Rozhovor s vedeckým tajomníkom

Slovenskej onkologickej spoločnosti

MUDr. Radovanom Barillom, PhD.

MUDr. Radovan Barilla, PhD., je uznávaným odborníkom s bohatými medzinárodnými skúsenosťami. Pôsobí ako klinický onkológ a konzultant vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Košice-Šaca. Svoje pôsobenie začal atestáciou z internej medicíny v roku 1995, po ktorej nasledovala špecializácia v odbore klinická onkológia. Významným míľnikom v jeho kariére bolo úspešné absolvovanie európskeho certifikátu ESMO v Hamburgu v roku 2000. V roku 2011 získal v rámci postgraduálneho vzdelávania na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave titul PhD., pričom sa vo svojej vedeckej práci zameral na problematiku pokročilého nemalobunkového karcinómu pľúc.

Absolvoval odborné stáže na prestížnych svetových pracoviskách vrátane University of Texas, MD Anderson Cancer Center, Univerzity v Nottinghame či Université Libre v Bruseli. Od roku 2004 je riadnym členom americkej spoločnosti ASCO a dlhodobo sa angažuje v Európskej spoločnosti pre klinickú onkológiu (ESMO), kde pôsobí v edukačnej komisii a aktívne sa podieľa na príprave európskeho certifikátu z Medical Oncology ESMO.

Na domácej pôde zastáva funkciu vedeckého tajomníka Slovenskej onkologickej spoločnosti. Je členom redakčnej rady popredného národného onkologického časopisu a pravidelne prednáša na odborných podujatiach doma aj v zahraničí. Zároveň sa ako hlavný skúšajúci v minulosti aktívne podieľal na medzinárodných klinických štúdiách fázy III. V rámci ESMO aktivít aktívne vystupoval počas ESMO Academy v Oxforde, Dubline a Prahe. Pred troma rokmi prezentoval poster na Miami Breast Cancer Conference, ktorý získal 2. miesto.

Prezraďte našim čitateľom, čo vás priviedlo k medicíne a špeciálne k onkológii?

Už v detstve som bol vášnivým čitateľom literatúry faktu a hoci ma fascinoval vesmír a jeho nekonečnosť, vždy ma to ťahalo skôr k biologickým vedám než k tým technickým. Práve tento záujem prirodzene vyústil do môjho rozhodnutia ísť študovať medicínu.

Cesta k onkológii však nebola úplne priamočiara. Po škole som začínal pracovať na internom oddelení, kde som strávil prvých päť rokov. Už vtedy sme u pacientov diagnostikovali veľa nádorových chorôb, no musím priznať, že možnosti liečby boli v tom čase veľmi obmedzené. Mal som však silné tušenie, že onkológia má pred sebou obrovskú budúcnosť. Veril som, že sa stane dynamickým odborom, kde budú rýchlo pribúdať nové poznatky a lieky. A ja som jednoducho chcel byť pri tom.

Hoci som chvíľu váhal medzi infektológiou a onkológiou, onkológia nakoniec zvíťazila a stala sa mojou celoživotnou cestou. Na tejto ceste bol pre mňa kľúčovým človekom pán profesor Koza z Národného onkologického ústavu na Klenovej v Bratislave, ktorý bol mojim školiteľom v rámci postgraduálneho vzdelávania. Nielenže mi ukázal onkológiu z úplne iného, hlbšieho uhla, ale zohral rozhodujúcu úlohu aj v tom, že som ostal na Slovensku.

V roku 2004 som vyhral konkurz v renomovanej britsko-švédskej farmaceutickej spoločnosti a veľmi som uvažoval nad prácou v klinickom výskume vo Veľkej Británii. Bolo to v čase, keď do liečby pribudol prvý cielený liek pri karcinóme pľúc proti EGFR gefitinib, skôr narodení si isto spomenú. Druhý podobný míľnik prišiel niekedy v roku 2008, keď mi volal pán docent Korec z Nového Mexika v USA, ktorý ma lanáril s ním pracovať. Napokon som sa však rozhodol ostať pracovať na Slovensku.

Ste dlhoročným členom ASCO a v štruktúrach ESMO pôsobíte už vyše dvoch dekád. Mohli by ste priblížiť vašu cestu do Examination Committee v rámci edukačnej komisie v tejto prestížnej európskej spoločnosti a vašu úlohu v nej?

Moja cesta do štruktúr ESMO sa začala iniciatívou vytvoriť platformu pre vzdelávanie mladých onkológov na národnej úrovni, ktorú sme realizovali v spolupráci s pánom profesorom Kozom a pani docentkou Wagnerovou z Košického onkologického ústavu. Práve cez pozíciu národného reprezentanta pre mladých onkológov som sa dostal do Steering Committee, ktorá koordinovala edukačné aktivity naprieč Európou. Neskôr v rámci profesionálneho rastu som sa stal členom Examination Committee. Podmienkou bolo, samozrejme, moje vlastné úspešné absolvovanie ESMO skúšky ešte v roku 2000.

V tejto komisii pôsobím už vyše 20 rokov. Našou primárnou úlohou je tvorba a validácia otázok na ESMO Certifikát. Ide de facto o paneurópsku atestáciu z klinickej onkológie (Medical Oncology), ktorá je v niektorých krajinách (napr. Švajčiarsko, Nemecko, Slovinsko) súčasťou národnej atestácie. Hoci je to čestná, nehonorovaná funkcia, považujem ju za prestížnu záležitosť nielen pre seba, ale aj pre inštitúciu a krajinu, ktorú reprezentujem, keďže každoročne touto certifikáciou prechádzajú stovky onkológov z celého sveta. Asi 15 rokov som v nej pôsobil z krajín strednej a východnej Európy sám, teraz sa k nám pridala pani profesorka z Univerzity v Ljubljane.

Ako hodnotíte záujem slovenských onkológov o získanie tohto medzinárodne uznávaného certifikátu? Využívajú dostatočne možnosti, ktoré ESMO ponúka pre prípravu?

Záujem zo strany slovenských kolegov existuje, no uvítali by sme, ak by bol vyšší. ESMO sa snaží uchádzačov aktívne podporovať, pričom kľúčovým formátom je práve odborná konferencia ESMO Academy. Ide o intenzívny edukačný kurz organizovaný koncom leta, podobný ako poznajú slovenskí onkológovia z úspešného podujatia State of the Art v onkológii, na univerzitách ako Oxford, Dublin či Zürich. Počas troch dní tu prednášajú špičkoví európski experti a Key Opinion Leaders na jednotlivé diagnózy. Je to vynikajúca príprava na samotnú skúšku, ale aj skvelý spôsob, ako získať prehľad o „state-of-the-art“ v onkológii. Sám sa na Academy aktívne podieľam v rámci predsedníctiev a diskusií a musím povedať, že spätná väzba od slovenských účastníkov je vždy veľmi pozitívna.

Kde vidíte v kontexte celoživotného vzdelávania onkológa najväčšiu výzvu?

Onkológia je dnes jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich odborov medicíny. Objem nových dát, ktoré prichádzajú z klinických štúdií, molekulárnej biológie či farmakológie, je enormný. Výzvou pre každého z nás je udržať s týmto tempom krok. Aby mohol lekár poskytovať pacientovi liečbu na úrovni súčasnej Evidence Based Medicine, vyžaduje si to každodenné samoštúdium a sledovanie trendov. Mojou snahou v rámci Slovenskej onkologickej spoločnosti je vytvárať pre kolegov také podmienky a fóra, aby bol tento prenos poznatkov do klinickej praxe čo najefektívnejší.

Spomeniete si na kľúčový moment alebo prípad vo vašej kariére, ktorý najviac ovplyvnil vaše smerovanie alebo pohľad na onkológiu?

Za mňa je to tak, že v onkológii sme sa dožili niekoľkých „malých revolúcií“. Ešte predtým, než som sa stal aktívnym onkológom, za také považujem zavedenie cisplatiny na liečbu testikulárnych nádorov a tamoxifénu na liečbu karcinómu prsníka. Môj optimizmus, že mnohé nádory budeme v budúcnosti môcť úspešne liečiť, bol počas môjho pôsobenia spôsobený zavedením imatinibu na liečbu gastrointestinálnych stromálnych sarkómov a chronickej myeloidnej leukémie, cielenej liečby pľúcneho karcinómu, rituximabu na liečbu malígnych lymfómov a v posledných 10 rokoch, samozrejme, nástup imunoterapie a teraz protinádorových konjugátov. Som si istý, že z viacerých nádorov, hoci aj v pokročilom štádiu, už dnes vieme urobiť chronické ochorenia a dobre ich liečiť.

Aké sú podľa vás najvýznamnejšie súčasné trendy v medicínskom onkologickom výskume, ktoré majú potenciál významne zmeniť prognózu pacientov?

Myslím, že je to personalizovaná liečba a lepšie spoznanie biomarkerov nielen pre cielenú liečbu, ale aj pre imunoterapiu. Stanovovanie expresie PD-L1 receptorov sa nejaví ako úplne dostatočné. Novou výzvou je stanovovanie cirkulujúcich nádorových buniek (CTC) a ctDNA, ktoré môžu mať v budúcnosti zásadný vplyv na precízne stanovenie liečebného postupu.

Onkológii sa venujete už vyše tridsať rokov. Ak sa pozriete na ďalšiu dekádu, čo vám dáva najväčšiu nádej a čo je vašou najväčšou obavou?

Ak porovnám terapeutické možnosti dnes a pred dvadsiatimi rokmi, hovoríme o diametrálne odlišnej situácii. Kým v minulosti sme operovali s limitovaným počtom cytostatických režimov, dnes sa naša prax opiera o precíznu molekulárnu diagnostiku a identifikáciu biologických prediktorov.

Mojou najväčšou nádejou je práve personalizácia medicíny. Cielená liečba nám umožňuje efektívne intervenovať do kľúčových signálnych dráh. Obrovský posun vidím v imunoterapii, konkrétne v inhibítoroch kontrolných bodov a rovnako sľubný je nástup protinádorových konjugátov.

Čo sa týka obáv, tie smerujú najmä k dostupnosti týchto inovácií v našich reálnych podmienkach. Hoci tieto modality používame, v porovnaní so zahraničím stále narážame na limity v indikačných obmedzeniach či procese kategorizácie na Slovensku. Výzvou pre ďalšiu dekádu teda bude nielen sledovať vedecký progres, ale najmä udržať krok s európskym štandardom tak, aby bola moderná liečba pre našich pacientov dostupná včas.

Kde vidíte ako vedecký tajomník Slovenskej onkologickej spoločnosti najakútnejšie systémové výzvy pre slovenskú onkológiu? Je to otázka personálnych kapacít, dostupnosti liečby alebo dát?

Myslím, že všetko, čo uvádzate, je dôležité. Stále viac vidím, aká je kľúčová spolupráca v rámci pracovísk – starší lekári majú nezaplatiteľné skúsenosti, mladší zasa iný drive. Dnešná onkológia sa nezaobíde bez multidisciplinárnych tímov vrátane genetikov či rádiológov.

Čo sa týka systému, proces kategorizácie protinádorových liekov sa v nedávnom období zlepšil, no oproti Českej republike stále máme čo doháňať. Výnimkový režim je nešťastný, lebo nemá jasné pravidlá. A veľkou témou sú dáta – bez funkčných registrov nemáme dáta a bez dát tápame. Aj v tomto nám môžu byť susedia vzorom.

Vráťme sa k samotnej praxi. Aké sú podľa vás najdôležitejšie neklinické zručnosti, ktoré musí mať špičkový onkológ v 21. storočí?

Onkológ 21. storočia sa musí zmieriť s tým, že už nebude vedieť všetko o všetkých nádoroch – trendom je užšia špecializácia. Musí prijať fakt, že umelá inteligencia (AI) mu bude nápomocná, ale v kontakte s pacientom ho nikdy nenahradí.

Zároveň pribúdajú edukovaní pacienti, ktorí chcú o svojom ochorení sofistikovane diskutovať, čo je vítané. Na druhej strane sa stretávame aj s fenoménom tzv. „internetových špecialistov“, ktorí spochybňujú postupy na základe neoverených informácií. Zvládnuť túto komunikáciu s nadhľadom, empatiou, no zároveň si zachovať autoritu odborníka bude jednou z najťažších úloh pre lekárov v nasledujúcom období.

Ako lekár ste denne vystavený obrovskému stresu. Dovoľte nám preto na záver osobnú otázku: Ako si udržiavate kondíciu a čo robíte pre svoje zdravie?

Priznám sa, že času popri práci nie je nazvyš, no nejaký si človek jednoducho musí nájsť, aby vládal ďalej. Mojím ventilom je šport – som veľkým fanúšikom tenisu, a ak to počasie dovolí, najmä v lete sa mu snažím aktívne venovať. Taktiež fandím futbalu a hokeju, pravidelne sledujem NHL a slovenských hokejistov, ktorí v nej pôsobia. Rád však vypnem aj pri kultúre, či už je to divadlo, hudba, alebo letné festivaly. Nič nie je pre mňa viac relaxačné ako dobrý rockový koncert na veľkom štadióne. Medzi najväčšie zážitky rátam koncerty skupín U2, Oasis a Brucea Springsteena – to sú presne tie momenty, pri ktorých dokážem myseľ odbremeniť od medicíny a oddýchnuť si.

Ďakujeme vám za rozhovor.
Odborná redakcia ONKO News