia či oslavy, ktoré nám umožňujú spomaliť a byť spolu. V dnešnej dobe majú tieto momenty výnimočnú hodnotu.

Máte nejaký sen alebo túžbu, ktorú by ste si chceli splniť v tomto roku?

Moje ciele vnímam skôr ako snahu o rovnováhu než o konkrétny „veľký sen“. V tomto roku je pre mňa najdôležitejšie zachovať si dobré zdravie, psychickú pohodu a stabilitu v každodennom fungovaní.

Veľmi si želám nájsť dostatok priestoru pre rodinu, ale aj pre seba, aby som dokázala načerpať energiu a zároveň byť plnohodnotne prítomná v práci aj doma.

Z profesionálneho hľadiska je pre mňa dôležitý neustály odborný rast. Kardiológia sa dynamicky rozvíja a ja vnímam vzdelávanie ako prirodzenú súčasť svojej práce, ktorá mi umožňuje poskytovať pacientom kvalitnú a modernú starostlivosť.

Zároveň chcem zostať užitočnou súčasťou tímu – robiť svoju prácu zodpovedne, s ľudským prístupom a snahou neustále sa zlepšovať.

Mojím cieľom teda nie je niečo výnimočné, ale skôr dlhodobá stabilita – byť zdravá, spokojná, odborne rásť a zostať oporou pre pacientov aj pre svoju rodinu.

Ďakujeme vám za rozhovor
Odborná redakcia KARDIO News