Klinické výsledky liečby inzulínom glargín 300 U/ml z hľadiska glykemickej kontroly a výskytu hypoglykémie: 24-mesačná retrospektívna observačná štúdia z reálnej klinickej praxe

Odborná redakcia DIA News

Diabetes mellitus patrí medzi najnaliehavejšie globálne zdravotné výzvy 21. storočia. Podľa najnovších údajov Medzinárodnej diabetologickej federácie (IDF) žije v súčasnosti na celom svete s diabetom približne 589 miliónov dospelých, pričom sa predpokladá, že do roku 2050 tento počet vzrastie na 853 miliónov.¹ Tento rastúci výskyt podčiarkuje naliehavú potrebu stratégií účinného manažmentu, ktoré by zmiernili dlhodobú socioekonomickú a klinickú záťaž spojenú s týmto ochorením. Diabetes je považovaný za najvýznamnejší rizikový faktor kardiovaskulárnych ochorení (KVO) a významne prispieva k zvýšenej morbidite a mortalite. Nové dôkazy naznačujú, že hladiny glykovaného hemoglobínu (HbA1c) korelujú s parametrami kardiovaskulárnej dysfunkcie aj u jedincov bez diabetu. Nedávne štúdie preukázali, že zvýšený HbA1c, dokonca aj v nediabetickom rozmedzí, je spojený so subklinickým srdcovým poškodením, čo zdôrazňuje dôležitosť presného monitorovania glykémie v celom metabolickom spektre.²

Inzulínová liečba zostáva základným pilierom manažmentu diabetu 1. a 2. typu. U pacientov s diabetom 2. typu je odporúčanou stratégiou intenzifikácia liečby bazálnym inzulínom, hoci túto voľbu môžu ovplyvniť rôzne klinické hľadiská.^{3, 4} Nájdenie rovnováhy medzi dosiahnutím optimálnej hladiny HbA1c na prevenciu komplikácií a minimalizáciou rizika hypoglykémie zostáva základným princípom efektívnej liečby diabetu.⁵ Na riešenie týchto výziev boli vyvinuté bazálne inzulínové analógy druhej generácie, ako napríklad inzulín glargín 300 U/ml (glargín 300). Inzulín glargín 300 sa v porovnaní s inzulínom glargín 100 vyznačuje stabilnejším a predĺženým farmakokinetickým profilom, pričom ponúka vyrovnanejší profil účinku a zníženú glykemickú variabilitu.^{6, 7} Hoci randomizované kontrolované štúdie (RCT) potvrdili jeho účinnosť a priaznivý bezpečnostný profil, v oblasti poznatkov o jeho dlhodobom pôsobení v rôznorodých, neselektovaných populáciách existuje medzera. Nedávno bola v časopise Journal of Clinical Medicine publikovaná retrospektívna observačná štúdia, ktorej cieľom bolo vyhodnotiť klinické výsledky dosiahnuté v reálnej klinickej praxi počas 24 mesiacov u pacientov, ktorí prešli na liečbu inzulínom glargín 300.⁸

Do štúdie bolo zaradených celkovo 242 pacientov vo veku nad 18 rokov s diagnózou diabetu 1. alebo 2. typu (DM1T alebo DM2T), ktorí boli liečení buď inzulínom (bazálny, bazál-bolusový alebo zmiešaný inzulín), alebo perorálnymi antidiabetikami, a ktorí prešli na liečbu inzulínom glargín 300 z dôvodu suboptimálnej kontroly glykémie (hladina HbA1c > 7,5 %) a vysokej frekvencie hypoglykemických epizód. Klinická štúdia sa uskutočnila v Univerzitnej nemocnici Univerzity Dokuz Eylul, Izmir v Turecku. Sledované parametre na začiatku a v priebehu 24 mesiacov boli HbA1c, telesná hmotnosť, dávky inzulínu a miera výskytu hypoglykémie definovaná podľa ADA (glykémia < 3,9 mmol/l).⁸

Celkove sa štúdie zúčastnilo 139 žien a 103 mužov, s priemerným vekom 55,47 ± 15,88 (18 – 88) rokov. Z týchto pacientov malo 68 diabetes mellitus 1. typu (DM1T) a 174 malo diabetes mellitus 2. typu (DM2T). Pri vstupe do štúdie už prevažná väčšina účastníkov (n = 238; 98,4 %) dostávala inzulínovú liečbu, či už išlo o samotný bazálny inzulín, režim typu „bazál plus“ alebo intenzívnu bazál-bolusovú liečbu, často v kombinácii s perorálnymi antidiabetikami (PAD). Malá podskupina štyroch pacientov (1,6 %) prešla na inzulín glargín 300 z monoterapie PAD v rámci stratégie zintenzívnenia liečby. Najčastejšou komorbiditou bola hypertenzia, po ktorej nasledovali dyslipidémia, ischemická choroba srdca a chronické ochorenie obličiek. Pokiaľ ide o súčasné liečebné schémy, 47,1 % pacientov dostávalo kombináciu perorálnych antidiabetík (PAD) a intenzívnej inzulínovej liečby, 32,2 % dostávalo len intenzívnu inzulínovú liečbu a 17,4 % dostávalo PAD v kombinácii s bazálnym inzulínom. Najčastejšie používanými PAD boli metformín, inhibítory dipeptidylpeptidázy-4 (DPP-4i) a inhibítory SGLT2.⁸ Východiskové charakteristiky liečby sú podrobne uvedené v tabuľke 1.

Tabuľka 1: Charakteristiky pacientov na začiatku sledovania. (Upravené podľa Semiz GG et al., 2026)

Celkovo bolo vyhodnotených 242 pacientov, z toho bolo 68 jedincov s DM1T a 174 s DM2T. Hladiny HbA1c sa vo všetkých časových bodoch sledovania významne znížili v porovnaní s východiskovými hodnotami (priemerná zmena po 12 mesiacoch: −0,85 % [95 % IS: −1,24 až −0,47 %]; p < 0,001). Počas obdobia sledovania ukončilo liečbu celkovo 39 pacientov. Medzi skupinami pacientov s DM1T a DM2T nebol zistený žiadny významný rozdiel v miere ukončenia liečby (p = 0,871). Pre ukončenie liečebného režimu sa rozhodlo približne 21,1 % pacientov s DM1T a 22,1 % pacientov s DM2T, pričom najčastejším dôvodom tohto rozhodnutia bola nedostatočná metabolická kontrola. Pri porovnaní kontroly glykémie po 3, 6, 12 a 24 mesiacoch po začatí liečby inzulínom glargín 300 sa HbA1c znížil v každom časovom bode. Východisková hodnota HbA1c bola 9,21 %, čo sa znížilo na 7,94 % po 3 mesiacoch, 8,34 % po 6 mesiacoch, 8,24 % po 12 mesiacoch a 8,33 % po 24 mesiacoch. Účinnosť liečby bola signifikantná v 3., 6. a 12. mesiaci (p < 0,001), s trvalými výsledkami do 24. mesiaca (p = 0,002) (obrázok 1).⁸

Obrázok 1: Zmena hladiny HbA1c po zmene liečby na inzulín glargín 300. (Upravené podľa Semiz GG et al., 2026)

Jeden rok po prechode na inzulín glargín 300 sa podiel pacientov s HbA1c ≤ 7,5 % zvýšil z 21,21 % na 35,83 %. Do konca druhého roka to bolo 33,62 % pacientov (obrázok 2).⁸

Obrázok 2: Podiel pacientov s HbA1c < 7,5 % na začiatku sledovania (A), v 12. mesiaci sledovania (B) a v 24. mesiaci sledovania po zmene liečby na inzulín glargín 300 (C). (Upravené podľa Semiz GG et al., 2026)

Uvedená klinická štúdia preukázala klinický prínos stabilného profilu inzulínu glargín 300 v podmienkach bežnej klinickej praxe. Napriek vysokej počiatočnej hodnote HbA1c (9,21 %) sa po 12 a 24 mesiacoch dosiahlo významné a pretrvávajúce zlepšenie (na 8,24 %, resp. 8,33 %). Kľúčovým klinickým dôsledkom je zjednodušenie liečebných režimov; priemerný počet súčasne užívaných perorálnych antidiabetík (PAD) sa významne znížil (z 1,39 na 0,88; priemerná zmena: -0,50 [95 % IS: −0,70 až −0,30]; p < 0,001) bez nutnosti zvýšenia celkovej dávky inzulínu (59,06 IU oproti 61,37 IU; p = 0,200). Pozorované zníženie záťaže spojenej s polyfarmáciou spolu so zvýšením podielu pacientov dosahujúcich cieľové hodnoty HbA1c ≤ 7,5 % (z 19,5 % na 38,9 %) naznačuje, že inzulín glargín 300 môže umožniť priaznivejší profil titrácie dávky. Za zmienku stojí, že došlo k významnému poklesu výskytu epizód závažnej aj miernej hypoglykémie (p = 0,010, respektíve p = 0,019). Prechod na liečbu inzulínom glargín 300 bol spojený s pretrvávajúcim zlepšením kontroly glykémie a znížením výskytu hypoglykémie. To by mohlo v podmienkach bežnej klinickej praxe umožniť intenzívnu kontrolu glykémie pri súčasnom znížení rizika hypoglykemických príhod. Tento dvojaký klinický prínos, dosiahnutie cieľových hodnôt glykémie pri zachovaní bezpečnosti pacienta, je v súlade s priaznivou stabilitou a farmakokinetickým profilom inzulínu glargín 300 v porovnaní s bazálnymi inzulínmi staršej generácie. Tieto zistenia naznačujú, že inzulín glargín 300 môže predstavovať účinnú klinickú možnosť na optimalizáciu glykemickej kontroly u jedincov s DM1T aj DM2T.⁸

Literatúra

1. Magliano DJ, Boyko EJ. IDF Diabetes Atlas. 11th ed. Brussels, Belgium: International Diabetes Federation; 2025.
2. Jakubiak GK, Pawlas N, Starzak M, Blachut D, Chwalba A, Wojciechowska C, et al. Analysis of the relationship between glycated hemoglobin and echocardiographic parameters in patients without diabetes: a retrospective study. J Clin Med. 2026;15(2):33.
3. Fulcher GR, Christiansen JS, Bantwal G, Polaszewska-Muszynska M, Mersebach H, Andersen TH, et al. Comparison of insulin degludec/insulin aspart and biphasic insulin aspart 30 in uncontrolled, insulin-treated type 2 diabetes: a phase 3a, randomized, treat-to-target trial. Diabetes Care. 2014;37(8):2084-2090.
4. American Diabetes Association. 9. Pharmacologic approaches to glycemic treatment: Standards of Medical Care in Diabetes-2019. Diabetes Care. 2019;42(Suppl 1):S90-S102.
5. Yamabe M, Kuroda M, Hirosawa Y, Kamino H, Ohno H, Yoneda M. Comparison of insulin glargine 300 U/mL and insulin degludec using flash glucose monitoring: a randomized cross-over study. J Diabetes Investig. 2019;10(2):352-357.
6. Kisioglu SV, Demir AS, Tufekci D, Gunay YE, Coskun H, Ucuncu O, et al. Clinical research of insulin glargine U300 basal-bolus therapy and insulin degludec/aspart co-formulation in type 2 diabetes mellitus: a real world experience. Int J Clin Pract. 2021;75(10):e14377.
7. Becker RHA, Dahmen R, Bergmann K, Lehmann A, Jax T, Heise T. New insulin glargine 300 Units/mL provides a more even activity profile and prolonged glycemic control at steady state compared with insulin glargine 100 Units/mL. Diabetes Care. 2015;38(4):637-643.
8. Semiz GG, et al. Clinical outcomes of insulin glargine U300 on glycemic control and hypoglycemia: a retrospective observational study. J Clin Med. 2026;15(9):3529.