AD test:
Kľúčové návyky pri kontrole diabetu 2. typu: úloha sestry v motivačnej intervencii, podpore adherencie a klinické výsledky liečby inzulínom z hľadiska kontroly glykémie a hypoglykémie

1. Ktorý prístup je vhodný pri motivačnej intervencii so zameraním na stravovanie?

a) Odporučiť pacientovi naraz čo najviac zmien v stravovaní
b) Zamerať sa iba na zákaz všetkých sacharidov
c) Spoločne s pacientom stanoviť realistické a dosiahnuteľné ciele
d) Nechať výber stravovacích zmien výhradne na zdravotníckom pracovníkovi

2. Ktorá z uvedených zmien stravovania je uvedená ako kľúčové odporúčanie motivačnej intervencie?

a) Nahradiť sladené nápoje pitnou vodou
b) Vynechať všetky potraviny obsahujúce sacharidy
c) Nahradiť zeleninu sladkosťami s nižším obsahom cukru
d) Obmedziť príjem tekutín počas dňa

3. Aký cieľ pohybovej aktivity má sestra podporovať u väčšiny dospelých pacientov s diabetom 2. typu?

a) Najmenej 30 minút intenzívneho cvičenia každý deň bez ohľadu na zdravotný stav
b) Najmenej 150 minút stredne intenzívnej až intenzívnej aeróbnej aktivity týždenne
c) Jednu hodinu pohybu raz týždenne
d) Výlučne odporové cvičenie trikrát týždenne

4. Čo je potrebné zohľadniť pri odporúčaní pohybovej aktivity pacientovi s diabetom 2. typu?

a) Iba vek pacienta
b) Iba jeho telesnú hmotnosť
c) Zdravotný stav, funkčnú kapacitu, komorbidity a prítomnosť komplikácií
d) Výhradne preferovaný druh športu

5. Ktorá intervencia môže pomôcť pacientovi podporiť pravidelnú pohybovú aktivitu v každodennom živote?

a) Odporučiť, aby sa pohybu venoval iba cez víkend
b) Prerušiť dlhé obdobia sedenia krátkou pohybovou aktivitou
c) Vyhnúť sa chôdzi, ak pacient pravidelne necvičí
d) Odporučiť výhradne intenzívny športový tréning

6. Ktorá z možností predstavuje bariéru adherencie k farmakoterapii?

a) Pravidelná kontrola u lekára
b) Dobré porozumenie spôsobu užívania liečby
c) Obavy z nežiaducich účinkov
d) Správne používanie pripomienky na užitie lieku

7. Ako je vhodné pristupovať k pacientovi, ktorý nedodržiava pravidelne svoju liečbu?

a) Označiť jeho správanie za neochotu spolupracovať
b) Identifikovať konkrétne bariéry a spoločne hľadať praktické riešenie
c) Odporučiť mu, aby si liečbu upravoval podľa svojho denného režimu
d) Zamerať rozhovor iba na dôsledky nedodržiavania liečby

8. Čo má byť cieľom edukácie pacienta pri samomonitorovaní glykémie?

a) Aby si pacient meral glykémiu čo najčastejšie bez ohľadu na liečbu
b) Aby pacient získaval hodnoty glykémie bez potreby ich vyhodnocovania
c) Aby pacient vedel výsledky správne interpretovať a využívať pri sebamanažmente
d) Aby pacient sám rozhodoval o úprave farmakoterapie podľa nameraných hodnôt

9. Od čoho sa odvíja význam, spôsob a frekvencia samomonitorovania glykémie?

a) Od rovnakého režimu platného pre všetkých pacientov s diabetom 2. typu
b) Od typu liečby, rizika hypoglykémie, individuálnych cieľov a schopnosti pacienta využiť údaje
c) Iba od veku pacienta
d) Výhradne od preferencie sestry

10. Ktoré preventívne vyšetrenie sa odporúča pacientovi s diabetom 2. typu už v čase stanovenia diagnózy?

a) Vstupné komplexné očné vyšetrenie
b) Vyšetrenie sluchu
c) Vyšetrenie kostnej hustoty
d) Vyšetrenie pľúcnych funkcií

11. Ako často sa odporúča u pacientov s diabetom 2. typu hodnotiť funkciu obličiek pomocou UACR a eGFR?

a) Každé tri mesiace u všetkých pacientov
b) Najmenej raz ročne
c) Raz za päť rokov
d) Iba pri výskyte subjektívnych príznakov ochorenia obličiek

12. Ktoré odporúčanie patrí do edukácie pacienta o starostlivosti o chodidlá?

a) Pri suchej koži používať hydratačný prípravok aj medzi prstami
b) Pravidelne chodiť naboso, aby sa posilnila citlivosť chodidiel
c) Pri zvýšenom riziku vykonávať pravidelnú vizuálnu kontrolu chodidiel vrátane priestorov medzi prstami
d) Kožné zmeny na chodidlách riešiť svojpomocne bez ohľadu na riziko

13. Ako má sestra postupovať pri zistení varovného príznaku, napríklad nehojaceho sa alebo zapáleného poranenia nohy?

a) Odporučiť pacientovi sledovať stav do najbližšej plánovanej kontroly
b) Pokúsiť sa sama stanoviť diagnózu a upraviť liečbu
c) Bezodkladne informovať ošetrujúceho lekára, prípadne pacienta nasmerovať na urgentné vyšetrenie
d) Odporučiť pacientovi zvýšiť pohybovú aktivitu

14. Aký bol hlavný dôvod prechodu pacientov na liečbu inzulínom glargín 300 U/ml v sledovanej štúdii?

a) Dobre kontrolovaný diabetes bez hypoglykemických epizód
b) Suboptimálna kontrola glykémie a vysoká frekvencia hypoglykemických epizód
c) Výhradne potreba zníženia telesnej hmotnosti
d) Výhradne potreba zníženia počtu denných meraní glykémie

15. Aký typ diabetu mali pacienti zaradení do sledovania?

a) Iba diabetes mellitus 1. typu
b) Iba diabetes mellitus 2. typu
c) Diabetes mellitus 1. alebo 2. typu
d) Diabetes mellitus 1. typu a gestačný diabetes

16. Ako bola v štúdii podľa ADA definovaná hypoglykémia?

a) Glykémia nižšia ako 5,0 mmol/l
b) Glykémia nižšia ako 4,5 mmol/l
c) Glykémia nižšia ako 3,9 mmol/l
d) Glykémia nižšia ako 2,0 mmol/l

17. Ako sa zmenila priemerná hodnota HbA1c po prechode na inzulín glargín 300 U/ml?

a) Zvyšovala sa počas celého sledovaného obdobia
b) Znížila sa v porovnaní s východiskovou hodnotou a zlepšenie pretrvávalo počas sledovania
c) Významne sa znížila iba počas prvého mesiaca a následne sa vrátila na východiskovú hodnotu
d) Počas 24 mesiacov zostala prakticky nezmenená

18. Čo sa podľa výsledkov štúdie stalo s priemerným počtom súčasne užívaných perorálnych antidiabetík (PAD)?

a) Zvýšil sa z 0,88 na 1,39
b) Znížil sa z 1,39 na 0,88
c) Zostal nezmenený na hodnote 1,39
d) Zvýšil sa z 1,39 na 2,00

19. Ako sa podľa výsledkov štúdie zmenil výskyt hypoglykemických epizód po prechode na inzulín glargín 300 U/ml?

a) Výskyt závažnej aj miernej hypoglykémie sa významne znížil
b) Výskyt hypoglykémie sa významne zvýšil
c) Významne sa znížil iba výskyt závažnej hypoglykémie
d) Výskyt hypoglykémie sa počas sledovania nezmenil

20. Ktoré tvrdenie najlepšie vystihuje hlavný klinický výsledok sledovanej liečby inzulínom glargín 300 U/ml?

a) Zlepšenie kontroly glykémie bolo dosiahnuté za cenu výrazného zvýšenia celkovej dávky inzulínu
b) Liečba viedla k zhoršeniu glykemickej kontroly, ale k zníženiu počtu PAD
c) Liečba bola spojená s pretrvávajúcim zlepšením kontroly glykémie a znížením výskytu hypoglykémie
d) Liečba bola účinná iba u pacientov s diabetom 2. typu