Rozhovor s osobnosťou mesiaca
DIA News pre sestry Bc. Vierou Ignácovou

Po ukončení strednej zdravotníckej školy
v odbore diétna sestra nastúpila na I. stupeň VSZaSP sv. Alžbety
v Bratislave, ktorú úspešne absolvovala
v odbore Sociálny pracovník so zameraním na edukáciu diabetikov. Medzi jej bohaté pracovné skúsenosti patria ambulancie,
v ktorých pôsobí alebo pôsobila dlhé roky na pozícii diétnej
a edukačnej sestry:
MUDr. Marek Macko, Diabetol s. r. o., MUDr. Ján Javorský, diabetologická ambulancia, DgTC Reimanus, Gréckokatolícka diecézna charita, všetko Prešov, ako aj na pozícii diétnej sestry
v detskej ozdravovni Šarišský Štiavnik
a NsP vo Svidníku. Súčasne je aktívnou členkou
v organizáciách Regionálna komora stredných zdravotníckych pracovníkov
a Zväz diabetikov Slovenska.
Čo vás priviedlo k štúdiu na zdravotnej škole a k práci diétnej sestry? Bol to odjakživa váš sen, alebo to priniesol život? Inšpiroval vás nejaký vzor? Bol to trochu aj sen, keďže práca
v zdravotníctve ma zaujímala. Moje rozhodnutie, na akú školu pôjdem, som si teda naplánovala už skôr. Mala som dokonca aj vzor,
a to moju staršiu sestru, ktorá už
v tom čase pracovala ako zdravotná sestra. Nastúpila som na zdravotnícku školu
v Bratislave, odbor diétna sestra. Po štúdiu som pracovala
v nemocnici
a neskôr aj
v detskej ozdravovni
v odbore diétna sestra. V súčasnosti pracujem
v diabetologickej ambulancii pre pacientov
s poruchou látkovej premeny
a výživy. Práca diétnej sestry ma baví,
a tak som sa rozhodla študovať. Študovala som popri zamestnaní na Vysokej škole zdravotníctva
a sociálnej práce sv. Alžbety
v Bratislave
v odbore sociálny pracovník so zameraním na edukáciu diabetikov. Tak som získala viac vedomosti
v oblasti sociálnej aj
v oblasti edukácie pacientov
s diabetes mellitus. Za to sa musím poďakovať aj svojmu pánu doktorovi, ktorý ma
v tom stále podporoval
a vychádzal mi
v ústrety.
O vás je známe, že pacientov vítate s úsmevom, veľa sa s nimi rozprávate, radíte im, povzbudzujete ich. V čom spočíva tajomstvo vašej trpezlivosti, láskavosti a energie?Možno je to tým, že práca
s ľuďmi ma baví
a vidím
v nej zmysel. Komunikovať
s pacientom je potrebné
a výhodné z pohľadu jeho ďalšej liečby.
Pozorujete problém starnutia populácie a výskytu diabetu u starších ľudí aj vo vašej ambulancii? Aká je skladba vašich pacientov? Je 80-ročný človek bežný pacient vo vašej ambulancii? Máte k nim špeciálny prístup?Áno, je to tak,
v našej ambulancii máme pacientov 80- aj 85-ročných. Pacient vo veku 80 rokov je bežný pacient, no veľakrát už potrebuje asistenciu svojej najbližšej rodiny. V súčasnosti je však už bežné stretnúť
v ambulancii aj pacientov
v mladšom veku.
Prezraďte nám niečo zo svojej životnej filozofie – čo vás napĺňa šťastím, ako relaxujete a kde dobíjate baterky?Moja filozofia je
v podstate taká, že ľudia len zriedkakedy uspejú, ak ich práca nebude baviť. A väčšinu našich osobných výziev môžeme zvládnuť iba tak, že si ich rozdelíme na viacero menších cieľov. Takto sa dá predstaviť moja životná filozofia. A čo sa týka môjho relaxu, tak ten nachádzam
v našej záhrade, kde si tak trocha dobíjam baterky.
Pani Ignacová, na záver nám dovoľte ešte jednu osobnú otázku súvisiacu s témou, ktorú sme rozoberali. Aký je váš medzigeneračný odkaz? Aké krédo vám odkázali vaši rodičia a čo vás naučili vaše deti, alebo mladá generácia? Musíte byť empatickí. Vcítiť sa do pocitu človeka, či už sú to seniori alebo mladšia generácia. V prvom rade vypočuť
a oboznámiť sa
s problémom. Pri svojej práci sa stretávam
s rôznymi situáciami, avšak najdôležitejšia je vždy komunikácia so samotným človekom
a ak je to možné, aj
s najbližšou rodinou. Cukrovka je ochorenie, ktoré vstúpi do života človeka nečakane. Život
s ňou nie je jednoduchý. Pacientom je poskytnutá edukácia
a lekár stanoví liečbu na zníženie glykémií. Ich stav sa postupne zlepšuje, ak dodržiavajú odporúčané pokyny; cítia sa lepšie,
a tak po určitom čase nevenujú svojej chorobe dostatočnú pozornosť. Až kým im cukrovka nezačne spôsobovať bolesť
a neprejavia sa tak aj iné ochorenia označované ako diabetické komplikácie. Vtedy pri zdravotných problémoch je potrebná komunikácia. Seniori sa tak často stávajú pre mladších oporou
v týchto chvíľach zdravotných ťažkostí,
a tak aj mladšia generácia potom mení svoje postoje
k starším ľuďom. Pri tejto chorobe sa musí urobiť vždy viac
a vydržať… pretože úspech prichádza oveľa neskôr. Moje krédo je pomoc, rada, podpora.
Ďakujeme vám za rozhovor
Odborná redakcia DIA News