Rozhovor s osobnosťou mesiaca

MUDr. Oľgou Minarovičovou

MUDr. Oľga Minarovičová sa narodila v Trnave, kde taktiež navštevovala Gymnáziu J. Hollého. Neskôr úspešne absolvovala Jesseniovu lekársku fakultu Univerzity Komenského v Martine. Po ukončení štúdia bolo jej prvým pôsobiskom II. interné oddelenie v Trnave, kde získala atestáciu v odbore vnútorné lekárstvo. Jej hlbší záujem o metabolické ochorenia ju priviedol k práci v diabetologickej ambulancii. Svoju odbornosť si ďalej prehĺbila získaním špecializačnej atestácie v odbore diabetológia, poruchy látkovej premeny a výživy. Svoje bohaté, viac ako 30-ročné skúsenosti, zasvätila práci ambulantného diabetológa a poskytovaniu špecializovanej starostlivosti pacientom v rodnej Trnave.

Mohli by ste našim čitateľom predstaviť vašu ambulanciu? Čím sa vaša ambulancia odlišuje od ostatných, prípadne na čo ste obzvlášť hrdá?

V diabetológii pracujem vyše 30 rokov. Aj pre mňa je takmer neuveriteľné, ako ten čas letí. Spočiatku boli v Trnave dve diabetologické ambulancie, dnes sa ich počet rozšíril na štyri. To len potvrdzuje, že naše ambulancie patria počtom pacientov k najväčším na Slovensku. Na čo som najviac hrdá? Jednoznačne na svojich spolupracovníkov – na sestričky, na ktoré sa môžem spoľahnúť a na kolegov diabetológov, s ktorými mám výborné vzťahy a spoluprácu.

Máte bohaté skúsenosti s liečbou diabetu. Prezraďte nám, aké boli vaše začiatky v diabetológii a prečo ste sa rozhodla pre túto oblasť medicíny?

Dnes už môžem povedať, že to bolo šťastné riadenie môjho osudu. Diabetológia nebola mojím prvoplánovým rozhodnutím. Keď som sa po prvej atestácii z vnútorného lekárstva rozhodovala o ďalšom smerovaní, môj vtedajší primár mi veľmi nedal na výber. Možnosti boli buď diabetológia alebo druhá atestácia z vnútorného lekárstva. Tak bolo rozhodnuté a ja to vôbec neľutujem.

Aké najvýznamnejšie zmeny v liečbe a diagnostike diabetu ste za svoju kariéru zažili a ako tieto zmeny ovplyvnili každodenný život vašich pacientov?

Za tých vyše 30 rokov, čo pôsobím v odbore, zaznamenala diabetológia obrovský progres v liečbe aj diagnostike. Pribudli nové, moderné, účinné a bezpečné lieky aj inzulíny. Máme nové možnosti laboratórnej diagnostiky a selfmonitoringu glykémie v domácich podmienkach, či už sú to dostupné a spoľahlivé glukomery alebo senzory na kontinuálne monitorovanie glukózy (CGM). Tieto výdobytky vedy a výskumu zásadne zmenili a skvalitnili život diabetikov.

Manažment diabetologickej ambulancie si vyžaduje nielen vysoké pracovné nasadenie, disciplínu, ale aj určité majstrovstvo. Ako zvládate nápor pacientov, odbery, edukáciu a iné činnosti vo vašej ambulancii? Aké je vaše know-how?

Všetko potrebuje čas. Aj ja som sa musela naučiť, že sa nedá ihneď vyhovieť všetkým pacientom. Dôležitý je správny manažment, nastavenie pravidiel pre pacientov, ale aj pre nás, zdravotníckych pracovníkov. Kľúčové je stanoviť si priority a držať sa ich.

Ako sa za posledné roky zmenil vzťah lekár – pacient? Cítite, že pacienti dnes prichádzajú informovanejší a majú väčší záujem aktívne sa podieľať na svojej liečbe? Čo osobne považujete za najdôležitejšie v prístupe k pacientovi s diabetom?

Za posledné roky nás najviac ovplyvnila a zmenila pandémia COVID-19. Dnes už môžeme hovoriť o období „pred a po“ covide. Pacienti si veľmi zvykli na elektronické odosielanie receptov a poukazov či na telefonické konzultácie. Niekedy je to na škodu, pretože chýba osobný kontakt, no na druhej strane je to pre nich zjednodušenie. Áno, pacienti – hlavne mladšie vekové skupiny – väčšinou prichádzajú informovanejší. Žijeme v dobe internetu a všeobecne dostupných informácií. O to viac ma prekvapuje, keď niektorí pacienti povedia, že je lepšie o chorobe nevedieť a po lekároch nechodiť. Podľa mňa je v prístupe k pacientovi najdôležitejšia edukácia hneď na začiatku – oboznámenie s možnosťami liečby, s vyhliadkami do budúcnosti a hlavne získanie pacienta pre spoluprácu.

Denne sa stretávate s pacientmi, ktorí začali myslieť na svoje zdravie často až príliš neskoro. Dovoľte nám preto osobnú otázku: Ako si udržiavate kondíciu a čo robíte pre svoje zdravie?

Nie nadarmo sa hovorí: „V zdravom tele zdravý duch.“ Snažím sa zdravo stravovať, odopierať si milovanú zmrzlinu a sladkosti a pravidelne sa hýbať. Vekom som zistila, že najviac mi vyhovujú prechádzky v prírode, večerná rýchlochôdza s priateľkou a cykloturistika. Dvakrát do týždňa chodím s priateľkami na jogu, ktorá vlastne ani nie je klasickou jogou. Naša cvičiteľka nás pomyselne „oskenuje“ a pripraví zostavu relaxačných cvikov v kombinácii s prvkami jogy – to milujem. Mám rada dobrú knihu a romantické filmy, ktoré sa dobre končia.

Ak by ste mali dať kľúčovú radu mladému kolegovi, ktorý je na začiatku svojej kariéry v diabetológii, aká by bola?

Diabetológia je za posledné roky progresívne sa rozvíjajúci, krásny odbor s mnohými možnosťami modernej liečby. Žiaľ, zdá sa mi, že medzi mladými lekármi oň nie je až taký vysoký záujem, o čom svedčia aj neobsadené ambulancie po kolegoch, ktorí odišli do dôchodku. Mladým kolegom by som poradila, aby si zabezpečili dobrý manažment a dobrý pracovný kolektív. Aby mali obrovské množstvo empatie a úcty k pacientom, ale aj k sebe samým. A to myslím úplne vážne. Musíme si v prvom rade vážiť samých seba a starať sa o svoje fyzické i psychické zdravie. Až potom môžeme túto pozitívnu energiu posúvať ďalej.

V manažmente diabetu je kľúčová motivácia pacienta k spolupráci. Ako pristupujete k situáciám, keď pacient stráca motiváciu a nedodržiava liečebný režim? Čo je z vášho pohľadu v takej chvíli z ľudského aj odborného hľadiska najdôležitejšie?

Vždy mi je veľmi ľúto, keď vidím, že pacient stráca motiváciu, nezáleží mu na jeho zdravotnom stave, nespolupracuje. Tvrdenie, že liečbu berie pravidelne, vieme vyvrátiť jedným klikom do liekovej karty. Utvrdila som sa v tom, že pacientom najviac pomáha, keď im rozvážne a s pokojným hlasom poviem, že od ich prístupu najviac záleží, ako dlho a s akou kvalitou života budú ďalej žiť. Zásadne nepoužívam pejoratívne slová ani vulgarizmy. Vážim si život a človeka ako takého.

Práca lekára diabetológa je vyčerpávajúca. Prezradíte na záver našim čitateľom, ako relaxujete a kde čerpáte energiu?

Najradšej relaxujem a čerpám energiu v prírode. Vážim si vzácne chvíle s mojou rodinou – s manželom, dcérami a ich partnermi, ale aj so zvyškom širokej rodiny a s priateľmi. Mám rada poriadok a harmóniu vo všetkom: vo vzťahoch, v práci, doma aj v prírode. Z toho čerpám najviac, tam pramení moja vis vitalis.

Ďakujeme vám za rozhovor
Odborná redakcia DIA News