Potvrdená účinnosť fixnej kombinácie inzulínu glargín 100 a lixisenatidu (iGlarLixi) v reálnej klinickej praxi u osôb s diabetom 2. typu bez ohľadu na východiskové hodnoty HbA1c a BMI

Odborná redakcia DIA News

Abstrakt

Manažment diabetu 2. typu (DM2T) by mal byť zameraný na dosiahnutie individualizovaných cieľov z hľadiska optimálnej glykémie aj hmotnosti. Fixná kombinácia inzulínu glargín 100 U/ml a lixisenatidu (iGlarLixi) rozširuje dostupné terapeutické možnosti pri DM2T. V minulom roku bola v časopise Diabetes Therapy publikovaná štúdia, ktorá si dala za cieľ vyhodnotiť, ako môže východiskový glykozylovaný hemoglobín (HbA1c) a index telesnej hmotnosti (BMI) ovplyvniť výsledky liečby s iGlarLixi u osôb s DM2T, ktorí neboli adekvátne kontrolovaní počas predchádzajúcej liečby. V tejto súhrnnej analýze 1 406 osôb s DM2T, ktorí začali 24-týždňovú liečbu iGlarLixi, bol iGlarLixi účinný a bezpečný bez ohľadu na východiskovú hodnotu HbA1c alebo BMI. iGlarLixi je teda možné zvážiť pre širokú škálu pacientov s DM2T¹.

Úvod

Nedostatočná kontrola glykémie u osôb s diabetom 2. typu (DM2T) je veľmi častá a pohybuje sa od 45 % do 93 % podľa prierezových štúdií^2-4. Faktory, ktoré k tomu prispievajú, sú rôznorodé a týkajú sa hlavne individuálnych charakteristík, terapeutickej zotrvačnosti a účinnosti používaných liekov⁴. Napriek zintenzívneniu liečby znižujúcej hladinu glukózy v krvi zostáva mnoho osôb s DM2T nekontrolovaných pre zvýšenú záťaž a nedodržiavanie liečby, najmä pri prechode na komplexné inzulínové režimy s viacerými dennými aplikáciami injekcií⁵. V tejto súvislosti je dostupných niekoľko možností na zjednodušenie komplexných liečebných režimov vrátane prechodu na fixné kombinácie bazálneho inzulínu (BI) a agonistu receptora glukagónu podobného peptidu 1 (GLP1-RA) s podávaním raz denne. Medzinárodné usmernenia na liečbu DM2T ako napríklad Americká diabetologická asociácia (ADA) odporúčajú použitie fixných kombinácií, a to konkrétne buď iGlarLixi (inzulín glargín 100 U/ml a lixisenatid) alebo IDegLira (inzulín degludek a liraglutid)⁶.

Dizajn štúdie

Táto analýza zhromaždila údaje na úrovni pacientov z troch reálnych, prospektívnych, observačných štúdií^7-9, ktoré sú súčasťou komplexného európskeho programu REALI^10–13.Súhrnné štúdie zahŕňali dospelých účastníkov s nedostatočne kontrolovaným DM2T, ktorí boli buď inzulín naivní, alebo boli predtým liečení bazálnym inzulínom, s alebo bez liekov znižujúcich hladinu glukózy, ktoré neobsahujú inzulín^7–9. Účastníci boli liečení iGlarLixi počas 24 týždňov a na samostatné podávanie iGlarLixi používali naplnené perá iGlarLixi, ktoré boli dostupné v dvoch kombináciách s fixným pomerom, a to iGlarLixi 100/50 a iGlarLixi 100/33. Výber konkrétneho pera iGlarLixi a počiatočnej dávky bol rovnako ako titrácia dávky ponechaný na uvážení ošetrujúceho lekára.

Na účely tejto združenej analýzy boli vytvorené dva súbory analýz. V súbore analýz na základe východiskovej hodnoty HbA1c boli účastníci rozdelení do nasledujúcich skupín: HbA1c < 8 % (21 % účastníkov), HbA1c 8 – 9 % (35 % účastníkov) a HbA1c > 9 % (44 % účastníkov definovaných ako osoby s nedostatočnou kontrolou glykémie)^1,6.

V súbore analýz na základe východiskovej hodnoty BMI boli účastníci rozdelení do dvoch nasledujúcich skupín: BMI < 30 kg/m² (36 % účastníkov) alebo BMI ≥ 30 kg/m² (64 % účastníkov definovaných ako osoby s obezitou)^1,6.

Primárnym cieľom tejto analýzy bola zmena HbA1c od východiskovej hodnoty do 24. týždňa. Koncové bezpečnostné ukazovatele zahŕňali výskyt hypoglykemických príhod (symptomatických a závažných) a gastrointestinálnych nežiaducich udalostí¹.

Výsledky

Táto združená analýza na úrovni pacientov zahŕňala 1 406 účastníkov s nekontrolovaným DM2T, u ktorých bola iniciovaná liečba iGlarLixi počas 24 týždňov. Celkový priemerný vek študovanej populácie (± štandardná odchýlka) bol 61,2 ± 9,0 roka, priemerný BMI (± štandardná odchýlka) bol 32,4 ± 5,6 kg/m² a medián trvania diabetu bol 9,0 roka (interkvartilný rozsah 5,0 až 13,0 roka). Všetci účastníci mali nedostatočne kontrolovaný DM2T s priemernou východiskovou hodnotou (± štandardná odchýlka) HbA1c 9,1 ± 1,4 %. Takmer všetci účastníci štúdie (n = 1 387; 99 %), ktorí začali liečbu iGlarLixi, užívali neinzulínovú liečbu znižujúcu hladinu glukózy, ktorá bola vysadená pri začatí liečby s iGlarLixi s výnimkou biguanidov, ktoré boli u väčšiny účastníkov zachované (n = 1 349; 97 %). Celkovo boli účastníci takmer rovnomerne rozdelení medzi účastníkov bez predchádzajúcej liečby inzulínom a predliečených inzulínom, pričom všetci účastníci predliečení inzulínom dostávali bazálny inzulín (BI) s mediánom trvania liečby BI 2,5 roka pred začatím liečby iGlarLixi. Najčastejšie používaným bazálnym inzulínom bol inzulín glargín (n = 476; 69 %) nasledovaný inzulínom detemir (n = 108; 16 %) a neutrálnym protamínovým Hagedornovým inzulínom (NPH) (n = 94; 14 %). Približne 80 % účastníkov štúdie dostalo na začiatku predpísané naplnené pero iGlarLixi 100/50¹.

Po začatí liečby iGlarLixi sa glykozylovaný hemoglobín HbA1c znížil u všetkých účastníkov, pričom najväčší priemerný pokles o 2,15 % oproti východiskovej hodnote do 24. týždňa liečby iGlarLixi bol u osôb s východiskovou hodnotou HbA1c > 9 % (s použitím zmiešaného modelu pre opakované merania, vypočítaný metódou najmenších štvorcov) (obr. 1). HbA1c sa znížil najmä počas prvých 12 týždňov liečby iGlarLixi a rozdiel medzi skupinami s BMI nebol štatisticky významný¹.

Telesná hmotnosť sa u účastníkov, ktorí začali užívať iGlarLixi, znížila bez ohľadu na východiskovú hodnotu HbA1c a BMI. Celkovo sa priemerná telesná hmotnosť (± štandardná odchýlka) znížila o 1,9 ± 4,8 kg, pričom najvýraznejší pokles hmotnosti o 2,6 ± 4,9 kg bol zaznamenaný u osôb s obezitou (obr. 2 B). Telesná hmotnosť sa najviac znížila počas prvých 12 týždňov¹.

Hlásená miera hypoglykémie bola vo všetkých skupinách nízka¹.

Obrázok 1: Priemerné hodnoty HbA1c na začiatku a v 24. týždni v skupinách s HbA1c < 8 %, HbA1c 8 − 9 % a HbA1c > 9 % a zodpovedajúce zmeny v HbA1c v závislosti od východiskovej hodnoty do 24. týždňa liečby iGlarLixi vypočítané metódou najmenších štvorcov (LS) s 95 % intervalom spoľahlivosti (CI) odvodené zo zmiešaného modelu pre opakované merania (MMRM). Upravené podľa Kis et al., 2024

Prezentovaná súhrnná analýza preukázala, že liečba iGlarLixi zlepšila kontrolu glykémie a znížila telesnú hmotnosť u dospelých osôb s nedostatočne kontrolovaným diabetom 2. typu bez ohľadu na východiskovú hodnotu HbA1c a BMI bez nových bezpečnostných obáv. Najväčšie zníženie HbA1c bolo zaznamenané u osôb s východiskovým HbA1c > 9 %, ktorí hlásili priemernú zmenu o -2,17 % v 24. týždni liečby iGlarLixi. Tieto výsledky zdôrazňujú, že pacienti s vyššími východiskovými hladinami HbA1c majú tendenciu dosahovať výraznejšie zníženie HbA1c, čo je v súlade s predchádzajúcimi zisteniami¹.

Obrázok 2 A: Priemerný glykozylovaný hemoglobín (HbA1c) a priemerná zmena HbA1c vypočítaná metódou najmenších štvorcov (LS) s 95 % intervalom spoľahlivosti (CI) od začiatku liečby do 24. týždňa liečby s iGlarLixi v závislosti od východiskového indexu telesnej hmotnosti (BMI). Upravené podľa Kis et al., 2024
Obrázok 2 B: Priemerná hodnota ± štandardná odchýlka (SD) zmeny telesnej hmotnosti (kg) od východiskovej hodnoty do 24. týždňa liečby s iGlarLixi v závislosti od východiskového indexu telesnej hmotnosti (BMI). Upravené podľa Kis et al., 2024

Okrem priaznivého bezpečnostného profilu bol iGlarLixi schopný znížiť aj telesnú hmotnosť. Výraznejší úbytok hmotnosti bol pozorovaný u osôb s obezitou, o ktorých je známe, že majú problémy so znižovaním telesnej hmotnosti najmä pri liečbe inzulínom. Lixisenatid prítomný v kombinácii iGlarLixi preto zmierňuje priberanie na váhe spojené s inzulínovou zložkou, čo ponúka výhodu osobám s nadváhou alebo obezitou¹.

Záver

Silnou stránkou tejto združenej analýzy je veľkosť vzorky (n = 1 406) a skutočnosť, že účastníci pochádzajú z observačných štúdií, ktoré môžu odrážať skutočnú populáciu európskych dospelých osôb s nedostatočne kontrolovaným diabetom 2. typu¹.

Združená analýza preukázala, že začatie liečby s iGlarLixi u osôb s nedostatočne kontrolovaným diabetom 2. typu je účinné a bezpečné v klinickej praxi, a to v rôznych kategóriách východiskového HbA1c a BMI¹.

Literatúra

1. Kis JT et al. Real‑Life Effectiveness of iGlarLixi (Insulin Glargine 100 U/ml and Lixisenatide) in People with Type 2 Diabetes (T2D) According to Baseline HbA1c and BMI. Diabetes Ther (2024) 15:2337–2350.
2. Achila OO, Ghebretinsae M, Kidane A, Simon M, Makonen S, Rezene Y. Factors associated with poor glycemic and lipid levels in ambulatory diabetes mellitus type 2 patients in Asmara, Eritrea: a cross-sectional study. J Diabetes Res.2020;2020:5901569.
3. Fang M, Wang D, Coresh J, Selvin E. Trends in diabetes treatment and control in U.S. adults, 1999 2018. N Engl J Med. 2021;384(23):2219–28.
4. Rakhis SA, AlDuwayhis NM, Aleid N, AlBarrak AN, Aloraini AA. Glycemic control for type 2 diabetes mellitus patients: a systematic review. Cureus. 2022;14(6): e26180.
5. Taybani Z, Botyik B, Katko M, Gyimesi A, Varkonyi T. Simplifying complex insulin regimens while preserving good glycemic control in type 2 diabetes. Diabetes Ther. 2019;10(5):1869–78.
6. American Diabetes Association Professional Practice Committee. Pharmacologic approaches to glycemic treatment Standards of Care in Diabetes 2024. Diabetes Care. 2024;47(Suppl 1):S158–78.
7. Kis JT, Nagy G, Kovacs G. Effectiveness of iGlar-Lixi, a fixed-ratio combination of insulin glargine 100 U/ml and lixisenatide, in people with type 2 diabetes. Diabetes Ther. 2021;12(9):2517–29.
8. Bala C, Cerghizan A, Mihai BM, Moise M, Guja C. Real-world evidence on the use of a fixed-ratio combination of insulin glargine and lixisenatide (iGlarLixi) in people with suboptimally controlled type 2 diabetes in Romania: a prospective cohort study (STAR.Ro). BMJ Open. 2022;12(5): e060852.
9. Weisner T, Pfohl M, Pegelow K, Muller J, Seufert J. Effectiveness and safety of iGlarLixi in people with type 2 diabetes (PwT2D), Not at target on basal insulin (BI) and oral antidiabetic therapy (BOT)— Results from the Observational, Prospective Study CHANCE. Poster 794-P in American Diabetes Association (ADA). 2023; https:// eacad emy. sanofi. de/s3fs- public/ pdf/ 64df5 e2668 81e31 36280 72. pdf
10. Bonadonna RC, Mauricio D, Muller-Wieland D, et al. Impact of age on the effectiveness and safety of insulin glargine 300 U/ml: results from the REALI European pooled data analysis. Diabetes Ther. 2021;12(4):1073–97.
11. Gourdy P, Bonadonna RC, Freemantle N, et al. Does gender influence the effectiveness and safety of insulin glargine 300 U/ml in patients with uncontrolled type 2 diabetes? Results from the REALI European pooled analysis. Diabetes Ther. 2022;13(1):57–73.
12. Muller-Wieland D, Freemantle N, Bonadonna RC, et al. Glycaemic control in people with type 2 diabetes mellitus switching from basal insulin to insulin glargine 300 U/ml (Gla-300): results from the REALI pooled database. Diabetes Ther. 2023;14(2):401–13.
13. Haluzik M, Seufert J, Guja C, et al. Effectiveness and safety of iGlarLixi (insulin glargine 100 U/ml plus lixisenatide) in type 2 diabetes according to the timing of daily administration: data from the REALI pooled analysis. Diabetes Ther. 2023;14(4):639–52.