AD-test Ako efektívne edukovať pacientov a klinický prínos inhibítorov PCSK9 u pacientov s potvrdeným aterosklerotickým kardiovaskulárnym ochorením
1. Čo predstavuje významnú súčasť ošetrovateľskej starostlivosti v ambulantnej praxi?
a) Farmakologická liečba
b) Edukácia pacienta
c) Laboratórna diagnostika
d) Administratívna činnosť
2. Ktorá metóda umožňuje overiť, či pacient porozumel poskytnutej informácii?
a) Brainstorming
b) Teach-back
c) Screening
d) Debriefing
3. Ktorý prístup k edukácii pacienta sa v súčasnosti považuje za najvhodnejší?
a) Jednotný postup pre všetkých pacientov
b) Partnerská komunikácia a individualizácia odporúčaní
c) Prikazovanie pacientovi
d) Používanie čo najväčšieho množstva odborných výrazov
4. Aký počet meraní krvného tlaku sa odporúča vykonať v rámci jedného domáceho monitorovania (napríklad ráno) podľa uvedeného postupu?
a) Jedno meranie
b) Dve merania
c) Tri merania
d) Štyri merania
5. Aký má byť odstup medzi dvoma meraniami krvného tlaku?
a) 10 – 15 minút
b) 5 – 10 minút
c) 1 – 2 minúty
d) 20 – 30 minút
6. Aká je ideálna dĺžka domáceho monitorovania krvného tlaku pred plánovanou kontrolou v ambulancii?
a) 1 deň
b) 3 dni
c) 5 dní
d) 7 dní
7. Aká formulácia otázky je pri zisťovaní spôsobu užívania liekov najvhodnejšia?
a) „Užívate lieky pravidelne?“
b) „Nezabúdate na svoje lieky?“
c) „Ako užívate svoje lieky doma?“
d) „Užívate všetky lieky správne?“
8. Na čo sa má pri krátkej edukácii v ambulancii prednostne zamerať sestra?
a) Na všetky zdravotné problémy pacienta
b) Na jednu hlavnú informáciu
c) Na čo najväčší počet informácií
d) Výlučne na diagnózu pacienta
9. Čo pomáhajú identifikovať otvorené otázky v rozhovore s pacientom?
a) Iba jeho diagnózu
b) Potreby, preferencie a bariéry pacienta
c) Výlučne jeho vek
d) Výlučne jeho adherenciu k liečbe
10. Čo NEPATRÍ medzi ciele motivačného rozhovoru s pacientom?
a) Podporovať autonómiu pacienta
b) Pomôcť pacientovi pomenovať vlastné dôvody na zmenu
c) Presviedčať alebo prikazovať pacientovi
d) Identifikovať možné bariéry
11. Aký spôsob komunikácie je vhodný pre efektívnu edukáciu pacienta?
a) Odborná a terminologicky náročná
b) Jednoduchá a zrozumiteľná
c) Výlučne písomná
d) Autoritatívna a direktívna
12. Čo je hlavnou podstatou úspešnej edukácie v časovo náročnej ambulantnej praxi?
a) Dlhý jednorazový edukačný rozhovor
b) Odovzdanie čo najväčšieho množstva informácií
c) Opakovaná, krátka a individualizovaná edukácia
d) Výlučne písomné poučenie pacienta
13. Ktoré liečivá sú uvedené ako PCSK9 inhibítory?
a) Atorvastatín, rosuvastatín a simvastatín
b) Alirokumab, evolokumab a inklisiran
c) Ezetimib, atorvastatín a inklisiran
d) Evolokumab, metformín a alirokumab
14. Čo umožňujú PCSK9 inhibítory?
a) Výrazné a pretrvávajúce zvýšenie LDL-C
b) Výrazné a pretrvávajúce zníženie LDL-C
c) Zvýšenie triglyceridov
d) Zníženie krvného tlaku
15. U akej skupiny pacientov bola realizovaná sledovaná sieťová metaanalýza?
a) U zdravých dospelých
b) U detí s familiárnou hypercholesterolémiou
c) U dospelých pacientov s preukázaným ASKVO
d) U pacientov bez kardiovaskulárneho ochorenia
16. Koľko randomizovaných kontrolovaných štúdií bolo zahrnutých do sieťovej metaanalýzy?
a) 4
b) 6
c) 8
d) 12
17. Čo predstavoval primárny zložený cieľový ukazovateľ metaanalýzy?
a) LDL-C
b) MACE
c) Celkovú mortalitu
d) Krvný tlak
18. Ktorá z uvedených udalostí patrila medzi zložky MACE?
a) Diabetes mellitus
b) Obezita
c) Infarkt myokardu
d) Hypertenzia
19. Ktorý režim alirokumabu preukázal štatisticky významné zníženie MACE v porovnaní s placebom?
a) 75 mg každé 2 týždne
b) 75 mg raz mesačne
c) 150 mg každé 2 týždne
d) 150 mg raz mesačne
20. Aký záver o hladine LDL-C vyplýva zo sieťovej metaanalýzy randomizovaných kontrolovaných štúdií s PCS9 inhibítormi?
a) Čím vyššia hladina LDL-C, tým väčší klinický prínos
b) Cieľová hladina LDL-C nie je pri liečbe významná
c) Nižšie a trvalo udržiavané hladiny LDL-C môžu prinášať väčší prínos
d) PCSK9 inhibítory nemajú vplyv na LDL-C
