Právna zodpovednosť lekára v telemedicíne

JUDr. Mgr. Henrich Meňky
JUDr. Mgr. Henrich Meňky advokátska kancelária s. r. o., Nitra

Úvod

V nedeľu o 22.15 hod. kontaktuje svojho ošetrujúceho lekára prostredníctvom SMS správy 34-ročný pacient s recidivujúcou depresívnou poruchou, ktorý je dva roky v psychiatrickej starostlivosti a posledný rok je stabilizovaný na farmakoterapii v dávke 10 mg.

Pacient posiela lekárovi SMS:
„Pán doktor, štvrtú noc nespím a mám pocit, že to celé nemá zmysel. Môžem si zvýšiť dávku? A predpísali by ste mi niečo na spanie? Nechcem čakať tri týždne na termín.”

Lekár odpisuje:
„Zvýšte na 15 mg. Na spanie vám napíšem liek, recept máte v systéme. Uvidíme sa na kontrole v pondelok.”

V pondelok je pacient hospitalizovaný po predávkovaní — okrem iného tým liekom na spanie. Pacient prežije, ale rodina podáva sťažnosť.

Mnoho lekárov dnes komunikuje s pacientmi o ich zdravotnom stave aj mimo ambulancie. Práve takáto komunikácia však môže priniesť otázky, na ktoré nie je vždy jednoduché nájsť jednoznačnú odpoveď.

Uvedený príklad otvára dôležitú právnu otázku, či bola odpoveď lekára iba radou poskytnutou mimo ambulancie, alebo už išlo o poskytovanie zdravotnej starostlivosti so všetkými právnymi dôsledkami.

Tento článok sa preto venuje otázke, akú zodpovednosť nesie lekár za komunikáciu s pacientom mimo priestoru ambulancie.

Telemedicína už nie je právne vákuum

Telemedicína zažila svoj boom počas pandémie ochorenia COVID-19, keď zdravotné poisťovne vytvárali nové zdravotné výkony,¹ vďaka ktorým sa v spojení s dočasnou právnou úpravou² prvý raz poskytovala vo veľkom. Aj takto poskytovaná starostlivosť však podliehala viacerým podmienkam.³

Zákonodarca dostihol tento trend v roku 2025 novelou zákona o zdravotnej starostlivosti,⁴ ktorou sa definícia telemedicíny prvý raz dostala do zákona. V dôvodovej správe⁵ zdôrazňuje, že telemedicína by mala byť bežnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti:

„Prax ukazuje, že poskytovanie konzultácií telefonicky, e-mailom, resp. prostredníctvom iných elektronických komunikácií je v krajinách s vyspelým zdravotníckym systémom už súčasťou bežného štandardu poskytovania zdravotnej starostlivosti. (…) Aj u samotných pacientov je táto forma poskytovania zdravotnej starostlivosti vnímaná mimoriadne pozitívne.”

Čo je telemedicína?

Zákon definuje telemedicínu ako zdravotnú starostlivosť poskytovanú na diaľku prostredníctvom informačných a komunikačných technológií, ktorá zahŕňa prenos informácií vo zvukovej podobe (telefonát), obrazovej (fotografia pacienta, tlakomera, dotazníka), zvukovo-obrazovej (videohovor) alebo dátovej forme (údaje z aplikácie či zdravotníckej pomôcky) na účely:

• Konzultácie medzi osobou a zdravotníckym pracovníkom (napríklad videokontrola namiesto osobnej návštevy)

• Konzultácie medzi zdravotníckymi pracovníkmi (napríklad telefonická porada lekárov o zdravotnom stave pacienta)

• Diagnostiky na diaľku (napríklad lekár vyhodnotí CT snímky)

• Monitorovania, analýzy a vyhodnotenia telesných funkcií a zdravotného stavu osoby (napríklad pacient posiela hodnoty z glukometra)

• Zostavovania liečebných plánov a sledovania ich dodržiavania (napríklad rozpis postupného znižovania dávky)

• Vykonávania diagnostických testov na diaľku (napríklad depresívna alebo úzkostná škála vyplnená online)

• Podpory pri rozhodovaní o liečbe vrátane elektronického predpisu liekov, dietetických potravín a zdravotníckych pomôcok (napríklad opakované vystavenie receptu bez návštevy ambulancie).

Kedy je komunikácia telemedicínou?

Nie každá komunikácia lekára s pacientom prostredníctvom telefónu, SMS alebo e-mailu je automaticky telemedicínou. Aby sa za ňu považovala, musí spĺňať zákonné znaky poskytovania zdravotnej starostlivosti (jej účel, osoby, ktoré ju vykonávajú a ich zákonný rámec). O telemedicínu ide len vtedy, ak sa uskutočňuje v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Charakter konkrétnej komunikácie je potrebné posudzovať individuálne. Pri orientačnom posúdení môžu pomôcť najmä nasledujúce otázky:⁶

1. Existuje právny vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v mene ktorého lekár koná a pacientom?

Vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (ďalej len „poskytovateľ”) vzniká dohodou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorá môže byť v niektorých prípadoch aj ústna. Lekár v ňom vystupuje ako ošetrujúci zdravotnícky pracovník určený poskytovateľom.

2. Napĺňa komunikácia obsahový a cieľový znak zdravotnej starostlivosti?

Obsahom musí byť najmä činnosť vo fáze prevencie, dispenzarizácie, diagnostiky alebo liečby. Cieľom musí byť (aj nepriame) predĺženie života osoby, zvýšenie kvality jej života alebo prinavrátenie zdravia.⁷

3. Uskutočnila sa komunikácia v ordinačných hodinách ambulancie alebo oddelenia a v pracovnom čase a rozsahu zmluvy daného zdravotníckeho pracovníka?

Poskytovateľ je povinný dodržiavať schválené (doplnkové) ordinačné hodiny, ktoré sú určené na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Lekár môže poskytovať zdravotnú starostlivosť len v rámci výkonu zdravotníckeho povolania, ktorý je vymedzený časovým rámcom vzťahu (pracovného alebo zmluvného), na základe ktorého ho vykonáva.

Aká je zodpovednosť lekára za zdravotnú starostlivosť poskytovanú formou telemedicíny?

Ak zdravotná starostlivosť poskytnutá formou telemedicíny nebola poskytnutá správne⁸ (lege artis), nastupuje zodpovednosť poskytovateľa (väčšinou právnickej osoby) aj lekára ako zdravotníckeho pracovníka.

Ak sa preukáže, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou, občianskoprávne nie je voči pacientovi zodpovedný priamo lekár, ale poskytovateľ.⁹

Samotný lekár môže byť následne zodpovedný za škodu voči svojmu zamestnávateľovi podľa pracovnoprávnych predpisov. Treba myslieť aj na trestnoprávnu zodpovednosť, pri ktorej je lekár zodpovedný priamo (napríklad trestný čin ublíženia na zdraví, neposkytnutia pomoci, ale aj neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi a falšovanie a vyhotovenie nepravdivej zdravotnej dokumentácie).

Napokon môže vzniknúť aj administratívna zodpovednosť. Poskytovateľovi možno uložiť pokutu alebo zrušiť povolenie, lekárovi môže hroziť aj vylúčenie z komory.

Kto zodpovedá za nežiaduci účinok lieku?

Keďže predpisovanie liekov je v praxi najčastejším telemedicínskym úkonom, v krátkosti sa venujeme aj zodpovednosti za nežiaduce účinky liekov. Málo lekárov vie, že lekár, ktorý predpíše liek, sa pohybuje v prísnejšom režime než pri väčšine ostatných úkonov.

Otázka je komplikovaná, lebo sa tu zbieha viacero režimov. Na jednej strane sú zdravotné výkony, medzi ktoré patrí výber lieku aj zvládanie alergickej či inej nežiaducej reakcie. Posudzujú sa podľa všeobecnej zodpovednosti za škodu, teda podľa toho, či lekár postupoval správne.

Na druhej strane sa nachádzajú vlastnosti podaného lieku. Ak škoda vznikne v príčinnej súvislosti s vlastnosťou lieku použitého pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, uplatní sa objektívna zodpovednosť poskytovateľa. Ten sa jej nezbaví ani preukázaním, že postupoval lege artis — zavinenie sa nevyžaduje a liberačné dôvody zákon nepripúšťa.¹⁰

Málo známa je skutočnosť, že registrácia lieku nezbavuje držiteľa registrácie zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho používaním v súlade so schváleným súhrnom charakteristických vlastností lieku. Preto je dôležité tento súlad vždy zapísať do zdravotnej dokumentácie. Ak ide o účinok v súhrne neuvedený, môže sa uplatniť aj osobitná zodpovednosť výrobcu za vadný výrobok.¹¹

Musí lekár odpovedať pacientovi po ordinačných hodinách?

Táto otázka patrí v praxi medzi najčastejšie. Je však potrebné odlíšiť povinnosti poskytovateľa a lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti¹² od všeobecnej povinnosti poskytnúť pomoc osobe, ktorej život alebo zdravie sú vážne ohrozené.

Podľa právneho názoru autora lekár nemá všeobecnú povinnosť priebežne kontrolovať telefón ani odpovedať na bežné správy pacientov mimo schválených ordinačných hodín a svojej pracovnej doby.

Odlišná situácia môže nastať, ak sa lekár preukázateľne dozvie, že pacient je vo vážnom stave a hrozí mu smrť alebo ťažká ujma na zdraví. V takom prípade môže vzniknúť povinnosť poskytnúť pomoc, pričom jej nesplnenie môže viesť až k trestnoprávnej zodpovednosti za neposkytnutie pomoci. Podľa okolností môže postačovať aj privolanie odbornej pomoci. Táto povinnosť nie je viazaná na pracovný čas, ale môže vzniknúť aj mimo neho, napríklad počas dovolenky.¹³

Osobitne citlivé je právne posúdenie situácie, keď lekár mimo pracovnej doby a ordinačných hodín ambulancie poskytne svojmu pacientovi napríklad individuálnu zdravotnú radu. Ak by nešlo o poskytovanie zdravotnej starostlivosti, jeho právne postavenie môže byť paradoxne menej chránené a voči pacientovi by zodpovedal priamo on (na rozdiel od poskytovania zdravotnej starostlivosti, kde zodpovedá poskytovateľ chránený povinným poistením).

Špecifiká telemedicíny v psychiatrii a neurológii

Pri niektorých odbornostiach môže na poskytnutie zdravotnej starostlivosti postačovať údaj, ktorý pacient odošle lekárovi, napríklad hodnota nameraná glukomerom. V psychiatrii a neurológii má však komunikácia na diaľku výrazné limity. Pri akútnej dekompenzácii môže byť potrebné posúdiť afekt pacienta, dynamiku jeho prejavu či riziko suicidality; v neurológii napríklad vývoj neurologického deficitu alebo kvalitu vedomia.

Zákon vyžaduje vykonanie všetkých zdravotných výkonov potrebných na správne určenie choroby pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta. Správnosť postupu lekára sa pritom posudzuje aj podľa toho, čo v čase rozhodovania vedel, ale aj podľa toho, čo si zistiť mohol a mal.¹⁴

Rozhodujúce preto nie je, či možno vyšetrenie vo všeobecnosti vykonať na diaľku, ale či bola takáto forma vzhľadom na konkrétny zdravotný stav pacienta postačujúca. Ak osobné vyšetrenie bolo potrebné a napriek tomu nebolo vykonané, môže vzniknúť riziko, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne.¹⁵

Záver

Právna úprava spravidla reaguje na vývoj zdravotníckej praxe s určitým odstupom. Telemedicína sa využívala dávno predtým, než ju zákon výslovne pomenoval a mnohé otázky zodpovednosti, ktoré prináša, sa stále posudzujú prostredníctvom pravidiel vytvorených pre tradičné formy poskytovania zdravotnej starostlivosti.

S rozvojom zdravotnej starostlivosti na diaľku zároveň vznikajú ďalšie otázky: ako zabezpečiť riadne splnenie informačnej povinnosti a informovaný súhlas, ako a za akých podmienok využívať umelú inteligenciu pri vedení zdravotnej dokumentácie alebo ako postupovať, ak si pacient bez vedomia lekára nahráva videohovor.

Tieto otázky pritom predstavujú len časť právnych výziev, ktoré so sebou prináša moderná zdravotná starostlivosť. Práve preto bude dôležité, aby právo na vývoj zdravotníckej praxe reagovalo včas a primerane.

Poznámky

1. Výkon 1b – konzultácia prostredníctvom elektronickej pošty alebo telefonicky, 11a – konzultácia prostredníctvom rozšírenej elektronickej komunikácie v online prostredí, 70 – opätovné lekárske vystavenie receptov alebo poukazov na základe požiadavky pacienta prostredníctvom elektronickej pošty, SMS alebo telefónu, 1c – krízová psychoterapeutická intervencia alebo individuálna psychoterapia alebo psychodiagnostický rozhovor s pacientom prostredníctvom telefonického rozhovoru alebo videohovoru. ↑ späť

2. § 49k zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. ↑ späť

3. Sopúchová, S.: Elektronické zdravotníctvo v Slovenskej republike e-Health a telemedicína. 1. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR, 2022. 136 s. ↑ späť

4. Zákon č. 360/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. ↑ späť

5. Dôvodovú správu je možné nájsť na webovej stránke Národnej rady SR: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon_diag&MasterID=9992&WorkitemID=66496 ↑ späť

6. Ide o všeobecné pravidlá a môžu existovať výnimkové prípady, keď sa nemusia všetky uplatňovať kumulatívne. Slúžia na orientáciu čitateľa a rozlíšenie daného vzťahu. Každý prípad sa musí vyhodnocovať individuálne. ↑ späť

7. Humeník, I., Kováč, P. a kol.: Zákon o zdravotnej starostlivosti. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2023, s. 956. ↑ späť

8. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta. ↑ späť

9. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol.: Občiansky zákonník I. § 1 ‒ 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 1442 s. ↑ späť

10. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol.: Občiansky zákonník I. § 1 ‒ 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 1491 s. ↑ späť

11. Podľa zákona č. 294/1999 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom v znení neskorších predpisov. ↑ späť

12. V týchto prípadoch je relevantná povinnosť poskytovateľa poskytnúť neodkladnú zdravotnú starostlivosť a povinnosť zdravotníckeho pracovníka poskytnúť prvú pomoc, ktoré si poskytovateľ a zdravotnícky pracovník plnia v rámci ordinačných hodín a pracovného času. Povinnosti tohto druhu kladené na zdravotníckych pracovníkov po tomto čase zákon nepozná. ↑ späť

13. Burda, E., Čentéš, J., Kolesár, J., Záhora, J. a kol.: Trestný zákon. Osobitná časť. Komentár. II. diel. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2011, 1608 s. ↑ späť

14. Humeník, I., Kováč, P. a kol.: Zákon o zdravotnej starostlivosti. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2023, s. 956. ↑ späť

15. Viac informácií môžu v konkrétnych prípadoch poskytnúť aj odborné usmernenia a štandardné postupy. Napríklad ŠOP Psychologický manažment akútnej stresovej reakcie, akútnej stresovej poruchy a posttraumatickej stresovej poruchy (č. 0203, r. 2021) odporúča využitie telemedicíny v prípadoch, keď nie je možné realizovať priame intervencie tvárou v tvár. ↑ späť

Literatúra

1. Humeník, I., Kováč, P. a kol.: Zákon o zdravotnej starostlivosti. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2023.
2. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol.: Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019.
3. Burda, E., Čentéš, J., Kolesár, J., Záhora, J. a kol.: Trestný zákon. Osobitná časť. Komentár. II. diel. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2011.
4. Sopúchová, S.: Elektronické zdravotníctvo v Slovenskej republike e-Health a telemedicína. 1. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR, 2022.
5. Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
6. Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
8. Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
9. Zákon č. 294/1999 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom v znení neskorších predpisov.
10. Dôvodová správa k novele zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
11. ŠOP Psychologický manažment akútnej stresovej reakcie, akútnej stresovej poruchy a posttraumatickej stresovej poruchy.