Rozhovor s osobnosťou mesiaca
MUDr. Petrou Poliačikovou, PhD., z Oddelenia akútnej kardiológie v SÚSCCH, a. s. v Banskej Bystrici
MUDr. Petra Poliačiková, PhD. vyštudovala medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a atestovala z vnútorného lekárstva a kardiológie. Po ukončení špecializačného vzdelávania na Slovensku pôsobila niekoľko rokov v Spojenom kráľovstve – najprv ako špecializovaný kardiológ v Basingstoke Hospital a následne ako kardiológ a výskumný fellow v oblasti intervenčnej kardiológie v Royal Sussex County Hospital v Brightone. Od roku 2013 pôsobí na Oddelení akútnej kardiológie v Stredoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb (SÚSCCH, a. s.) v Banskej Bystrici ako intervenčná kardiologička, v posledných rokoch so zameraním na štrukturálne ochorenia srdca. Stála pri zrode a budovaní programu TAVI v SÚSCCH, ktorý dnes patrí k etablovaným centrám štrukturálnej kardiológie na Slovensku. Pravidelne prezentuje na medzinárodných kongresoch vrátane EuroPCR, TCT a PCR London Valves. Je autorkou a spoluautorkou viacerých publikácií v medzinárodných odborných časopisoch, členkou Slovenskej kardiologickej spoločnosti, European Society of Cardiology a British Cardiovascular Intervention Society.
Prezraďte našim čitateľom, čo vás priviedlo k medicíne a špeciálne ku kardiológii?
Medicína bola v našej rodine prirodzenou voľbou – môj otec je kardiológ, a tak som s týmto odborom vyrastala. No skutočné rozhodnutie nepadlo automaticky, ale až po konfrontácii s klinickou realitou počas prvých rokov praxe. Kardiológia je mimoriadne dynamický odbor, ktorý sa v priebehu niekoľkých dekád zásadne pretransformoval – a tento vývoj pokračuje. Intervenčná kardiológia ma oslovila predovšetkým tým, že v nej nachádzam spojenie analytického myslenia s technickou precíznosťou, a to v prostredí, kde rozhodnutia musia byť rýchle, podložené a ich efekt je bezprostredne merateľný. Práca v akútnej medicíne, kde vidíte priamy dopad svojho konania na osud pacienta, je z môjho pohľadu jedným z najsilnejších argumentov pre túto voľbu.
Mohli by ste predstaviť našim čitateľom oddelenie, na ktorom pracujete a spektrum pacientov, ktorí k vám prichádzajú?
SÚSCCH je špecializované kardiovaskulárne centrum plniace funkciu referenčného pracoviska pre stredoslovenský región. V rámci oddelenia akútnej kardiológie sa venujeme pacientom s akútnymi koronárnymi syndrómami, komplexnými poruchami rytmu, ťažkým srdcovým zlyhaním – teda stavmi, ktoré si vyžadujú promptnú diagnostiku a cielenú intervenciu. Osobitnou oblasťou mojej pôsobnosti je vedenie oddelenia intermediárnej starostlivosti, kde sú koncentrovaní pacienti so štrukturálnymi chybami srdca podstupujúci transkatétrové riešenie. Ide prevažne o starších či polymorbídnych pacientov, u ktorých Heart Team indikuje katetrizačný prístup ako optimálnu stratégiu – či už pre vysoké operačné riziko alebo na základe komplexného posúdenia individuálneho profilu pacienta. Práve táto populácia predstavuje z klinického aj organizačného hľadiska mimoriadne náročnú, no zároveň odborne veľmi podnetnú skupinu.
Čo je podľa vás najdôležitejšie v prístupe k pacientovi, ktorý prekonal kardiovaskulárnu príhodu a má potvrdenú hypercholesterolémiu, aby ste si získali jeho dôveru a motivovali ho k spolupráci?
Základom je budovanie dôvery, a tá sa nezíska jedným rozhovorom. Pacient, ktorý práve prekonal infarkt myokardu alebo inú závažnú príhodu, sa nachádza v stresovej životnej situácii – je vystrašený, niekedy popiera závažnosť stavu, inokedy naopak reaguje úzkosťou. V prvom rade mu treba jednoducho a zrozumiteľne vysvetliť, čo sa stalo a prečo hypercholesterolémia zohrala úlohu v jeho ochorení – nie ako výčitku, ale ako faktickú informáciu, ktorá mu môže pomôcť. Veľmi dôležité je realisticky nastaviť ciele: pacient musí pochopiť, že znižovanie LDL-cholesterolu nie je jednorazová záležitosť, ale dlhodobý záväzok a že liečba má zmysel aj vtedy, keď sa necíti zle. Nedodržiavanie liečby je v tejto populácii, bohužiaľ, časté, a preto sa snažím o individualizovaný prístup – diskutovať o konkrétnych obavách z liekov, o životnom štýle, o tom, čo je pre konkrétneho pacienta realisticky dosiahnuteľné. Motivácia dlhodobo funguje len vtedy, ak pacient rozumie súvislostiam a cíti sa ako aktívny partner v liečbe, nielen ako príjemca receptu.
Kardiológia zaznamenala za posledných desať rokov obrovský rozvoj. Ako by ste charakterizovali vaše možnosti dnes v porovnaní so situáciou pred desiatimi rokmi? Ako vidíte budúcnosť akútnej kardiológie?
Rozvoj bol skutočne obrovský, a to na viacerých úrovniach. V oblasti zobrazovacích metód máme dnes k dispozícii multidetektorovú CT angiografiu s mimoriadnou rozlišovacou schopnosťou, 3D echokardiografiu, kardio-MRI – to všetko nám umožňuje oveľa presnejšiu diagnostiku a plánovanie výkonov. V intervenčnej kardiológii je asi najväčší posun v oblasti štrukturálnych výkonov – TAVI sa z postupu rezervovaného pre inoperabilných pacientov stalo štandardom liečby stredne aj nízkorizikových pacientov, pribúdajú transkatétrové riešenia mitrálnej a trikuspidálnej chlopne. Do budúcnosti vnímam ako zaujímavé témy implementáciu umelej inteligencie do diagnostiky a risk-stratifikácie, ďalší rozvoj transkatétrových technológií a personalizáciu liečby na základe genetických dát.
Kardiovaskulárne ochorenia sa často manifestujú dramaticky. Ste svedkom životných príbehov vašich pacientov. Vedeli by ste si spomenúť, ktorý pacient bol pre vás najväčšou výzvou?
Táto otázka je ťažká, pretože každý prípad je svojím spôsobom výnimočný. Najväčšou výzvou pre mňa nie sú nutne technicky najnáročnejšie výkony – tie sú, samozrejme podnetné, ale riešite ich s tímom, máte protokoly, postupujete systematicky. Výzvy, ktoré si pamätám najsilnejšie, sú väčšinou situácie na hranici klinickej istoty – keď musíte urobiť rozhodnutie s nedostatočnými informáciami alebo keď je pacient v takom závažnom stave, že akýkoľvek výkon nesie vysoké riziko, ale bez výkonu je prognóza prakticky infaustná. Príkladom sú polymorbídni pacienti s kombinovanými chlopňovými chybami, kde sa klasické rozhodovacie algoritmy ťažko aplikujú a kde Heart Team musí hľadať individualizované riešenie – niekedy dosiahneme prekvapivo dobrý výsledok, niekedy napriek všetkému úsiliu nie. Tieto prípady sú pre mňa zdrojom profesionálneho zamyslenia a motiváciou k ďalšiemu vzdelávaniu.
Práca kardiológa je často spojená s vysokým stupňom stresovej záťaže. Prezradíte nám, ako sa vám darí bojovať so stresom?
Kardiológia je odbor, kde stres patrí k profesii – urgentné stavy, náročné rozhodnutia, zodpovednosť za výsledky výkonov. Myslím si, že kľúčovým faktorom je dobré tímové zázemie. Keď viem, že pri mne stojí tím ľudí, ktorým môžem dôverovať, prípadne s ktorými môžem konzultovať, stres je oveľa zvládnuteľnejší. V osobnom živote sa snažím dôsledne oddeľovať pracovný čas od súkromného – čo nie je vždy jednoduché, ale považujem to za nevyhnutné. Pohyb vonku, čítanie, čas s rodinou – to sú veci, ktoré mi pomáhajú resetovať sa. Veľký význam má tiež systém práce – dobré procesy, jasné protokoly a organizovaný tím redukujú zbytočný stres spôsobený chaosom, ktorý je rovnako vyčerpávajúci ako odborná náročnosť samotnej práce.
Denne sa stretávate s pacientmi, ktorí začali myslieť na svoje zdravie príliš neskoro. Dovoľte nám preto osobnú otázku: Ako si udržiavate kondíciu a čo robíte pre svoje srdce?
Uznám, že je to trochu paradox – kardiológovia patria medzi odborníkov, ktorí najlepšie poznajú riziká, no nie vždy sú vzorom ich eliminácie. Snažím sa o pravidelný pohyb – preferujem aktivity vonku, turistiku, lyže, cyklistiku. Stravovanie sa pokúšam nastaviť rozumne, bez extrémov. Dôležitý je pre mňa dostatočný spánok – ten je pri nastavení pracovného rytmu v nemocničnom prostredí niekedy luxusom, ale uvedomujem si jeho zásadný vplyv na fyzickú aj psychickú kondíciu. Celkovo sa snažím o dlhodobú udržateľnosť životného štýlu, nie o krátkodobé zmeny – čo je nakoniec odporúčanie, ktoré dávam aj svojim pacientom.
Ak by ste mali dať dobrú radu kolegovi, ktorý začína pracovať s pacientmi s hypercholesterolémiou, čo by ste mu poradili?
V prvom rade by som poradila nebrať adherenciu k liečbe ako samozrejmosť. Non-adherencia je v tejto populácii systémový problém s dobre popísanými determinantmi – a jeho riešenie si vyžaduje oveľa viac než len správne predpísaný recept. Kľúčová je komunikácia: zistiť, čo pacient skutočne vie, čoho sa obáva a čo je preňho v danom životnom kontexte realisticky dosiahnuteľné. Veľká časť terapeutických zlyhaní nepramení z nedostatočnej znalosti odporúčaní, ale z toho, že pacient nerozumie, prečo liečbu potrebuje – a to je oblasť, kde má lekár priamy a bezprostredný vplyv. Zároveň by som dôrazne odporúčala nerezignovať na dosiahnutie cieľových hodnôt LDL – dnešné terapeutické možnosti vrátane moderných kombinovaných režimov nám dávajú nástroje, ktoré pred desiatimi rokmi neboli k dispozícii, a niet dôvodu nevyužiť ich. A napokon – hypercholesterolémiu vnímať vždy v kontexte celkového kardiovaskulárneho rizikového profilu pacienta. Číslo na lipidovom profile nám má povedať, kde začať – nie kde skončiť.
Čo vás v poslednej dobe potešilo?
Teší ma sledovať, ako sa úroveň starostlivosti v oblasti štrukturálnej kardiológie na Slovensku systematicky posúva – a naše pracovisko v tom zohráva aktívnu úlohu. Výsledky, ktoré dnes dosahujeme v programe TAVI, sú porovnateľné s renomovanými európskymi centrami, čo nie je náhoda, ale výsledok dlhodobého budovania tímu, protokolov a skúseností. Rovnako ma napĺňa rastúca spolupráca medzi pracoviskami – proctoring, zdieľanie know-how, spoločné riešenie náročných prípadov v rámci siete odborníkov. V tejto forme kolegiality vidím jeden z najefektívnejších mechanizmov zvyšovania kvality starostlivosti na systémovej úrovni. A, samozrejme – vždy, keď pacient, ktorý k nám prišiel vo vážnom stave a podstúpil komplexný výkon, príde na kontrolu v lepšom funkčnom stave, než v akom bol pred rokmi, je to pripomienka, prečo to všetko robíme.
Máte nejaký sen či túžbu, ktorú by ste si chceli tento rok splniť?
V profesionálnej rovine by som chcela dotiahnuť do konca niekoľko projektov, na ktorých momentálne pracujeme – vrátane analýzy vlastných registrových dát, ktorá by mohla priniesť relevantné postrehy o optimalizácii klinickej cesty pacientov so štrukturálnymi chybami srdca. Osobitne mi záleží na rozvoji mojej činnosti TAVI proctora – ide o rolu, ktorá je pre mňa mimoriadne podnetná, pretože v sebe spája odovzdávanie skúseností, kritickú reflexiu vlastnej praxe a priamy kontakt s kolegami z iných pracovísk, ktorí budujú alebo rozširujú svoje programy. Proctoring vás núti artikulovať veci, ktoré v rutinnej praxi robíte intuitívne, a práve to považujem za jednu z najhodnotnejších foriem odborného rastu. Do budúcnosti by som rada túto aktivitu systematicky rozvinula – či už v rámci domácich centier alebo v spolupráci so zahraničnými partnermi. V osobnej rovine by som si chcela vyhradiť viac priestoru na to, čo ma dobíja mimo práce – cestovanie, príroda, čas s blízkymi. Lekárska profesia si berie veľa, a preto je dôležité vedome investovať aj do tých oblastí života, ktoré ju presahujú.
Ďakujeme vám za rozhovor
Odborná redakcia KARDIO News
