Rozhovor s osobnosťou mesiaca
Zuzanou Brandovou
Zuzana Brandová vyštudovala strednú zdravotnícku školu v Žiline. Jej prvým zamestnaním bola práca na internom oddelení v NsP na Bezručovej ulici v Bratislave. Po zrušení tejto nemocnice pracovala v hlavnom meste v NsP na Antolskej na internej JIS. Počas tohto pôsobenia vyštudovala odbor špecializovaná starostlivosť o dospelých chorých. Neskôr sa rozhodla pre návrat do rodnej Žiliny, kde najprv pracovala na kožnom oddelení a neskôr v dialyzačnom centre. Potom sa rozhodla pre zdokonalenie cudzieho jazyka a prijala prácu v zahraničí, kde pôsobila ako opatrovateľka v rodine. Po návrate domov pracovala na internom oddelení v Žiline a v roku 2007 prijala ponuku práce v internej a diabetologickej ambulancii, kde pracuje doteraz.
Čo vás priviedlo k štúdiu na zdravotnej škole a k práci zdravotnej sestry? Bol to odjakživa váš sen alebo vás inšpiroval nejaký vzor?
V detstve som vyrastala so sesternicami, ktoré boli odo mňa staršie a pracovali ako zdravotné sestry. Jedna z nich bola detská sestra a druhá vrchná sestra na pľúcnom oddelení. Chcela som sesternice nasledovať, mojím snom bolo stať sa detskou sestrou v jasličkách. Prihlášku však omylom poslali na odbor všeobecná zdravotná sestra, kam ma prijali. Tento omyl do dnešného dňa neľutujem.
Čo je podľa vás najdôležitejšie v prístupe k pacientovi, ktorému bol práve diagnostikovaný diabetes, aby ste si získali jeho dôveru a motivovali ho k spolupráci?
Pacienti po zistení cukrovky prichádzajú do našej ambulancie veľakrát so strachom a neistotou, čo pre nich znamená zistená diagnóza do budúcnosti. Dôvera a motivácia pacienta sa nie vždy dajú získať pri prvej návšteve ambulancie. Častokrát je to zdĺhavejší proces, kým pacient začne dôverovať zdravotnej sestre a doktorovi.
Súčasťou každodennej pracovnej rutiny sestry v diabetologickej ambulancii je edukácia pacientov. Prezraďte nám, prosím, ako sa vám darí edukovať pacientov, aby dokázali zvládať stres a jeho vplyv na hladinu cukru v krvi?
Moja obľúbená veta pre pacientov je: Nikto nie je dokonalý a nevie sa stať dokonalým zo dňa na deň. Týmto sa snažím pacientom povedať, že zmeny v stravovacích a pohybových návykoch by mali robiť postupne, ale mali by sa snažiť pri týchto zmenách zodpovedne vytrvať.
Diabetes mellitus je chronické celoživotné ochorenie. S vašimi pacientmi sa stretávate dlhé roky, ste svedkami ich životných príbehov. Ktorý pacient bol pre vás najväčšou výzvou?
Nebol to konkrétne jeden pacient, skôr sú to tehotné pacientky s diabetom I. alebo II. typu, tá niekoľkomesačná starostlivosť, na konci ktorej je krásne vytúžené dieťatko. Veľakrát chodia na kontroly s detičkami a človek ich vidí, ako rastú a menia sa.
Ako sa vám darí aj napriek vysokému pracovnému vyťaženiu vítať pacientov vždy s úsmevom? V čom spočíva tajomstvo vašej trpezlivosti, láskavosti a energie?
Vždy si predstavím, že som na ich mieste. Aj ja som občas pacient alebo musím navštíviť lekára s mojimi deťmi. Z vlastnej skúsenosti musím povedať, že je to vždy lepší pocit, keď je k vám niekto milý. A láskavosť mám jednoducho v povahe. Rada pomáham mojej rodine, ako aj v práci pacientom.
V jednej z predchádzajúcich otázok sme sa vás pýtali na edukáciu vašich pacientov s súvislosti so stresom. Ako sa priamo vám darí bojovať so stresom?
Je to veľakrát ťažké, ale mám úžasnú rodinu. Manželovi sa častokrát môžem so všetkým zdôveriť. To mi veľmi pomáha. V poliklinike sme s kolegyňami dobrý kolektív a vieme sa navzájom podporiť.
Denne sa stretávate s pacientmi, ktorí začali myslieť na svoje zdravie príliš neskoro. Dovoľte nám preto osobnú otázku, ako si udržiavate kondíciu a čo robíte pre svoje zdravie?
Spolu s rodinou sa venujeme mnohým voľnočasovým aktivitám. Moja najobľúbenejšia je turistika. Podľa mňa výlet do prírody skvelo vyčistí hlavu. Cez týždeň sa snažím cvičiť doma a využívam pri tom aj stacionárny bicykel.
Keby ste mali dať radu mladšej kolegyni, ktorá iba začína pracovať v diabetologickej ambulancii, aká by bola?
Skôr by som jej odporučila, aby si dobre zorganizovala svoju prácu, aby ju práca tešila a nevykonávala ju len z nejakej povinnosti.
Prezraďte nám na záver niečo zo svojej životnej filozofie. Čo vás napĺňa šťastím, ako relaxujete a kde dobíjate baterky?
Najviac ma šťastím napĺňa rodina a úspechy mojich dvoch synov. Relax hľadám v čítaní kníh, najmä škandinávskych detektívok. Pred tromi rokmi sme sa presťahovali z bytu do rodinného domu a odvtedy dobíjam baterky v mojej mini záhradke, hlavne teraz na jar.
Ďakujeme Vám za rozhovor
Odborná redakcia DIA News
