Rozhovor s osobnosťou mesiaca
MUDr. Marcelom Gombaským
MUDr. Marcel Gombaský študoval na gymnáziu v Revúcej. Počas strednej školy ho čoraz viac lákala myšlienka venovať sa medicíne. A tak sa po ukončení strednej školy rozhodol pokračovať v štúdiu na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine, ktorú ukončil v roku 2011. Potom využil možnosť pracovať na kardiologickom oddelení v Karlových Varoch, odkiaľ odišiel do Ostrova nad Ohří dokončiť si internistický kmeň potrebný ku kardiologickej atestácii. Neskôr sa rozhodol vrátiť na Slovensko do Banskej Bystrice, kde dostal možnosť pracovať v Stredoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb. Atestáciu z kardiológie dokončil v roku 2018 na svojom súčasnom pracovisku. Práca v Banskej Bystrici sa mu zapáčila, preto sa rozhodol ostať v srdci Slovenska a pracuje tu už dvanásty rok.
Prezraďte našim čitateľom, čo vás priviedlo k medicíne a špeciálne ku kardiológii?
V dedine, odkiaľ pochádzam, rušili knižnicu. Našiel som si tam encyklopédiu ľudského tela. Opakovane som si ju študoval a asi tam sa zrodil môj vzťah k ľudskému telu a jeho tajomstvám. Keď mi povedali, že nemám stopercentný zrak, a preto nemôžem byť vojenským pilotom, moja cesta bola jasná. Kardiológia sa mi páčila vždy, no zdala sa mi veľmi náročná. Po škole som zvažoval internú medicínu. Chcel som ostať na Slovensku, no, žiaľ, odpoveď na moje žiadosti o zamestnanie, či už kladná, alebo záporná, neprišla. Nepáčil sa mi tento postoj, a tak som sa rozhodol odísť do Česka. Odtiaľ som totiž dostal kladnú odpoveď z každej nemocnice. Najviac ma zaujala ponuka z kardiologického oddelenia v Karlových Varoch a rozhodol som sa nastúpiť do práce práve tam. Tu sa mi kardiológia tak zapáčila, že som pochopil, že je to práve to, čomu sa chcem v práci venovať nastálo.
Mohli by ste predstaviť našim čitateľom oddelenie, na ktorom pracujete a spektrum najčastejších ochorení, s ktorými prijímate pacientov?
Pracujem na oddelení akútnej kardiológie, pod ktorú spadá aj intervenčná kardiológia. Najčastejšie sa u nás hospitalizuje pacient s ochorením koronárnych artérií, ktorého akútna forma je infarkt myokardu. Potom nasledujú diagnózy, ako je akútne srdcové zlyhanie, poruchy srdcového rytmu v zmysle pomalého (rôzne predsieňovo-komorové blokády s nutnosťou implantácie kardiostimulátora) alebo rýchleho srdcového tepu (život ohrozujúce komorové tachykardie s nutnosťou implantácie defibrilátora), zápaly srdcového svalu (myokarditídy), chlopňové chyby a podobne.
Čo je podľa vás najdôležitejšie v prístupe k pacientovi, ktorý prekonal kardiovaskulárnu príhodu a má potvrdenú hypercholesterolémiu, aby ste si získali jeho dôveru a motivovali ho k spolupráci?
Mám rád, keď sú pacienti ku mne úprimní, a preto som vždy aj ja úprimný k nim. Kardiovaskulárne ochorenia sú závažné a nie vždy majú šťastný priebeh, preto si myslím, že je správne povedať pacientom na rovinu, čo by mali zmeniť, aby sa mali lepšie a mohli sa dožiť vyššieho veku bez zbytočných komplikácií, ktoré si častokrát spôsobujú sami svojím postojom k životospráve. Pacient by mal vedieť, prečo sa dostal k nám do nemocnice, čo sa stalo, ako je on sám zodpovedný za svoje zdravie a čo môže odteraz robiť, aby bol zdravší, mal lepšiu kvalitu života a žil dlhšie. Mám už osvojené frázy, ktoré pacientom dookola rozprávam. Aby si to vedeli predstaviť, hovorím im, že genetika je zodpovedná za 10 – 20 %, zvyšok je výsledok toho, ako sa stará pacient o svoje telo, a to sú štyri hlavné faktory. Prvým je strava. Slovenská strava je ideálna, ak chcete dostať infarkt alebo rakovinu hrubého čreva. Páročky, salámky, vyprážané, mastné, údené a k tomu nejaký cukor vo forme omastených zemiakov alebo chleba, to energiu telu nedodáva, ale práve naopak odoberá, preto je optimálna stredomorská strava plná zeleniny, ovocia a rýb. Druhým faktorom je pohyb, optimálne je prejsť denne 5 – 10 km a k tomu párkrát do týždňa ešte zvýšiť tempo, a to behom, plávaním, bicyklovaním alebo rôznymi športmi. Tretím faktorom je vyhýbanie sa stresu, resp. oddych, nevyhnutný je dobrý a pravidelný spánok. A posledným faktorom býva fajčenie. Hlavne pacientom zdôrazním, že ja ako lekár nepreberám zodpovednosť za ich zdravie. Sú to oni, komu má na svojom zdraví záležať. Musia si uvedomiť, že tie zmeny sa nemajú udiať kvôli mne, pretože som im niečo povedal, ale hlavne kvôli nim a ich rodinám, ktorým na nich záleží. Rovnako im poviem, že zdravie je práca, nepríde to samo, je to drina, odopieranie si… ale výsledok je dlhší a lepší život. Mnohí pacienti, ktorí tak spravia, zracionalizujú životosprávu a schudnú, sa cítia paradoxne po infarkte lepšie ako pred ním, to mám overené.
Akútna kardiológia zaznamenala za posledných desať rokov obrovský rozvoj. Ako by ste charakterizovali vaše možnosti dnes v porovnaní so situáciou pred desiatimi rokmi? Ako vidíte budúcnosť akútnej kardiológie?
Rozvoj kardiológie je v každej oblasti, či už je to farmakoterapia, kde prichádzajú na trh stále účinnejšie a bezpečnejšie lieky predlžujúce život pacienta, materiál ako modernejšie stenty alebo postupy, kde sa cievy opravujú len za pomoci balóna, na ktorom je nanesené liečivo, rôzne typy chlopní a pomôcok na „opravu“ štrukturálnej srdcovej vady. Pacienta nemusíme operovať a o 1 – 3 dní môže ísť v zlepšenom stave domov. Najviac za poslednú dobu ma očarila implantácia trikuspidálnej chlopne, čo je chlopňa medzi pravou predsieňou a komorou, ktorú implantovali naživo. Prezentácia sa uskutočnila na kongrese vo Frankfurte. Túto chlopňu implantovali cez žilu v oblasti krku za 30 minút a pacient mohol ísť na druhý deň domov. Bolo neuveriteľné, aké to môže byť jednoduché a rýchle, keď to porovnáte s kardiochirurgiou, kde má pacient rozrezaný celý hrudník, je desať dní v nemocnici a hrudník a srdce sa hoja niekoľko mesiacov.
Kardiovaskulárne ochorenia sa často manifestujú dramaticky. Ste svedkom životných príbehov vašich pacientov. Vedeli by ste si spomenúť, ktorý pacient bol pre vás najväčšou výzvou?
Konkrétne si pamätám na pacienta, ktorý prišiel v mojej službe vo večerných hodinách s infarktom myokardu vo veľmi zlom stave. Rozsah postihnutia srdcových tepien bol značný. Mnohé tepny boli zavreté, veľmi tenučké a zvápenatené. Počas zákroku sme ho, žiaľ, museli resuscitovať a bol som si takmer istý, že sa to skončí fatálne. Našťastie to dopadlo dobre a pacient prežil. Všetko som mu vysvetlil, aj to, že fakt, že je teraz medzi nami, už mohol byť iný. Hlavne som mu povedal, čo musí zmeniť, aby sa mu zlepšil zdravotný stav, pretože ak bude pokračovať vo svojom životnom štýle, nemusí dlho vydržať. Doteraz chodí ku mne do ambulancie a jeho prvá veta je vždy: „To som ja, ten, čo tu už nemal byť…“ a vždy sa spolu zasmejeme.
Práca na akútnom oddelení je často spojená s vysokým stupňom stresovej záťaže. Prezraďte nám, ako sa vám darí bojovať so stresom?
Stresu je veru neúrekom. Najlepšie je prísť do práce o niečo skôr, poriadne si rozplánovať deň a začať hneď pracovať. Aj keď je to často ťažké, keďže sme na akútnom oddelení a čas určený aj na ambulanciu a intervenčnú sálu často zmarí nečakaný príchod veľkého počtu pacientov. Bolo veľa dní, keď som nestihol ani obed alebo som si pri tom množstve práce až doma uvedomil, že som dnes ani nejedol. Samozrejme, po strese je najlepšia fyzická aktivita, ktorá množstvo stresu zníži. A chvíľka ticha.
Denne sa stretávate s pacientmi, ktorí začali myslieť na svoje zdravie príliš neskoro. Dovoľte nám preto osobnú otázku, ako si udržiavate kondíciu a čo robíte pre svoje srdce?
Milujem prírodu a túlanie sa po nej, celkovo: ísť von, trošku na slnko. Občas futbal a hokej. Chodievam si aj otužovať svaly do posilňovne. Som závislý od sauny, mám rád aj ľadové otužovanie, chladnú sprchu. Snažím sa mať sviežu stravu plnú rýb, zeleniny a ovocia. Je však demotivujúce, keď denne vidíte, ako všetci jedia dezerty, všade okolo vás prevládajú reštaurácie plné pizze a hamburgerov a reklamy sú na McDonald, a nie na zdravú stravu. 😊 Nefajčím, alkoholu sa vyhýbam, občas si dám pôst, spávam a vstávam v rovnakom čase bez rozdielu, či idem do práce alebo mám voľný deň. V poslednom čase som objavil čaro v ničnerobení, len tak si ležať alebo sedieť, nad ničím nerozmýšľať a robiť neplánovane len to, na čo máte aktuálne chuť, prosto hovorím nie hodinkám, kalendáru a plánom.
Ak by ste mali dať dobrú radu kolegovi, ktorý len začína pracovať s pacientmi s hypercholesterolémiou, aká by bola?
Určite treba svedomito poučiť pacienta, čo má robiť, aby sa mu cholesterol znížil. Dobre však vieme, že metabolizmus pacientov je natoľko zmenený rokmi zanedbávania životného štýlu, že aj keby sa z nich stali vegetariáni a maratónci, cholesterol sa im upraví len málo a dosiahnuť takú hodnotu zlého, tzv. LDL-cholesterolu, aby bolo riziko druhého infarktu minimálne, je bez liekov prakticky nemožné.
Práca lekára-kardiológa obzvlášť na akútnom oddelení je veľmi náročná. Prezraďte nám niečo zo svojej životnej filozofie. Čo vás napĺňa šťastím, ako relaxujete a kde dobíjate baterky?
Zaujímavá otázka. Moja filozofia? Pre mňa je zmysel života byť šťastný a osobne sa za šťastného aj považujem, ale keď sledujem okolie, tak nás veľa nie je. Asi je to preto, že robím vždy to, čo ma baví. Snažím sa veci robiť správne, najlepšie, ako momentálne viem, byť poctivý a úprimný a mám odsledované, že potom mi to život vracia. Baterky mi dobíja rodina a príroda, asi ako každému. Ale musím povedať, že mám prácu, ktorá mi síce baterky veľakrát vybije, keď je toho naozaj veľa, no ak potom vidíte pacientov, ktorým opravíte cievu, zachránite život, oni sa poďakujú a vysmiati chcú ísť už v ten deň domov, prehodnotia svoj životný štýl a spravia zásadné zmeny, aby im bolo lepšie, tak aj to je taký malý supercharger, ktorý poteší. 😊
Ďakujeme za rozhovor
Odborná redakcia KARDIO News
