Rozhovor s hlavným odborníkom pre klinickú onkológiu MZ SR prof. MUDr. Michalom Megom, DrSc., akademikom Učenej spoločnosti Slovenska
Prof. MUDr. Michal Mego, DrSc. vyštudoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Už počas štúdia na vysokej škole pracoval ako pomocná vedecká sila na Ústave experimentálnej onkológie, Slovenskej akadémie vied pod vedením doc. RNDr. Vladimíra Zajaca, PhD. Po skončení štúdia nastúpil ako sekundárny lekár na Oddelenie klinickej onkológie v Národnom onkologickom ústave v Bratislave a súčasne absolvoval na Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied doktorandské štúdium, za ktoré získal titul PhD. Následne pracoval najprv ako odborný asistent a neskôr ako docent na II. Onkologickej klinike Lekárskej fakulty UK a NOÚ.
Od roku 2010 je vedúcim Jednotky translačného výskumu na II. Onkologickej klinike LF UK a NOÚ v Bratislave a od roku 2017 profesorom onkológie, doktorom vied a prednostom II. Onkologickej kliniky LF UK a NOÚ v Bratislave.
Počas svojej kariéry absolvoval viacero študijných pobytov na prestížnych pracoviskách v zahraničí, a to odbornú stáž na Jednotke translačného výskumu (ESMO TRU visit) vo Vall d’Hebron v Barcelone (Španielsko), postgraduálne štúdium klinického výskumu na Viedenskej škole klinického výskumu a Lekárskej viedenskej univerzite a študijný pobyt na University of Texas, MD Anderson Cancer Center, Houston, USA.
Za svoju prácu získal mnohé ocenenia na Slovensku aj v zahraničí a to Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, Krištáľové krídlo v kategórii Medicína a veda, Cenu ministra školstva „Osobnosť vedy a techniky“, Cenu rektora UK za pedagogickú činnosť, Cenu dekana Lekárskej fakulty UK, Cenu primátora Bratislavy za výskum rakoviny, Young Investigator Travel Grant Award, Paríž, Francúzsko, Cenu Americkej spoločnosti pre výskum rakoviny – AACR Translational Research Scholar-in-Training Award, Cenu za najlepší poster – Best Poster Award, Atény, Grécko, Cenu Medzinárodnej ligy proti rakovine a Americkej onkologickej spoločnosti, Cenu Európskej onkologickej spoločnosti – ESMO Best Exam Award a mnohé ďalšie.
Je tiež autorom dvoch medzinárodných patentov na detekciu cirkulujúcich nádorových buniek. Je autorom a spoluautorom vyše 450 publikácií, z toho vyše sto karentovaných publikácií a aktívne sa venuje prednáškovej činnosti na Slovensku aj v zahraničí.
Čo vás priviedlo k medicíne a špeciálne k onkológii?
O medicíne som začal uvažovať už v mladom veku, zaujímal ma ľudský organizmus a možnosti, ako mu pomáhať pri rôznych ochoreniach. Onkológia je veľmi dynamický odbor, veľmi rýchle sa vyvíjajúci. Onkologické ochorenia sú komplexné a často si vyžadujú spoluprácu viacerých odborností, čo prináša aj organizačné a klinické výzvy. V tejto oblasti vidím zmysluplnosť – jednak v možnosti pomôcť pacientom, jednak v práci na zlepšovaní liečebných postupov. Práca onkológa si vyžaduje trpezlivosť a kontinuálne vzdelávanie, čo mi dlhodobo vyhovuje. Je to dynamický odbor, v ktorom môžem uplatniť klinické aj vedecké skúsenosti.
Čo pre vás znamenala možnosť pôsobiť na University of Texas, MD Anderson Cancer Center a aký je najvýznamnejší rozdiel medzi onkologickým výskumom a praxou na Slovensku v porovnaní s USA?
Pôsobenie na MD Anderson Cancer Center bolo pre mňa veľmi dôležitou skúsenosťou – umožnilo mi získať širší pohľad na fungovanie špičkového onkologického výskumu. Pracoval som v medzinárodnom tíme a mal som príležitosť zapojiť sa do realizácie klinických štúdií, ako aj sledovať efektívne prepojenie výskumu s klinickou praxou. V Spojených štátoch je výskum podporovaný kvalitnou infraštruktúrou a adekvátnym financovaním, čo urýchľuje zavádzanie nových poznatkov do liečby. Na Slovensku máme kvalifikovaných odborníkov a potenciál, no stretávame sa s obmedzeniami, ktoré súvisia najmä s administratívou a nedostatočnou systémovou podporou. Odlišnosti sú aj v spôsobe poskytovania starostlivosti – v USA sa viac kladie dôraz na individualizovaný prístup a tímovú spoluprácu medzi špecialistami. Táto zahraničná skúsenosť mi pomohla získať nové pohľady a motivovala ma, aby som pokračoval v snahe zlepšovať naše domáce podmienky.
Ako vnímate svoju súčasnú pozíciu prednostu II. onkologickej kliniky LFUK a NOÚ v Bratislave? Máte možnosť rozvíjať toto pracovisko podľa svojej vízie a budovať si tím, na ktorý ste hrdý?
Pozícia prednostu je nielen odbornou, ale aj ľudskou výzvou. Cieľom je vytvoriť prostredie, kde má každý člen tímu možnosť profesionálne rásť a zároveň prispievať k skvalitneniu starostlivosti o pacienta. Mojím cieľom je budovať modernú kliniku, ktorá integruje výučbu, výskum a klinickú prax. Som hrdý na to, čo sa doteraz podarilo vytvoriť. Podpora inovácií a spolupráce s inými pracoviskami je pre mňa prioritou. Zároveň sa snažím o to, aby naša klinika bola otvorená pacientovi – nielen odborne, ale aj ľudsky. Verím, že klinika môže byť nielen miestom liečby, ale aj dôvery a nádeje. Medzinárodná spolupráca predstavuje neoddeliteľnú súčasť rozvoja kliniky vrátane sledovania nových trendov, zapájania sa do medzinárodných výskumných projektov a klinických štúdií. Týmto spôsobom môže byť pacientom zabezpečený prístup k inovatívnej liečbe. Dôležitú úlohu predstavuje aj výučba medikov a odborný rast mladých lekárov.
Aké sú hlavné priority a výzvy vo vedení Jednotky translačného výskumu na NOÚ?
Jednotka translačného výskumu bola založená s cieľom prepájať výsledky vedeckého výskumu s klinickou praxou a podporiť ich zavádzanie do reálneho liečebného procesu. Prioritou pracoviska je vývoj nových diagnostických a terapeutických prístupov, ktoré by mohli prispieť k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti o onkologických pacientov. Medzi hlavné výzvy patrí zabezpečenie dlhodobej finančnej stability a vytváranie funkčných väzieb medzi akademickými, výskumnými a klinickými inštitúciami. Dôraz je kladený aj na vytváranie podmienok, ktoré by mohli motivovať mladých vedcov k zotrvaniu v domácom výskumnom prostredí.
Výskumná činnosť sa zameriava na viaceré oblasti vrátane nádorov semenníkov, cirkulujúcich nádorových buniek, mikrobiálnej rovnováhy a podpory imunity prostredníctvom probiotík, ako aj ďalších aktuálnych tém. Pracovisko je zapojené do spolupráce s viacerými zahraničnými centrami, čo umožňuje účasť na medzinárodných výskumných projektoch a prenos poznatkov do domáceho prostredia. Trvalo sa usiluje o systematické budovanie odborne silného a stabilného tímu, ktorý je schopný reagovať na aktuálne potreby onkologickej medicíny.
Aké sú podľa vás najvýznamnejšie súčasné trendy v onkologickom výskume, ktoré majú potenciál zmeniť starostlivosť o pacientov s onkologickým ochorením v budúcnosti?
Medicína prechádza obrovskou transformáciou a onkológia je jej epicentrom. Za najzásadnejšie trendy považujem personalizovanú liečbu založenú na genetickom profile nádoru, rozvoj imunoterapie a využitie umelej inteligencie pri rozhodovaní. Významne napreduje aj vývoj tzv. ADC – konjugátov protilátok s cytostatikami, ktoré cielene ničia nádorové bunky. Ďalším kľúčovým smerom je výskum mikrobiómu a jeho vplyvu na účinnosť liečby, ako aj minimalizácia toxicity pomocou podpory črevnej bariéry a imunomodulácie. Dôležitá je aj integrácia pacientskych údajov v reálnom čase a zapájanie pacientov do rozhodovacích procesov. Tieto prístupy majú potenciál nielen predĺžiť prežitie, ale zlepšiť aj kvalitu života pacientov. Budúcnosť patrí multidisciplinarite a úzkej spolupráci medzi lekármi, výskumníkmi a technologickými firmami.
Akým najnaliehavejším výzvam čelí v súčasnosti klinická onkológia na Slovensku?
Jednou z najväčších výziev je zabezpečiť rovnaký prístup k modernej onkologickej liečbe pre všetkých pacientov bez ohľadu na región. Slovensko má kvalitných odborníkov, ale často narážame na limity systému – financovanie, dostupnosť inovácií a oneskorenú úhradu nových liekov. Problémom je aj nedostatok personálu, najmä v ošetrovateľskej starostlivosti a podpore pacientov počas liečby. Potrebujeme reformu onkologickej siete, ktorá by umožnila lepšiu koordináciu medzi centrami a efektívne využívanie kapacít. Dôležité je aj zapojenie do medzinárodných klinických štúdií, čo otvára pre pacientov možnosti získať najmodernejšiu liečbu. V neposlednom rade musíme pracovať na zlepšení onkologickej prevencie a skríningu – to je oblasť, kde Slovensko výrazne zaostáva.
Čo považujete za najdôležitejšie v komunikácii s onkologickým pacientom?
Komunikácia sa považuje za jeden zo základných pilierov dôvery medzi lekárom, pacientom a jeho rodinou. Usilujeme sa poskytovať informácie pravdivo, ale zároveň s ohľadom na psychický stav pacienta – informovanosť by mala byť vyvážená empatiou a primeranou podporou. Pacienti reagujú na závažnú diagnózu rôzne – niektorí preferujú presné a detailné informácie, iní uprednostňujú stručné a zrozumiteľné vysvetlenie, prípadne len blízkosť a prítomnosť odborníka. Dôležité je vnímať individuálne potreby každého pacienta a vedieť načúvať aj v situáciách, keď slová nemusia byť prioritné. Osobitý dôraz je kladený na medziodborovú spoluprácu – psychológovia, sestry, paliatívny tím a ďalší odborníci zohrávajú významnú úlohu v procese komunikácie a podpory. V praxi však často narážame na systémové limity – nedostatok psychológov, chýbajúci formálny tréning v oblasti komunikácie a obmedzené časové kapacity, ktoré túto oblasť významne ovplyvňujú. Ide o náročný aspekt starostlivosti, ktorý môže byť zaťažujúci pre všetky zúčastnené strany. Je snaha vytvárať podmienky, ktoré by umožnili bezpečný priestor pre dialóg a zároveň chránili psychickú pohodu zdravotníckeho tímu.
Ak by ste mali dať dobrú radu svojmu mladšiemu kolegovi, ktorý začína pracovať s pacientmi s onkologickým ochorením, aká by bola?
Ak by mala byť poskytnutá jediná rada začínajúcemu kolegovi v onkológii, znela by: Počúvať pacienta s plnou pozornosťou a vnímať ho ako partnera v procese liečby. Práve schopnosť aktívne načúvať a porozumieť obavám, potrebám a otázkam pacienta vytvára základ dôvery a spolupráce. Zároveň je dôležité, aby si mladý lekár uvedomoval hranice svojich možností, nehanbil sa pýtať skúsenejších kolegov a vnímal svoju odbornú cestu ako proces, ktorý si vyžaduje čas, pokoru a neustále vzdelávanie. Práca v onkológii môže byť emočne náročná, preto je už od začiatku vhodné budovať si rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Dôraz by mal byť kladený aj na tímovú spoluprácu – kvalitná starostlivosť o pacienta nie je nikdy výsledkom úsilia jedného človeka, ale koordinovaného prístupu celého tímu.
Ako lekár onkológ ste denne vystavený obrovskému stresu a náročným situáciám. Dovoľte nám preto osobnú otázku, ako si udržiavate fyzickú a psychickú kondíciu a čo robíte pre svoje zdravie?
Zvládanie psychickej a fyzickej záťaže je neoddeliteľnou súčasťou práce onkológa a dlhodobo udržateľné fungovanie v tejto profesii si vyžaduje vedomý prístup k vlastnému zdraviu. Za dôležitý nástroj prevencie vyhorenia považujem pravidelný pohyb – šport a cvičenie zohrávajú významnú úlohu pri zvládaní stresu, udržiavaní fyzickej kondície a regenerácii. Fyzická aktivita poskytuje priestor na mentálny oddych a vytvára prirodzený odstup od pracovných tém. V rámci možností sa snažím dodržiavať rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, hoci to nie je vždy jednoduché. Pravidelne si vyhradzujem čas na činnosti mimo medicíny, ktoré pomáhajú obnoviť vnútorný pokoj. V posledných rokoch sa venuje väčšia pozornosť aj duševnému zdraviu zdravotníckych pracovníkov – je potrebné, aby sme túto tému vnímali ako legitímnu a otvorene o nej hovorili aj medzi kolegami.
Na záver nášho rozhovoru nám prosím prezraďte niečo zo svojej životnej filozofie – čo vás napĺňa šťastím, ako relaxujete a kde dobíjate baterky?
Vo voľnom čase najradšej čítam knihy, venujem sa športu a turistike. Tieto aktivity mi pomáhajú oddýchnuť si a načerpať novú energiu.
Ďakujeme vám za rozhovor
Odborná redakcia ONKO News
