Vplyv kardiovaskulárnych rizikových faktorov na odhad celoživotného rizika – analýza na základe údajov od vyše dvoch miliónov osôb z 39 krajín sveta a 6 kontinentov

Odborná redakcia KARDIO News

Kardiovaskulárne ochorenia zostávajú hlavnou príčinou úmrtí na celom svete a predstavujú značnú sociálnu, ekonomickú a spoločenskú záťaž. Päť modifikovateľných rizikových faktorov, a to hypertenzia, hyperlipidémia, nadváha, obezita alebo podváha, diabetes a fajčenie predstavuje približne 50 % globálnej záťaže kardiovaskulárnych ochorení, čo znamená, že približne polovici všetkých prípadov kardiovaskulárnych ochorení by sa dalo potenciálne predísť účinným riadením rizikových faktorov¹.

Nedávno bola v časopise The New England Journal of Medicine publikovaná analýza Globálneho konzorcia pre kardiovaskulárne riziká (GCVRC), ktorej cieľom bolo odhadnúť celoživotné riziko kardiovaskulárnych ochorení a úmrtí z akejkoľvek príčiny v závislosti od pohlavia; poskytnúť odhadovaný rozdiel v dĺžke života medzi jedincami bez klasických rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení v porovnaní s jedincami s rizikovými faktormi a medzi jedincami, ktorí modifikovali určité rizikové faktory, a tými, ktorí ich nemodifikovali; vyhodnotiť rozdiel v dĺžke života súvisiaci s modifikáciou rizikových faktorov počas vopred stanoveného vekového obdobia a identifikovať najužitočnejšie ciele pre účinné stratégie primárnej prevencie².

Analýza bola vykonaná na základe individuálnych údajov od 2 078 948 osôb vo veku ≥ 18 rokov z ôsmich geografických regiónov (Severná Amerika, Latinská Amerika, Západná Európa, Východná Európa a Rusko, Severná Afrika a Blízky východ, subsaharská Afrika, Ázia a Austrália)². Po vylúčení osôb s chýbajúcimi informáciami zostalo k dispozícii na analýzu incidencie kardiovaskulárneho ochorenia 1 227 987 osôb a na analýzu úmrtia 2 042 815 osôb².

Informácie o systolickom krvnom tlaku, cholesterole, ktorý nie je súčasťou lipoproteínov s vysokou hustotou (non-HDL-C), indexe telesnej hmotnosti (BMI), diabete a súčasnom fajčení boli zozbierané na začiatku podľa protokolov príslušných štúdií. Pre hlavné analýzy boli rizikové faktory kategorizované s použitím cieľov založených na medzinárodných odporúčaniach: arteriálna hypertenzia bola identifikovaná systolickým krvným tlakom ≥ 130 mm Hg; hyperlipidémia bola stanovená hladinami non-HDL cholesterolu ≥ 3,36 mmol/l, podváha bola definovaná ako BMI < 20; nadváha alebo obezita bola definovaná ako BMI ≥ 25. Diabetes bol stanovený na základe anamnézy, hlásenia účastníka alebo novej diagnózy pri vstupnom vyšetrení s použitím meraní glykémie v závislosti od štandardných operačných postupov príslušných kohort. Súčasné fajčenie bolo definované ako pravidelné (aspoň raz denne) alebo príležitostné (menej ako raz denne) fajčenie cigariet, cigár alebo fajok. Incidentné kardiovaskulárne ochorenie bolo definované ako prvý fatálny alebo nefatálny infarkt myokardu, nestabilná angína pectoris, koronárna revaskularizácia, ischemická alebo hemoragická mozgová príhoda alebo úmrtie z kardiovaskulárnej alebo neznámej príčiny².

Odhadované celoživotné riziko kardiovaskulárnych ochorení a úmrtia z akejkoľvek príčiny bolo založené na odhadovanom kumulatívnom riziku sledovaného výsledku vzniku pred dovŕšením 90. roku života³.

U 2 078 948 účastníkov z 133 kohort, 39 krajín sveta a 6 kontinentov bol medián systolického krvného tlaku 128,7 mm Hg (medzikvartilný rozsah 116,7 – 142,0), medián hladiny non-HDL cholesterolu 4,02 mmol/l (medzikvartilný rozsah 3,30 – 4,83) a medián BMI bol 25,7 (medzikvartilný rozsah 22,8 – 28,9). Celkovo 7,7 % účastníkov malo diabetes a 22,3 % boli súčasní fajčiari².

Odhadovaný počet pridaných rokov života bez kardiovaskulárnych ochorení u jedincov bez všetkých piatich hlavných rizikových faktorov v porovnaní s jedincami so všetkými piatimi hlavnými rizikovými faktormi bol 13,3 roka u žien (95 % CI, 11,2 až 15,7) a 10,6 roka u mužov (95 % CI, 9,2 až 12,9) (obr. 1A); odhadovaný počet pridaných rokov života bez úmrtia bol 14,5 roka u žien (95 % CI, 9,1 až 15,3) a 11,8 roka u mužov (95 % CI, 10,1 až 13,6) (obr. 1B).

Na obrázku 1 A a B je zobrazený celoživotný rozdiel pre kardiovaskulárne ochorenia (obr. A) a úmrtie z akejkoľvek príčiny (obr. B) u jedincov s absenciou všetkých piatich rizikových faktorov v porovnaní s jedincami s prítomnosťou všetkých piatich rizikových faktorov v indexovom veku 50 rokov a pre absenciu jedného rizikového faktora v porovnaní s prítomnosťou všetkých ostatných rizikových faktorov. Výsledky sú zobrazené samostatne pre ženy a samostatne pre mužov. Celoživotné rozdiely boli vypočítané ako rozdiel medzi predpokladanou dĺžkou života bez kardiovaskulárnych ochorení alebo celkovou dĺžkou života pre osoby so všetkými rizikovými faktormi a pre osoby, ktoré nemajú žiadne rizikové faktory.

Obr. 1 A, B: Odhadovaný celoživotný rozdiel medzi účastníkmi bez rizikových faktorov a tými, ktorí majú rizikové faktory: pre kardiovaskulárne ochorenia (obr. 1 A) a pre úmrtie z akejkoľvek príčiny (obr. 1 B). Upravené podľa The Global Cardiovascular Risk Consortium, 2025

V prípade kardiovaskulárnych ochorení bola absencia cukrovky spojená s odhadovaným celoživotným rozdielom 4,7 roka u žien (95 % CI, 4,2 až 6,2) a 4,2 roka u mužov (95 % CI, 3,6 až 5,1); absencia fajčenia bola spojená s rozdielom 5,5 roka u žien (95 % CI, 5,0 až 6,9) a 4,8 roka u mužov (95 % CI, 4,3 až 5,7) (obr. 1 A). Systolický krvný tlak nižší ako 130 mm Hg súvisel s celoživotným rozdielom 1,3 roka u žien (95 % CI, 1,1 až 2,1) a 1,8 roka u mužov (95 % CI, 1,4 až 2,4) a rozdiel sa zvýšil až na 2,3 roka u žien (95 % CI, 1,9 až 3,1) a 2,1 roka u mužov (95 % CI, 1,7 až 2,7) v porovnaní s regionálnym skóre štandardnej odchýlky menej ako 2 a skóre 2 alebo viac. Hladina non-HDL cholesterolu bola spojená s celoživotným rozdielom −0,4 roka u žien (95 % CI, −0,8 až 0,1) a −1,1 roka u mužov (95 % CI, −1,5 až −0,5), ak sa uplatnil prísny limit menej ako 3,36 mmol/l, ale rozdiel sa zvýšil na 1,2 roka u žien (95 % CI, 0,7 až 2,0) a 1,1 roka u mužov (95 % CI, 0,7 až 1,6), ak sa použilo regionálne skóre štandardnej odchýlky. Absencia podváhy, nadváhy alebo obezity bola spojená s celoživotným rozdielom 0,6 roka u žien (95 % CI, 0,4 až 1,1) a 0,1 roka u mužov (95 % CI, −0,2 až 0,5) a rozdiel sa zvýšil až na 2,6 roka u žien (95 % CI, 2,2 až 3,3) a 1,9 roka u mužov (95 % CI, 1,7 až 2,3), keď sa použilo skóre regionálnej štandardnej odchýlky².

Ak ide o úmrtnosť, absencia diabetu bola spojená s celoživotným rozdielom 6,4 roka u žien (95 % CI, 4,4 až 7,9) a 5,8 roka u mužov (95 % CI, 4,9 až 6,8) a absencia fajčenia bola spojená s rozdielom 5,6 roka u žien (95 % CI, 3,9 až 7,0) a 5,1 roka u mužov (95 % CI, 4,3 až 5,9) (obr. 1 B). Celoživotný rozdiel medzi účastníkmi, ktorí nemali zvýšený systolický krvný tlak, zvýšenú hladinu non-HDL cholesterolu alebo podváhu, nadváhu alebo obezitu, a tými, ktorí mali jeden z týchto rizikových faktorov, sa zvýšil, keď sa použilo regionálne skóre štandardnej odchýlky, ako sa pozorovalo pri kardiovaskulárnych ochoreniach².

Modifikácia hypertenzie bola spojená s najväčším počtom pridaných rokov života bez kardiovaskulárnych ochorení a modifikácia fajčenia bola spojená s najväčším počtom pridaných rokov života bez úmrtia nasledovaná modifikáciou hypertenzie. Počet pridaných rokov života bol vyšší u účastníkov, ktorí modifikovali väčší počet rizikových faktorov².

Pomocou harmonizovaných individuálnych údajov od 2 078 948 účastníkov zo 133 kohort, 39 krajín a 6 kontinentov bolo analyzované celoživotné riziko kardiovaskulárnych ochorení a úmrtia z akejkoľvek príčiny a odhadnutý celoživotný rozdiel medzi jedincami bez piatich hlavných kardiovaskulárnych rizikových faktorov a jedincami s týmito faktormi, ako aj vplyv modifikácie určitých rizikových faktorov.

Analýza priniesla päť kľúčových zistení:

1.  Aj medzi účastníkmi, ktorí nemali žiadny z piatich hlavných kardiovaskulárnych rizikových faktorov, ako sú tu definované, zostalo celoživotné riziko kardiovaskulárnych ochorení značné, odhadované na 13 % u žien (95 % IS, 12 až 16) a 21 % u mužov (95 % IS, 18 až 23).

2. Absencia všetkých piatich rizikových faktorov vo veku 50 rokov bola spojená s maximálnym rozdielom v dĺžke života 13,3 roka u žien (95 % IS, 11,2 až 15,7) a 10,6 roka u mužov (95 % IS, 9,2 až 12,9) v porovnaní s účastníkmi, ktorí mali prítomné všetky rizikové faktory.

3.  Rozsah celoživotného rozdielu medzi jedincami bez piatich hlavných rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení a jedincami s týmito rizikovými faktormi sa odlišoval v závislosti od toho, ktorý špecifický rizikový faktor chýbal.

4.  Regionálna heterogenita sa prejavila vo veľkosti celoživotného rozdielu, ako sa preukázalo v prípade hypertenzie, ktorá je hlavným globálnym prispievateľom ku kardiovaskulárnym ochoreniam.

5.  Pomocou analýz trajektórie rizika bolo zistené, že spomedzi všetkých hodnotených rizikových faktorov súvisela modifikácia prítomnosti hypertenzie s najväčším počtom pridaných rokov života bez kardiovaskulárnych ochorení².

Celoživotné riziko kardiovaskulárnych ochorení u konkrétnej osoby sa spája s akumuláciou rizikových faktorov⁴. Uvedené analýzy naznačujú, že dosiahnutie priaznivých hladín rizikových faktorov počas stredného veku bolo spojené s vyššou pravdepodobnosťou prežitia dlhšieho obdobia bez kardiovaskulárnych ochorení⁵.

V uvedenej analýze sa ukázalo, ako prítomnosť alebo neprítomnosť piatich hlavných kardiovaskulárnych rizikových faktorov ovplyvňuje odhady celoživotného výskytu kardiovaskulárnych ochorení a úmrtia z akejkoľvek príčiny v globálnom meradle. Modifikácia arteriálnej hypertenzie počas stredného veku súvisela s najväčším počtom pridaných rokov života bez kardiovaskulárnych ochorení. Zanechanie fajčenia bolo spojené s najvyšším počtom pridaných rokov života bez úmrtia, za ním nasledovala modifikácia hypertenzie².

Literatúra

1. The Global Cardiovascular Risk Consortium. Global effect of modifiable risk factors on cardiovascular disease and mortality. N Engl J Med 2023; 389: 1273-85.
2. The Global Cardiovascular Risk Consortium. Global Effect of Cardiovascular Risk Factors on Lifetime Estimates. N Engl J Med 2025; 393: 125-138.
3. Jaspers NEM, Blaha MJ, Matsushita K, et al. Prediction of individualized lifetime benefit from cholesterol lowering, blood pressure lowering, antithrombotic therapy, and smoking cessation in apparently healthy people. Eur Heart J 2020; 41: 1190-9.
4. Berry JD, Dyer A, Cai X, et al. Lifetime risks of cardiovascular disease. N Engl J Med 2012; 366: 321-9.
5. Wilkins JT, Ning H, Berry J, Zhao L, Dyer AR, Lloyd-Jones DM. Lifetime risk and years lived free of total cardiovascular disease. JAMA 2012; 308: 1795-801.