Rozhovor s osobnosťou mesiaca
Mgr. Johanou Copkovou

Mgr. Johana Copková sa narodila v Humennom. Absolvovala gymnázium a pokračovala v pomaturitnom kvalifikačnom štúdiu na Strednej zdravotníckej škole v Humennom v odbore zdravotná sestra. Magisterský titul obhájila na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce na Trnavskej univerzite. Jej prvým pôsobiskom bolo pľúcne oddelenie v nemocnici v Humennom. Po materskej dovolenke pracovala ako zdravotná sestra v hematologickej ambulancii. V súčasnosti pôsobí v diabetologickej ambulancii MUDr. Vasilenkovej v Humennom. Je manželkou a matkou troch dospelých detí.

Čo vás priviedlo k štúdiu na zdravotnej škole a k práci zdravotnej sestry? Bol to odjakživa váš sen, alebo vás inšpiroval nejaký vzor?

Nikdy som nerozmýšľala o inom povolaní, vždy som chcela byť zdravotnou sestričkou. Možno ma trochu ovplyvnil aj seriál Nemocnica na kraji mesta, aj teraz si ho veľmi rada pozriem. Už keď som sa ako malá ocitla v nemocnici, fascinovalo ma to prostredie a modro-biele uniformy zdravotných sestier. Podľa mňa je to najkrajšie a najušľachtilejšie povolanie zo všetkých.

Čo je podľa vás najdôležitejšie v prístupe k pacientovi, ktorému bol práve diagnostikovaný diabetes, aby ste si získali jeho dôveru a motivovali ho k spolupráci?

Oznámenie vážnej celoživotnej diagnózy je náročná situácia. Povedala by som preto, že vytvorenie priateľskej a empatickej atmosféry zvyšuje dôveru a podporuje otvorenosť, čo je dôležité pre získanie spolupráce pacienta. Dobrým pomocníkom je veselý prístup a citlivý zmysel pre humor. Sústredím sa na to, aká je úroveň vedomosti pacienta, aké sú jeho silné stránky. Je podstatné pacienta ubezpečiť, že touto diagnózou sa život nekončí, a že pri správnom prístupe a určitej disciplíne môže viesť život takmer ako doteraz. 

Súčasťou každodennej pracovnej rutiny sestry v diabetologickej ambulancii je edukácia pacientov. Prezraďte nám, ako sa vám darí edukovať pacientov, aby dokázali zvládať stres a jeho vplyv na hladinu cukru v krvi?

Snažím sa im vysvetliť, že stres, aj keď je to imaginárna veličina, veľmi konkrétne negatívne vplýva na ich glykémiu, a preto je dôležité udržať si vnútorný pokoj a nájsť si konkrétne aktivity, ktoré pomôžu zvládať napätie. Pomôžem si aj príkladom. Pacienti, ktorí využívajú senzory CGM, sami pri konzultácii komentujú a vedia pomenovať vplyv stresu, napr. študenti pri skúške, ako hladina glykémie stúpne a nato klesne. Je pekné pri rozhovore sledovať, ako sa plánujú začať o seba starať, ako chcú nachádzať efektívne spôsoby, ako relaxovať.

Diabetes mellitus je chronické celoživotné ochorenie. S vašimi pacientmi sa stretávate dlhé roky, ste svedkami ich životných príbehov. Ktorý pacient bol pre vás najväčšou výzvou?

Náročné je pre mňa pracovať s pacientmi, ktorí nechcú prijať toto ochorenie, tvária sa, že sa ich netýka, nesúhlasia s užívaním liekov ani nie sú ochotní meniť svoje stravovacie návyky. Citlivo sa im snažím vysvetliť, čo si svojou nečinnosťou môžu spôsobiť. Chorý človek je zraniteľný, vnímavý voči tomu, ako sa k nemu správame, teda snažím sa úsmevom, láskavým a trpezlivým slovom získať ho pre spoluprácu a ak sa to podarí, je to pre mňa povzbudzujúce a odmena za námahu.

Ako sa vám darí aj napriek vysokému pracovnému vyťaženiu pacientov vítať vždy s úsmevom? V čom spočíva tajomstvo vašej trpezlivosti, láskavosti a energie?

Svoju prácu mám rada, to je kľúčové. Riadim sa myšlienkou: „Čo nechceš, aby robili tebe, nerob ani ty iným.“ A teda ja si prajem stretávať usmievavých, pozitívnych a prajných ľudí. Zo skúseností viem, že sa vždy lepšie pracuje v prostredí, kde panuje príjemná atmosféra a je lepšie prípadný konflikt radšej vyriešiť pokojnou cestou, ako rozdúchavať emócie.

V jednej z predchádzajúcich otázok sme sa vás pýtali na edukáciu vašich pacientov s súvislosti so stresom. Dovoľte nám jednu osobnú otázku, ako sa vám osobne darí bojovať so stresom?

Povedala by som, že aj takou bazálnou vecou ako kvalitným spánkom. A potom rozlišovanie toho, čo môžem a mám riešiť a ovplyvňovať a to, na čo nemám vplyv a vedieť to prijať.

Denne sa stretávate s pacientmi, ktorí začali myslieť na svoje zdravie príliš neskoro. Dovoľte nám preto osobnú otázku, ako si udržiavate kondíciu a čo robíte pre svoje zdravie?

Relaxujem pri filme, knihe, prechádzkach a rodinných výletoch. V sezóne si kondíciu udržiavam dennodennou prácou v našej záhrade. Obzvlášť mám rada cestopisy a pitie dobrej kávy, najlepšie všetko naraz.

Keby ste mali dať radu mladšej kolegyni, ktorá iba začína pracovať v diabetologickej ambulancii, aká by bola?

Práca v diabetologickej ambulancii je zaujímavá a dynamická, ale môže z nej mať radosť, len ak ju baví a má rada ľudí. Podstatný je aj dobre zorganizovaný chod ambulancie.

Prezraďte nám na záver niečo zo svojej životnej filozofie – čo vás napĺňa šťastím, ako relaxujete a kde dobíjate baterky?

Najväčším šťastím pre mňa je moja rodina, manžel a deti, s ktorými mám krásny vzťah. Pomáha mi viera, priatelia, príroda, starostlivosť o kvety a bylinky. Tiež vedomie, že v každom človeku je aj dobro.

Ďakujeme vám za rozhovor
Odborná redakcia DIA News