Dlhodobá účinnosť liečby iGlarLixi u osôb s diabetom 2. typu: 24-mesačná observačná štúdia „soli-durability“ z reálnej klinickej praxe v USA

Odborná redakcia DIA News

Diabetes mellitus 2. typu (DM2T) je komplexné progresívne ochorenie charakterizované inzulínovou rezistenciou, poklesom funkcie betabuniek a poruchou produkcie glukózy v pečeni.¹ Konsenzuálne stanovisko Americkej diabetickej asociácie (ADA) a Európskej asociácie pre štúdium diabetu (EASD) odporúča cieľovú hodnotu glykozylovaného hemoglobínu (HbA1c) pre väčšinu osôb s DM2T ≤ 7,0 %.² Avšak celosvetovo až 40 – 50 % osôb s DM2T nedosahuje cieľovú hodnotu HbA1c < 7,0 %.^3–5 V dlhodobých štúdiách sa zistilo, že liečba, ktorá udržiava cieľovú hodnotu HbA1c ≤ 7 %, je spojená so zníženým rizikom dlhodobých komplikácií.^6–8 Moderná koncepcia dlhodobého manažmentu diabetu predstavuje terapiu, ktorá poskytuje dlhodobé zníženie HbA1c bez prírastku hmotnosti a súčasne s nízkym rizikom hypoglykémie.¹⁷

Optimálna kontrola glykémie pri diabete 2. typu si často vyžaduje kombináciu rôznych terapeutických látok.¹ Konsenzuálna správa ADA/EASD zdôrazňuje dôležitosť predchádzania terapeutickej zotrvačnosti včasnou intenzifikáciou liečby kombináciou terapií s komplementárnym mechanizmom účinku.² Agonisty receptora glukagónového peptidu-1 (GLP-1 RA) sa odporúčajú ako počiatočná injekčná terapia pre osoby s DM2T, ktoré nedosahujú individualizované glykemické ciele po liečbe perorálnymi antidiabetikami (PAD).^2,9 Intenzifikovaný inzulínový režim (IIT), hoci je účinný, zahŕňa viacnásobné denné injekcie a je spojený so zvýšeným rizikom hypoglykémie a priberania na hmotnosti.² Preto môže byť kombinácia bazálneho inzulínu (BI) a GLP-1 RA s fixným pomerom vhodnou alternatívou na dosiahnutie optimálnej kontroly glykémie pri DM2T.² Je preukázané, že liečba kombináciami BI a GLP-1 RA s fixným pomerom zlepšuje výsledky hlásené pacientmi v porovnaní s premixovanými inzulínmi alebo IIT režimom.^10,11

iGlarLixi je kombinácia inzulínu glargín 100 U/ml a GLP-1 RA lixisenatidu s fixným pomerom (FRC), ktorá jednou injekciou za deň ovplyvňuje hladinu glukózy v plazme nalačno aj po jedle.^12–15 iGlarLixi v liečbe DM2T je schválený vo vyše 70 krajinách sveta.¹⁶ Účinnosť a bezpečnosť iGlarLixi u osôb s DM2T bola preukázaná vo viacerých randomizovaných kontrolovaných klinických štúdiách (RCT).^{12,13,18–20} Zistenia RCT dopĺňajú údaje zo štúdií z bežnej klinickej praxe.^21–26 Doteraz však neboli publikované žiadne štúdie, ktoré by preukázali dlhodobú účinnosť a bezpečnosť iGlarLixi, keďže väčšina štúdií uvádza iba údaje za 24 týždňov až 12 mesiacov.

Cieľom tejto retrospektívnej observačnej kohortovej štúdie z reálnej klinickej praxe v USA bolo vyhodnotiť dlhodobú účinnosť a bezpečnosť iGlarLixi počas 24 mesiacov u osôb s DM2T. Údaje pochádzajú z databázy Optum Market Clarity®, ktorá predstavuje rozsiahly súbor elektronických zdravotných záznamov (EHR), ktorý obsahuje demografické údaje a údaje o využívaní zdravotnej starostlivosti u vyše 70 miliónov pacientov a pokrýva vyše 150 rôznych platcov zdravotnej starostlivosti v USA.¹⁷

Do štúdie boli zaradené osoby s DM2T vo veku ≥ 18 rokov, ktoré boli predtým liečené perorálnymi antidiabetikami ± bazálnym inzulínom alebo GLP-1 RA a u ktorých bola iniciovaná liečba iGlarLixi medzi 1. januárom 2017 a 31. marcom 2020 a dostali ≥ 1 recept na iGlarLixi. Primárnym cieľom sledovania bola zmena HbA1c po 24 mesiacoch od začatia liečby iGlarLixi. Sekundárne ciele zahŕňali zmenu HbA1c oproti východiskovej hodnote, dosiahnutie HbA1c < 7 %, zmenu telesnej hmotnosti a mieru hypoglykémie definovanú ako hospitalizácia alebo ambulantné ošetrenie v dôsledku hypoglykémie alebo hladina glukózy v krvi < 3,9 mmol/l, ktorá bola kontrolovaná každé 3 mesiace počas 24 mesiacov.¹⁷

Do analýzy bolo zahrnutých celkovo 1 685 osôb s DM2T, ktoré splnili kritériá zaradenia. Tým, ktorí nemali platnú hodnotu HbA1c na konci 24-mesačného sledovania, bola pridaná 24-mesačná hodnota s použitím poslednej pozorovanej hodnoty HbA1c. Priemerný vek účastníkov sledovania bol 58,4 roka; 52,6 % predstavovali ženy.¹⁷

V celkovej populácii sa priemerná hodnota HbA1c ± štandardná odchýlka (SD) znížila z východiskovej hodnoty (9,3 ± 1,8 %) po 24 mesiacoch o 0,9 % na 8,3 ± 1,8 % (obrázok 1A). Cieľová hodnota HbA1c < 7 % bola po 24 mesiacoch dosiahnutá u 22,2 % osôb (obrázok 1B).

Obrázok 1: (A) Zmena HbA1c od východiskovej hodnoty vs. 24 mesiacov po začatí liečby iGlarLixi. (B) Dosiahnutie cieľovej hodnoty po 24 mesiacoch od začatia liečby iGlarLixi. (Upravené podľa Malik RA et al., 2025)

Priemerná telesná hmotnosť ± štandardná odchýlka zostala stabilná od východiskovej hodnoty (102,1 ± 24,2 kg) do 24 mesiacov (101,9 ± 23,3 kg) (obrázok 2B).

Miera výskytu hypoglykémií bola na začiatku 16,1 príhod na 100 osobo-rokov a po 24 mesiacoch sa znížila na 11,4 príhod na 100 osobo-rokov (obrázok 2C).¹⁷

Obrázok 2: (A) HbA1c, (B) telesná hmotnosť a (C) hypoglykémia v 3-mesačných intervaloch až do 24 mesiacov po prechode na iGlarLixi. (Upravené podľa Malik RA et al., 2025)

24-mesačná observačná štúdia z reálnej klinickej praxe „soli-durability“ potvrdila dlhodobú účinnosť liečby iGlarLixi u osôb s diabetom 2. typu a preukázala, že liečba iGlarLixi bola spojená so zlepšenou kontrolou glykémie bez zmeny telesnej hmotnosti alebo zvýšeného výskytu hypoglykémií.¹⁷

Terapeutická zotrvačnosť a oneskorenie včasnej intenzifikácie liečby sú hlavnými prekážkami dosiahnutia glykemických cieľov.^27–29 Napriek tomu, že usmernenia ADA/EASD zdôrazňujú dôležitosť včasnej intenzifikácie liečby,² v tejto štúdii malo na začiatku liečby približne 50 % ľudí hodnoty HbA1c ≥ 9 %. Liečba iGlarLixi skutočne poskytla klinicky relevantné zníženie hodnôt HbA1c, a to aj v prípade, že východiskové hodnoty HbA1c boli vysoké.¹⁷

Literatúra

1. Defronzo RA. Banting lecture. From the triumvirate to the ominous octet: a new paradigm for the treatment of type 2 diabetes mellitus. Diabetes. 2009;58(4):773-795.
2. Davies MJ, Aroda VR, Collins BS, et al. Management of Hyperglycemia in type 2 diabetes, 2022. A consensus report by the American Diabetes Association (ADA) and the European Association for the Study of diabetes (EASD). Diabetes Care. 2022;45(11):2753-2786.
3. Ali MK, Bullard KM, Saaddine JB, Cowie CC, Imperatore G, Gregg EW. Achievement of goals in U.S. diabetes care, 1999–2010. N Engl J Med. 2013;368(17):1613-1624.
4. Russo G, Di Bartolo P, Candido R, et al. The AMD ANNALS: a continuous initiative for the improvement of type 2 diabetes care. Diabetes Res Clin Pract. 2023;199:110672.
5. Khunti K, Ceriello A, Cos X, De Block C. Achievement of guideline targets for blood pressure, lipid, and glycaemic control in type 2 diabetes: a meta-analysis. Diabetes Res Clin Pract. 2018;137:137-148.
6. Nathan DM, Genuth S, Lachin J, et al. The effect of intensive treatment of diabetes on the development and progression of long-term complications in insulin-dependent diabetes mellitus. N Engl J Med. 1993;329(14):977-986.
7. Ohkubo Y, Kishikawa H, Araki E, et al. Intensive insulin therapy prevents the progression of diabetic microvascular complications in Japanese patients with non-insulin-dependent diabetes mellitus: a randomized prospective 6-year study. Diabetes Res Clin Pract. 1995; 28(2):103-117.
8. Holman RR, Paul SK, Bethel MA, Matthews DR, Neil HA. 10-year follow-up of intensive glucose control in type 2 diabetes. N Engl J Med. 2008;359(15):1577-1589.
9. American Diabetes Association Professional Practice Committee. 9. Pharmacologic approaches to glycemic treatment: standards of Care in Diabetes—2025. Diabetes Care. 2024;48(Supplement_1):S181-S206.
10. Miller E, Doshi A, Grøn R, et al. IDegLira improves patient-reported outcomes while using a simple regimen with fewer injections and dose adjustments compared with basal-bolus therapy. Diabetes Obes Metab. 2019;21(12):2643-2650.
11. Polonsky WH, Giorgino F, Rosenstock J, et al. Improved patientreported outcomes with iGlarLixi versus premix BIAsp 30 in people with type 2 diabetes in the SoliMix trial. Diabetes Obes Metab. 2022; 24(12):2364-2372.
12. Rosenstock J, Aronson R, Grunberger G, et al. Benefits of LixiLan, a Titratable fixed-ratio combination of insulin glargine plus Lixisenatide, versus insulin glargine and Lixisenatide Monocomponents in type 2 diabetes inadequately controlled on Oral agents: the LixiLan-O randomized trial. Diabetes Care. 2016;39(11):2026-2035.
13. Blonde L, Rosenstock J, Del Prato S, et al. Switching to iGlarLixi versus continuing daily or weekly GLP-1 RA in type 2 diabetes inadequately controlled by GLP-1 RA and Oral Antihyperglycemic therapy: the LixiLan-G randomized clinical trial. Diabetes Care. 2019;42(11): 2108-2116.
14. Balena R, Hensley IE, Miller S, Barnett AH. Combination therapy with GLP-1 receptor agonists and basal insulin: a systematic review of the literature. Diabetes Obes Metab. 2013;15(6):485-502.
15. Perreault L, Rodbard H, Valentine V, Johnson E. Optimizing fixed-ratio combination therapy in type 2 diabetes. Adv Ther. 2019;36(2): 265-277.
16. Súhrn charakteristických vlastností lieku Suliqua [online]. [citované 2026-04-11]. Dostupné z: https://www.ema.europa.eu/sk/documents/product-information/suliqua-epar-product-information_sk.pdf
17. Malik RA et al. Long-term effectiveness of iGlarLixi treatment in people with type 2 diabetes in the United States: The soli-durability 24-month observational study. Diabetes Obes Metab. 2025;27:5487–5497.
18. Aroda VR, Rosenstock J, Wysham C, et al. Efficacy and safety of Lixi-Lan, a Titratable fixed-ratio combination of insulin glargine plus Lixisenatide in type 2 diabetes inadequately controlled on basal insulin and metformin: the LixiLan-L randomized trial. Diabetes Care. 2016; 39(11):1972-1980.
19. Rosenstock J, Emral R, Sauque-Reyna L, et al. Advancing therapy in suboptimally controlled basal insulin–treated type 2 diabetes: clinical outcomes with iGlarLixi versus premix BIAsp 30 in the SoliMix randomized controlled trial. Diabetes Care. 2021;44(10):2361-2370.
20. Haluzík M, Cypryk K, Alvarez A, et al. Efficacy and safety of switching to iGlarLixi from premixed insulins in people with type 2 diabetes: the soli-SWITCH study. Diabetes Obes Metab. 2025;27:2730-2739. doi: 10.1111/dom.16276
21. Antsiferov MB, Demidov NA, Balberova MA, Safronova TI, Mishra OA, Magomedova SG. Effectiveness of fixed combination of glargine 100 U/mL and lixisenatide therapy in outpatients with type 2 diabetes: a retrospective cohort study SOLO. Diabetes Mellitus. 2022;25(2):112-119.
22. Bala C, Cerghizan A, Mihai B-M, Moise M, Guja C. Real-world evidence on the use of a fixed-ratio combination of insulin glargine and lixisenatide (iGlarLixi) in people with suboptimally controlled type 2 diabetes in Romania: a prospective cohort study (STAR.Ro). BMJ Open. 2022;12(5):e060852.
23. Candido R, Modugno M, Larosa M, et al. Effectiveness, safety, and appropriateness in the use of the fixed-ratio combination of insulin glargine and Lixisenatide in type 2 diabetes: the ENSURE retrospective real-world study. Diabetes Ther. 2023;14(1):77-92.
24. Haluzík M, Seufert J, Guja C, et al. Effectiveness and safety of iGlar-Lixi (insulin glargine 100 U/mL plus Lixisenatide) in type 2 diabetes according to the timing of daily administration: data from the REALI pooled analysis. Diabetes Ther. 2023;14(4):639-652.
25. Kis JT, Nagy G, Kovacs G. Effectiveness of IGlarLixi, a fixed-ratio combination of insulin glargine 100 U/mL and Lixisenatide, in people with type 2 diabetes. Diabetes Ther. 2021;12(9):2517-2529.
26. Matsuhisa M, Miyoshi H, Yabe D, Takahashi Y, Morimoto Y, Terauchi Y. Use of iGlarLixi for Management of Type 2 diabetes in Japanese clinical practice: SPARTA Japan, a retrospective observational study. Diabetes Ther. 2023;14(1):219-236.
27. Shabnam S, Gillies CL, Davies MJ, et al. Factors associated with therapeutic inertia in individuals with type 2 diabetes mellitus started on basal insulin. Diabetes Res Clin Pract. 2023;203:110888.
28. Khunti K, Gomes MB, Pocock S, et al. Therapeutic inertia in the treatment of hyperglycaemia in patients with type 2 diabetes: a systematic review. Diabetes Obes Metab. 2018;20(2):427-437.
29. Rodriguez P, San Martin VT, Pantalone KM. Therapeutic inertia in the Management of Type 2 diabetes: a narrative review. Diabetes Ther. 2024;15(3):567-583.