Rozhovor s osobnosťou mesiaca DIA News pre sestry
Máriou Krivosudskou
Mária Krivosudská sa narodila v Šali. Strednú zdravotnú školu vyštudovala v Trnave, odkiaľ jej zostalo veľa pekných spomienok a priateľstiev. Po štúdiu začala pracovať na geriatrickom oddelení (dnes je to oddelenie dlhodobo chorých) v Galante, kam sa po oboch materských dovolenkách vrátila. Neskôr si doplnila pomaturitné špecializačné štúdium (PŠŠ) a pracovala ako staničná sestra na tomto oddelení. Potom sa rozhodla pre zmenu a začala pracovať v diabetologickej ambulancii v Trnave s MUDr. Oľgou Minarovičovou, s ktorou spolupracuje už skoro 20 rokov. Prácu na ambulancii si veľmi obľúbila, pretože má s pani doktorkou výborné vzťahy a napriek veľkej pracovnej záťaži to spolu stále zvládajú.
Čo vás priviedlo k štúdiu na zdravotnej škole a k práci zdravotnej sestry? Bol to odjakživa váš sen alebo vás inšpiroval nejaký vzor?
Po ukončení základnej školy som bola pevne rozhodnutá ísť študovať na strednú zdravotnícku školu. Toto povolanie, resp. poslanie sa mi veľmi páčilo aj preto, lebo moja mamička bola chorá a často hospitalizovaná. Pri návštevách v nemocnici som obdivovala prácu sestier a lekárov a vedela som, že aj ja chcem pomáhať chorým ľuďom.
Čo je podľa vás najdôležitejšie v prístupe k pacientovi, ktorému bol práve diagnostikovaný diabetes, aby ste si získali jeho dôveru a motivovali ho k spolupráci?
Je to určite ľudskosť, empatia a schopnosť pristupovať ku každému pacientovi individuálne, keďže každý človek je iný a každý svoju chorobu vníma inak. Je dôležité mať rozsiahle vedomosti a vedieť ich pacientovi podať zrozumiteľnou rečou, hlavne ak ide o starších pacientov, ale aj naopak, o veľmi mladých, ktorí si často neuvedomujú riziká diabetu. Pre pacienta je táto situácia nová a musí sa s ňou naučiť žiť. Najdôležitejšie je pacientovi vysvetliť, že cukrovka síce nebolí, ale je veľmi zradná, a to, čo sa týka poškodenia orgánov.
Súčasťou každodennej pracovnej rutiny sestry v diabetologickej ambulancii je edukácia pacientov. Prezraďte nám, aké sú vaše odporúčania pre pacientov, ktorí sa snažia zvládnuť diabetes počas stresových životných období?
Psychika je pri diabete, ako aj pri každej inej chorobe nesmierne dôležitá. Snažíme sa pacientom dôkladne vysvetliť a poradiť, aby sa vyhýbali stresovým situáciám a v počiatočnom štádiu ochorenia mysleli hlavne na seba. Často si vypočujem rôzne osudy a príbehy našich pacientov a myslím, že aj to im trochu pomáha, hoci v ambulancii je na to málo času. S pani doktorkou ich povzbudzujeme, aby sa nehanbili zdôveriť s ich problémami, nech sú akékoľvek.
Diabetes mellitus je chronické celoživotné ochorenie. S vašimi pacientmi sa stretávate dlhé roky, ste svedkami ich životných príbehov. Ktorý pacient bol pre vás najväčšou výzvou?
To sa veľmi ťažko konkretizuje, lebo niektorí pacienti tú situáciu prijmú a začnú na sebe pracovať ihneď. Niekedy sú výzvou starší pacienti, ktorých treba edukovať, napríklad takí, ktorí žijú sami a nemajú potrebnú podporu doma, prípadne majú ďalšie pridružené ochorenia. Ale často sú pre nás výzvou mladšie ročníky, ktoré, ako som už vyššie spomenula, si niekedy vôbec neuvedomujú, aká nebezpečná vie byť cukrovka. Keď však po viacerých kontrolách vidíme, že začali na sebe pracovať, používajú senzory, ktoré sú obrovskou pomocou pri liečbe diabetu a zmenia stravovacie návyky, je to pre nás malá výhra.
Ako sa vám darí udržiavať si pozitívny prístup k pacientom aj pri náročnom pracovnom vyťažení?
Pozitívny prístup k pacientom by mal byť samozrejmosťou a aby som si ho udržala, po práci sa snažím nabrať energiu pri činnostiach, ktoré ma bavia.
V jednej z predchádzajúcich otázok sme sa vás pýtali na edukáciu vašich pacientov s súvislosti so stresom. Dovoľte nám jednu osobnú otázku: Ako sa vám osobne darí bojovať so stresom?
Snažím sa po príchode domov na prácu veľmi nemyslieť, aj keď sa to nie vždy dá. Často ešte doma rozprávam o práci dcére. Určite mi pomáha, keď občas s priateľmi ideme na chatu alebo wellness. V lete je to pobyt pri mori, kde si najviac oddýchnem, čo sa snažím praktizovať každý rok. Mám výbornú partiu priateľov, takže ak máme cez víkend stretnutie, vždy to pomôže odreagovať sa od práce a rozprávať sa o iných veciach ako o diabete. Pri vnúčatách úplne zabudnem, čo a kde robím, tam som babina na plný úväzok a rada ich rozmaznávam.
Denne sa stretávate s pacientmi, ktorí začali myslieť na svoje zdravie príliš neskoro. Dovoľte nám preto osobnú otázku: Ako si udržiavate kondíciu a čo robíte pre svoje zdravie?
Pomáha mi veľa pobytu na čerstvom vzduchu a pohyb (lyže, prechádzky po horách), bicykel. Raz do týždňa chodím cvičiť pilates, čo ma veľmi baví a pomáha mi s problémami s chrbticou. Od jari do jesene trávim veľa času v záhrade a snažím sa racionálne stravovať, aj keď milujem sladké. Chcem sa udržať v kondícii kvôli svojim vnúčatám.
Keby ste mali dať radu mladšej kolegyni, ktorá iba začína pracovať v diabetologickej ambulancii, aká by to bola?
Povedala by som jej, že sa rozhodla správne, a bola by som rada, keby sa pre diabetológiu rozhodlo viac budúcich lekárov a sestier. Aby sa čo najviac vzdelávala, rozširovala si obzory, ostala empatická a ľudská, aj keď prídu dni, keď to bude veľmi ťažké.
Ďakujeme vám za rozhovor.
Odborná redakcia DIA News
