Rozhovor s osobnosťou mesiaca
MUDr. Petrom Novodvorským, PhD., FRCP z diabetologickej ambulancie v Trenčíne

MUDr. Peter Novodvorský, PhD., FRCP sa narodil v Trenčíne. Štúdium medicíny na 1. lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe ukončil s vyznamenaním v roku 2005. Následne pracoval ako lekár-asistent na Kardiologickej klinike Univerzity Friedricha-Alexandra v Erlangene v Nemecku. Získal prestížne štipendium Medical Research Council na Univerzite v Sheffielde vo Veľkej Británii a obhájil PhD. prácu v experimentálnej kardiológii s názvom „Úloha endoteliálneho transkripčného faktora klf2a vo vaskulárnej biológii“. Následne pôsobil vo vedeckej skupine prof. Simona Hellera na Univerzite v Sheffielde, kde sa zaoberal hypoglykémiou a jej účinkami na kardiovaskulárny systém. Špecializačné skúšky v odboroch interná medicína, endokrinológia a diabetológia zložil vo Veľkej Británii v roku 2019 a od tohto roku pracuje vo svojej diabetologickej ambulancii v Trenčíne a ako vedecký pracovník v Centre diabetológie, IKEM, Praha pod vedením prof. Martina Haluzíka. Od roku 2024 pôsobí ako vedecký asistent na 1. internej klinike Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine pod vedením prof. Mariána Mokáňa. Doktor Novodvorský publikoval výsledky svojho výskumu v prestížnych vedeckých časopisoch ako Diabetes Care, Cardiovascular Research, Journal of Clinical Endocrinology and Metabolism, Diabetic Medicine a Diabetes, Obesity and Metabolism a pravidelne prednáša na svetových a domácich diabetologických kongresoch.

Čo vás priviedlo k medicíne a špeciálne k diabetológii?

K medicíne ma priviedlo, že mi ako 13-ročnému diagnostikovali diabetes 1. typu. Dostal som sa na niekoľko týždňov do Detského diacentra na Kramároch a okrem toho, že mi tam, samozrejme, veľmi pomohli, tak ma fascinoval svet medicíny, biochémie, hormónov a ľudí, ktorí tomu všetkému rozumejú. Za všetkých spomeniem pani profesorku Michalkovú, ku ktorej som ako pacient chodil niekoľko rokov, ako aj pána doktora Baráka. Ako absolvent medicíny som mal ambíciu robiť kardiológiu a tomu som prispôsobil prvé roky svojej lekárskej praxe v Nemecku. Napokon aj moje PhD. už vo Veľkej Británii bolo v experimentálnej kardiológii. Po skončení PhD. som však niekoľkokrát navštívil ambulanciu pani doktorky Korecovej v Trenčíne a ona ma priviedla k diabetológii, čo dodnes, samozrejme, ani trochu neľutujem, práve naopak!

Vďaka vášmu dlhodobému pôsobeniu v zahraničí máte jedinečnú možnosť porovnávať. Ako vnímate úroveň slovenskej diabetológie v kontexte svetových štandardov, najmä čo sa týka dostupnosti moderných liekov a technológií? V čom podľa vás držíme krok so svetom a kde naopak zaostávame?

Čo sa dostupnosti nových liekov týka, nemáme sa za čo hanbiť. Naopak, myslím, že by sme mali byť hrdí, keďže v tejto oblasti sme naozaj na tom veľmi dobre. Kde stále jednoznačne zaostávame, to sú úhradové podmienky pre diabetologické technológie. Pýtam sa, ako je možné, že dodnes nemáme plne hradenú CGM technológiu pre pacientov, ktorým bol z verejného zdravotníctva plne hradený nákup pomerne drahej inteligentnej pumpy (AID/AHCL systému), teda hybridnej uzavretej slučky, ktorá, ako vieme, bez CGM technológie nefunguje. Je to až tragikomické a pripomína mi to jeden starý vtip môjho otca: „Tu máš, synu, husle, a keď sa naučíš hrať, kúpim ti aj slák.“

Diabetológia zaznamenala za posledných desať rokov obrovský rozvoj. Ako by ste charakterizovali vaše možnosti dnes v porovnaní so situáciou pred desiatimi rokmi?

Máme liečbu, ktorá rieši samotnú podstatu, príčinu rozvoja diabetu. To je najväčší rozdiel. Či už ide o (konečne) efektívnu terapiu obezity, lieky, ktoré efektívne ovplyvňujú kardio-reno-metabolický syndróm alebo prudko sa rozvíjajúce možnosti liečby autoimúnne podmieneného diabetu. K tomu nesmieme zabudnúť, že máme nové a lepšie inzulíny a diabetologické technológie.

Pacienti s diabetom 2. typu majú z inzulínu často obavy, hoci je pre nich neraz najlepším riešením. O bazálnom inzulíne glargín 300 U/ml sa však hovorí ako o „búračovi mýtov“, keďže minimalizuje riziko priberania či hypoglykémií. Máte v praxi pacienta, ktorý inzulín dlho odmietal, no dnes je vďaka tejto liečbe spokojný a dobre kompenzovaný?

Takých pacientov mám niekoľko. Skôr by som povedal, že nepoznám pacienta, ktorý by nebol po nastavení na terapiu inzulínom glargín 300 U/ml spokojný a jeho diabetes by sa nezlepšil. Z môjho pohľadu ide v súčasnosti o najlepší bazálny inzulín, aký máme k dispozícii. Priznávam však, že mám niekoľko pacientov, ktorých sa mi jednoducho na liečbu inzulínom nepodarilo prehovoriť. A to napriek jasnej potrebe takejto liečby. V takýchto prípadoch musím rešpektovať vôľu pacienta, keďže, ako je známe, pacient má právo robiť aj nerozumné rozhodnutia.

Ako vidíte budúcnosť diabetológie? Myslíte si, že sa dočkáme liekov alebo technológií, ktoré dokážu diabetes úplne vyliečiť?

Myslím, že diabetológia sa bude rozvíjať hlavne v troch smeroch. Bude to efektívny manažment obezity ako základnej príčiny vzniku diabetu 2. typu, ďalej to bude imunoterapia autoimúnne podmienených foriem diabetu (diabetes 1. typu, LADA) a napokon použitie moderných technológií v manažmente diabetu (nielen diabetu 1. typu!).

Diabetes mellitus je chronické celoživotné ochorenie. S vašimi pacientmi sa stretávate dlhé roky, ste svedkami ich životných príbehov. Spomeniete si na pacienta, ktorý bol pre vás najväčšou výzvou?

Celkom dobre, keďže tá výzva pretrváva. Ide o pomerne mladého človeka, ktorý k nám prišiel po tom, ako mu na kardiológii (kam sa dostal pre akútny infarkt myokardu vo veku pod 40 rokov) diagnostikovali dekompenzovaný diabetes 2. typu s výraznou obezitou. Mám skúsenosť, že infarkt myokardu je jedným z najsilnejších „motivátorov“, „budíčkov“, ktoré dokážu pacientov motivovať k zásadným zmenám životného štýlu a lepšej starostlivosti o svoje zdravie. U tohto človeka sa to však, bohužiaľ, nestalo. Aj po niekoľkých rokoch môjho intenzívneho snaženia má tento pacient stále veľmi zlý životný štýl, obezitu a dekompenzovaný diabetes. Vyskúšal som na ňom prakticky všetko, čo je momentálne v terapii diabetu k dispozícii, a stále nič. Nevzdávam sa, ale viem, že ak tento človek nezmení pohľad na svoje zdravie a život celkovo, budem aj naďalej bezmocný.

Denne sa stretávate s pacientmi, ktorí začali myslieť na svoje zdravie príliš neskoro. Dovoľte nám preto osobnú otázku: Ako si udržiavate kondíciu a čo robíte pre svoje zdravie?

Tí, ktorí ma poznajú, vedia, že šport je moje najväčšie hobby. Pravidelne behávam (osobák na polmaratóne mám 1:29:27) a robím cestnú cyklistiku a zjazdové lyžovanie, čo sú moje ďalšie veľké vášne.

Sme svedkami zhoršujúcej sa ekonomickej situácie vo svete aj na Slovensku, zvyšovania napätia, straty istôt. Čo vám pomáha spracovať tieto negatívne podnety tak, aby neovplyvnili váš pozitívny prístup k životu a vašu radosť z každého nového dňa?

Tak v prvom rade nepozerám televízne správy. Informácie o dianí vo svete získavam online, kde si človek môže selektovať, čo si prečíta a čo nie. Negatívnych správ je v poslednej dobe veľmi veľa. Čo je však horšie, to je spôsob, akým naša aj svetová spoločnosť reaguje na tieto udalosti. Hlúposť a nevzdelanosť sa povýšili na cnosť a informácie založené na vedeckých poznatkoch sa relativizujú alebo doslova popierajú, a to aj ľuďmi vo verejných funkciách, ktorí by, naopak, mali byť ich obhajcami. Takže, aby som konkrétne odpovedal na vašu otázku, snažím sa žiť svoj život čo najlepšie a robiť si čo najlepšie svoju prácu. To je to, ako môžem ja prispieť k tomu, aby bola spoločnosť lepšia. No a keď je úplne najhoršie, tak si idem zašportovať alebo zahrať na klavíri.

Čo vás v poslednom čase potešilo a za čo ste vo svojom živote najviac vďačný?

V čase tohto interview očakávam narodenie môjho prvého dieťaťa, takže to je jednoznačne to, čo by som spomenul ako prvé a čo ma teší najviac. V septembri minulého roka mi bol udelený Fellowship of the Royal College of Physicians in Edinburgh (FRCP Edin), čo je veľká pocta, ktorú udeľujú lekárom za príspevky v oblasti vedy a výskumu alebo klinickej praxe s celosvetovým významom. Vďačný som za veľmi veľa vecí, ale hlavne za rodinu a ľudí, ktorých mám okolo seba a pri sebe a za to, že môžem robiť to, čo ma baví a napĺňa.

Máte nejaký sen, túžbu, ktorú by ste si chceli splniť tento rok či už v profesionálnej alebo privátnej sfére?

Snov je vždy veľa, len času je málo. Čaká ma habilitácia na Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Martine a mám v hlave niekoľko vedeckých projektov, z ktorých by som chcel aspoň niektoré zrealizovať. V privátnej sfére je to jednoznačne rodina a čas strávený s tými najbližšími.

Ďakujeme vám za rozhovor.
Odborná redakcia DIA News