Deintenzifikácia inzulínovej liečby ako nástroj k lepšej kvalite života pacienta s diabetes mellitus 2. typu
MUDr. Lucia Gergelyová
Diabetologická ambulancia Spišská Nová Ves
Abstrakt
Pacient s diabetes mellitus 2. typu na intenzifikovanom inzulínovom režime (IIT), u ktorého sme v dôsledku preinzulinizovania a dekompenzácie diabetu menili liečbu z IIT na perorálne antidiabetiká v kombinácii s fixnou kombináciou glargín/lixisenatid (iGlarLixi). Zmena nielenže priniesla lepšiu kompenzáciu diabetu, ale viedla k zjednodušeniu terapeutického režimu a zlepšeniu kvality života pacienta.
Úvod
Prevalencia diabetes mellitus celosvetovo vzrastá a na Slovensku len 15 % pacientov na inzulínovej liečbe dosahuje cieľ HbA1c < 7 %. Pre dosiahnutie cieľovej hodnoty HbA1c sa podľa ADA/EASD konsenzu z roku 2022 má zvážiť použitie fixnej kombinácie bazálneho inzulínu a GLP-1 RA.
V kazuistike prinášame pohľad na prechod z bazál-bolus terapie na konvenčný inzulínový režim s použítím dvojkombinácie inzulín glargín/lixisenatid v liečbe 65-ročnej pacientky.
Osobná anamnéza
Ide o ženu vo veku 65-rokov v dôchodkovom veku.
Diabetes mellitus bol u pacientky diagnostikovaný v roku 2001, okrem toho pacientka trpí nadváhou, dyslipidémiou a artériovou hypertenziou.
Popis kazuistiky
Pacientka bola do 07/2023 liečená na intenzifikovanom inzulínovom režime v celkovej dennej dávke inzulínu 85 IU (inzulín glulizín 38 IU + inzulín glargín 48 IU) s uspokojivou metabolickou kompenzáciou (6,4 %…6,9 % DCCT).
V 07/2023 došlo k zhoršeniu metabolickej kompenzácie a pristúpili sme pri glykovanom hemoglobíne (HbA1c) vyšetrenom metódou podľa Medzinárodnej federácie klinickej chémie a laboratórnej medicíny (IFCC) resp. Diabetes Control and Complications Trial (DCCT) 7,1 % na deintenzifikáciu s prechodom na GLP-1 analóg v kombinácii s inzulínom a metformínom s úvodným dávkovaním metformínu 850 mg 1 tbl. 1 x denne a začali sme dávku 30 jednotiek fixnej kombinácie glargín/lixisenatid. U pacientky sme realizovali pravidelný selfmonitoring s úpravou a navyšovaním dávky metformínu 850 mg 2 x denne so zachovaním dávky glargín/lixisenatid 30 jednotiek s. c. (Selfmonitoring je znázornený na obr. 1).
Obr. 1.: Selfomonitoring glykémie (údaje v mmol/l)
U pacientky došlo k redukcii hmotnosti zo 68 kg na 59 kg (obr. 2), k zlepšeniu metabolickej kompenzácie HbA1c zo 6,9% na 6,3% (obr.3).
Obr. 2: Zmena hmotnosti po zmene z IIT na fixnú kombináciu glargín/lixisenatid
Obr. 3: Zlepšenie metabolickej kompenzácie po zmene z IIT na fixnú kombináciu glargín/lixisenatid
Diskusia
Na základe vyššie uvedenej kazuistiky je možné zhrnúť, že u našej pacientky nielenže došlo pri deintenzifikácii IIT na fixnú kombináciu glargín/lixisenatid k zlepšeniu metabolickej kontroly, ale aj k redukcii hmotnosti, lepšej adherencii, redukcii hypoglykémií, redukcii počtu vpichov, redukcii celkovej dennej inzulínovej dávky s odhadovaným rozdielom v dávke inzulínu o 55 IU), s úbytkom hmotnosti na rozdiel od prírastku na hmotnosti na režime bazál-bolus s odhadovaným rozdielom o 9 kg. A s redukciou celkovej dennej inzulínovej dávky o 55 IU (celková denná dávka 30 IU na liečbe s IglarLixi vs. 85 IU na liečbe režimom bazal-bolus (38 U bazálneho a 48 U bolusového inzulínu) (Obr. 4).
Obr. 4: Zníženie dennej dávky inzulínu po zmene z IIT na fixnú kombináciu glargín/lixisenatid
Záver
Iniciácia IglarLixi sa preukázala byť lepšie riešenie intenzifikácie bazálneho režimu než zvyšovanie dávky bazálneho inzulínu, a tiež lepšie riešenie ako pridanie bolusov. Benefitom navyše pri liečbe fixnou kombináciou iGlarLixi je potvrdený kardiovaskulárny prínos.
Literatúra u autora
Kazuistika je prípadom z reálnej klinickej praxe. Odpoveď na liečbu sa môže u konkrétneho pacienta odlišovať.
