Štúdie IGLU-SIT a IGLU-S – Čo nám hovoria výsledky z reálnej klinickej praxe o glulizíne
Odborná redakcia DIA News
Zavedenie rýchlo účinkujúcich inzulínových analógov do klinickej praxe významne posunulo liečbu diabetu. Podľa odborníkov rýchlo účinkujúce inzulínové analógy ponúkajú niekoľko výhod v porovnaní s humánnym rýchlo účinkujúcim inzulínom (angl. regular human insulin) (Mathieu et al., 2017):- rýchlejší nástup účinku – lepšie priblíženie sa k fyziologickému stavu,
- lepšiu kontrolu postprandiálnej glykémie,
- kratšie trvanie doby účinku,
- nižšie riziko diurnálnej hypoglykémie,
- nižšie riziko nočnej hypoglykémie,
- nižšiu potrebu „dojedania sa“ (angl. needs for snacks),
- väčšiu flexibilitu – možnosť aplikácie tesne pred jedlom, počas jedla alebo tesne po ňom (podľa typu analógu),
- možnosť použitia v inzulínových pumpách.
Podľa medzinárodných odporúčaní je začatie liečby inzulínom u pacientov s diabetom 2. typu (DM 2), ktorí sú liečení perorálnymi antidiabetikami a ktorí nedosahujú cieľové hodnoty glykémie, na zváženie. Môže sa pristúpiť k pridaniu bazálneho inzulínového analógu alebo bazálneho inzulínu k existujúcej perorálnej liečbe (angl. basal-supported oral treat-ment (BOT)). Alternatívou je pridanie rýchlo účinkujúcich inzulínových analógov alebo humánneho rýchlo účinkujúceho inzulínu k existujúcej perorálnej liečbe v čase hlavných jedál (angl. supplementary insulin therapy at mealtimes (SIT)). Uvedené odporúčania nájdeme napríklad v spoločnom vyhlásení American Diabetes Association (ADA) a European Association for the Study of Diabetes (EASD) venovanom manažmentu hyperglykémie pri diabete 2. typu (Davies et al., 2018).
Podľa niektorých štúdií včasné použitie SIT režimu môže pomôcť B-bunkám pankreasu aspoň čiastočne obnoviť svoju funkciu. Štúdie tiež ukazujú, že SIT režim v porovnaní s BOT režimom môže poskytnúť pacientom s DM 2 väčšiu flexibilitu v liečbe v podobe možnosti úpravy dávky v čase hlavných jedál podľa aktuálnej potreby (Pfohl et al., 2021).
V literatúre nájdeme dostatočné množstvo informácií o možnostiach použitia BOT režimu. Relatívne málo informácií je ohľadne využitia SIT režimu v liečbe DM 2. Preto sú pre klinickú prax zaujímavé výsledky nedávno publikovanej IGLU-SIT štúdie z Nemecka (Pfohl et al., 2021).
IGLU-SIT je otvorená, prospektívna, multicentrická, neintervenčná štúdia, ktorá trvala 12 ± 1 mesiacov. Štúdia hodnotila pridanie rýchlo účinkujúceho inzulínového analógu glulizínu ako prandiálneho inzulínu u pacientov s nedostatočnou kontrolou glykémie liečenými perorálnymi antidiabetikami v podmienkach reálnej klinickej praxe. Do štúdie bolo zaradených 215 osôb (50,7 % ženy) s DM 2 doteraz neliečených inzulínom. Účastníci mali priemerný vek 63,3 ± 10,9 rokov, Body-Mass-Index (BMI) 31,9 ± 5,9 kg/m2, časový interval od diagnostikovania ochorenia 9,0 ± 6,1 rokov a východiskovú hodnotu glykozylovaného hemoglobínu HbA1c 8,3 ± 0,86 %. Zaradenie do štúdie a stanovenie individuálnych cieľov kontroly glykémie bolo na rozhodnutí ošetrujúceho lekára a odsúhlasení pacientom s DM 2. Cieľové hodnoty HbA1c boli stanovené individuálne pre každého účastníka a pohybovali sa v intervale 6,8 ± 0,45 % (Pfohl et al., 2021).
Po 12 mesiacoch liečby dosiahlo 38,9 % účastníkov štúdie individuálne stanovené hodnoty HbA1c (primárny cieľ štúdie) a došlo k priemernému zníženiu hodnôt HbA1c o 1,12 ± 1,05 %. V 7-bodovom dennom glykemickom profile došlo k zlepšeniu v každom bode (p < 0,0001). Autori štúdie hodnotili výskyt symptomatickej hypoglykémie (2,7 %) a potvrdenej symptomatickej hypoglykémie (2,2 %) ako nízky. Závažná hypoglykémia sa vyskytla u jedného účastníka štúdie. Podľa autorov štúdie použitie rýchlo účinkujúceho inzulínového analógu glulizínu ako prídavnej liečby v čase troch hlavných jedál k perorálnym antidiabetikám (SIT režim) predstavuje vhodnú alternatívu liečby DM 2 u pacientov, ktorí nedosahujú cieľové hodnoty kontroly glykémie (Pfohl et al., 2021).
Druhá štúdia vychádzala opäť z reálnej klinickej praxe v Nemecku. IGLU-S je taktiež otvorená, prospektívna, multicentrická, neintervenčná štúdia, ktorá trvala 12 mesiacov. Štúdia hodnotila prestavenie z prandiálnych inzulínov (humánny rýchlo účinkujúci inzulín alebo rýchlo účinkujúce inzulínové analógy aspart a lispro) na rýchlo účinkujúci inzulínový analóg glulizín u pacientov s DM 1 alebo DM 2 s nedostatočnou kontrolou glykémie. Do štúdie bolo zaradených 54 pacientov (48,1 % ženy) s DM1 a 353 pacientov (45,3 % ženy) s DM 2. Zaradenie do štúdie a stanovenie individuálnych cieľov kontroly glykémie bolo na rozhodnutí ošetrujúceho lekára
a odsúhlasení pacientom s DM 1 alebo DM 2 (Seufert et al., 2021).
Účastníci štúdie s DM 1 mali priemerný vek 48,9 ± 14,2 rokov, hmotnosť 80,6 ± 18,9 kg, časový interval od diagnostikovania ochorenia 10,3 ± 9,8 rokov a východiskovú hodnotu HbA1c 8,3 ± 0,99 %. Individuálne stanovené cieľové hodnoty HbA1c ležali v intervale 6,7 ± 0,39 %. Pacienti s DM 1 boli liečení intenzifikovaným inzulínovým režimom. Po 12 mesiacoch liečby dosiahlo svoj individuálny cieľ HbA1c 43,6 % zaradených pacientov a došlo k zníženiu hodnôt HbA1c o 0,86 ± 1,03 % (p < 0,0001) (Seufert et al., 2021).
Zaradení pacienti s DM 2 mali priemerný vek 65,3 ± 11,9 rokov, hmotnosť 94,4 ± 18,3 kg, časový interval od diagnostikovania ochorenia 10,1 ± 7,1 rokov a východiskovú hodnotu HbA1c 8,4 ± 1,02 %. Individuálne stanovené cieľové hodnoty HbA1c ležali v intervale 7,0 ± 0,51 %. Farmakologická liečba pozostávala z kombinácie perorálnych antidiabetík s bazálnym inzulínom, resp. k uvedenému režimu bolo možné pridať aj prandiálny inzulín v čase hlavného jedla. Druhou alternatívou bola kombinácia perorálnych antidiabetík s podávaním len prandiálneho inzulínu v čase troch hlavných jedál. Treťou možnosťou bol intenzifikovaný inzulínový režim aj u tejto skupiny. Na konci hodnoteného obdobia 12 mesiacov liečby dosiahlo svoj individuálny cieľ HbA1c 39,6 % účastníkov štúdie a došlo k zníženiu hodnôt HbA1c o 1,01 ± 1,02 % (p < 0,0001) (Seufert et al., 2021).
V 7-bodovom dennom glykemickom profile u pacientov s DM 2 došlo k zlepšeniu v každom bode (p < 0,0001). V prípade pacientov s DM 1 rozdiel nebol štatisticky významný. Výskyt potvrdenej symptomatickej hypoglykémie u skupiny s DM1 bol 5,7 % a skupiny s DM2 1,6 %. V žiadnej skupine sa nevyskytla ťažká hypoglykémia. Podľa autorov štúdie je prestavenie z prandiálnych inzulínov/analógov na glulizín bezpečné a výskyt hypoglykémie nízky. Použitie rýchlo účinkujúceho inzulínového analógu glulizínu môže byť účinnou alternatívou u pacientov s DM 1 alebo DM 2, ktorí nedosahujú cieľové hodnoty kontroly glykémie a sú liečení rýchlo účinkujúcim humánnym inzulínom alebo inými rýchlo účinkujúcimi inzulínovými analógmi v rámci danej farmakologickej intervencie (Seufert et al., 2021).
Možným vysvetlením pozitívneho vplyvu prestavenia na rýchlo účinkujúci inzulínový analóg glulizín z pohľadu lepšieho dosahovania cieľov kontroly glykémie môže byť jeho rýchlejší nástup účinku v porovnaní s inými inzulínovými analógmi aspart a lispro (Pfohl et al., 2021; Seufert et al., 2021). Uvedené tvrdenie autorov štúdií IGLU-SIT a IGLU-S je podporené aj ďalšími štúdiami (Heise et al., 2007; Luzio et al., 2008; Bolli et al., 2011; Philotheou et al., 2011). Príčinou môže byť spomalenie absorpcie a účinku analógov aspart a lispro v dôsledku spomalenia disociácie na monoméry po aplikácii vplyvom prítomnosti zinku, nakoľko glulizín nepožíva zinok ale polysorbát 20 (Gillis et al., 2021; Mathieu et al., 2021).
Literatúra
- Bolli, G.B. et al. (2011): Diabetes Obes. Metabol., 13, 251-257
- Davies, M.J. et al. (2018): Diabetologia, 61, 2461-2498
- Gillis, R.B. et al. (2021): Sci. Reports, 11, 1737
- Heise, T. et al. (2007): Diabetes Obes. Metabol., 9, 746-753
- Luzio, S. et al. (2008): Diabetes Res. Clin. Pract., 79, 269-275
- Mathieu, C. et al. (2017): Nature Rev. Endocrinol., 13, 385–399
- Mathieu, C. et al. (2021): Nature Rev. Endocrinol., 17, 715-725
- Pfohl, M. et al. (2021): Diabetes Ther., 12, 733-747
- Philotheou, A. et al. (2011): Diabetes Technol. Therapeut., 13, 327-334
- Seufert, J. et al. (2021): Diabetes Ther., 12, 749-764