Alirokumab – bezpečná a účinná hypolipidemická liečba potvrdená na základe sledovania 47 296 pacientorokov
v štúdii ODYSSEY OUTCOMES
Odborná redakcia KARDIO News
Klinická štúdia ODYSSEY OUTCOMES, ktorá zahŕňala vyše 47-tisíc pacientorokov placebom kontrolovaného sledovania, preukázala, že liečba s monoklonálnou protilátkou proti proproteínkonvertáze subtilizín/kexín typu 9 (PCSK9i) alirokumabom u pacientov s nedávnym akútnym koronárnym syndrómom (AKS) a zvýšenými hladinami aterogénnych lipoproteínov napriek liečbe statínmi vo vysokej intenzite alebo maximálne tolerovanej dávke vedie k významnému zníženiu rizika rekurentných ischemických kardiovaskulárnych príhod, ako aj k zníženiu úmrtí zo všetkých príčin. Tieto prínosy boli pozorované v kontexte významného a pretrvávajúceho zníženia cholesterolu s nízkou hustotou lipoproteínov (LDL-C) s alirokumabom v porovnaní so znížením dosiahnutým placebom. Bezpečnostný profil alirokumabu bol bez rozdielov v porovnaní s placebom s výnimkou ~1,7 % absolútneho zvýšenia lokálnych reakcií v mieste podania injekcie. Bezpečnosť alirokumabu v porovnaní s placebom bola evidentná aj u zraniteľných skupín pacientov identifikovaných pred randomizáciou, ako sú staršie osoby, pacienti s diabetes mellitus, pacienti s predchádzajúcou ischemickou mozgovou príhodou alebo s chronickým ochorením obličiek. Frekvencia nežiaducich účinkov a laboratórnych abnormalít bola vo všeobecnosti podobná ako u pacientov liečených placebom. Alirokumab sa teda javí ako bezpečná a účinná hypolipidemická liečba preukázaná sledovaním v trvaní najmenej päť rokov.
Koncom roka 2024 bolo v časopise European Heart Journal – Cardiovascular Pharma-cotherapy publikované zhrnutie celkových bezpečnostných údajov zo štúdie ODYSSEY OUTCOMES so zameraním na bezpečnosť a znášanlivosť alirokumabu v špecifických podskupinách, ako aj účinok alirokumabu na kľúčové laboratórne testy.1
Zhrnutie celkových bezpečnostných údajov zo štúdie ODYSSEY OUTCOMES
Nežiaduce udalosti a laboratórne abnormality
V štúdii ODYSSEY OUTCOMES s mediánom sledovania 2,8 (2,3 – 3,4) rokov bol bezpečnostný profil alirokumab bez rozdielov v porovnaní s placebom, ak ide o frekvenciu nežiaducich udalostí, závažných nežiaducich udalostí, nežiaducich udalostí vedúcich k smrti, nežiaducich udalostí vedúcich k prerušeniu liečby, všeobecných alergických reakcií, poruchy pečene a kataraktu.2 Jedinou výnimkou boli lokálne reakcie v mieste podania injekcie hlásené pacientom, ktoré sa vyskytli častejšie v skupine s alirokumabom (3,8 % vs. 2,1 %; p < 0,001), avšak tieto reakcie v mieste vpichu (napr. svrbenie, erytém alebo opuch) boli zvyčajne mierne, najčastejšie sa vyskytli počas prvých šiestich mesiacov liečby, väčšinou spontánne vymizli a k prerušeniu liečby viedli len u 26 z 9 462 pacientov liečených alirokumabom oproti trom pacientom v skupine s placebom.2 8 242 pacientov (43,5 %) bolo zaradených do následného 3 – 5 ročného sledovania (t. j. randomizovaných ≥ 3 roky pred spoločným dátumom ukončenia štúdie), pričom 8 228 pacientov dostalo jednu alebo viac dávok skúšaného lieku, čo predstavuje 24 610 pacientorokov pozorovania s mediánom sledovania 3,3 roka.
Výskyt laboratórnych abnormalít v skupine s alirokumabom bol podobný ako v skupine s placebom. Alirokumab nebol spojený s vyšším výskytom laboratórnych abnormalít alebo nežiaducich účinkov v porovnaní s placebom v žiadnej podskupine pacientov vrátane starších pacientov a pacientov s diabetom alebo chronickým ochorením obličiek.
Starší pacienti
Priemerný vek pri vstupe do štúdie ODYSSEY OUTCOMES (58 rokov) bol o niečo nižší ako vo väčšine štúdií s kardiovaskulárnymi cieľovými ukazovateľmi, a to z dôvodu selekcie pacientov s AKS a zvýšenou hladinou aterogénnych lipoproteínov, čo koreluje s mladším vekom pri prejave ochorenia. Napriek tomu bolo do ODYSSEY OUTCOMES zaradených 5 084 (26,9 %) pacientov vo veku ≥ 65 rokov, z ktorých 1 007 (5,3 %) bolo vo veku ≥ 75 rokov a 42 (0,2 %) bolo vo veku ≥ 85 rokov.
Vopred špecifikované analýzy podskupín porovnávajúcich účinnosť a bezpečnosť alirokumabu vs. placebo boli stratifikované podľa veku na kategóriu „mladších“ (40 – 64 rokov) a kategóriu „starších“ (≥ 65 rokov).2,4 Starší pacienti boli častejšie ženy a s väčšou pravdepodobnosťou mali v anamnéze hypertenziu, diabetes, infarkt myokardu, perkutánnu koronárnu intervenciu (PCI) alebo bypass koronárnej artérie (CABG), cievnu mozgovú príhodu, ochorenie periférnych artérií a srdcové zlyhanie (HF) .4
Adherencia k liečbe sa časom znižovala v obidvoch vekových kategóriách (po dvoch rokoch liečby ~ 88 % u pacientov vo veku < 65 rokov vs. ~ 86 % u pacientov vo veku ≥ 65 rokov), ale bola podobná ako v skupine s placebom.
Efekt alirokumabu oproti placebu, primárny aj kľúčový sekundárny cieľ bol konzistentný v celom vekovom rozmedzí, pričom odhadovaný absolútny prínos sa zvyšoval s postupujúcim vekom v dôsledku vyššieho absolútneho rizika. Bezpečnostný profil u pacientov vo veku ≥ 65 rokov bol konzistentný s celkovou populáciou.2 U pacientov vo veku ≥ 75 rokov boli nežiaduce udalosti pozorované častejšie v porovnaní s mladšou kohortou, avšak medzi alirokumabom a placebom neboli žiadne rozdiely.
Podobne boli závažné nežiaduce udalosti alebo nežiaduce udalosti, ktoré viedli k prerušeniu liečby, častejšie u starších pacientov, ale bez rozdielov medzi alirokumabom a placebom.
V štúdii ODYSSEY OUTCOMES teda pridanie alirokumabu k maximálne tolerovaným statínom vysokej intenzity významne zlepšilo výsledky u pacientov po AKS bez ohľadu na vek, bez akýchkoľvek bezpečnostných problémov súvisiacich s vekom.4
Diabetes mellitus
V štúdii ODYSSEY OUTCOMES malo na začiatku sledovania 5 444 pacientov (28,8 %) v anamnéze diabetes, 8 246 (43,6 %) prediabetes a 5 234 (27,7 %) normoglykémiu.3
Pacienti s predchádzajúcim diabetom mali najvyššiu incidenciu v dosiahnutí primárneho cieľa v priebehu mediánu 2,8 roka (16,4 % vs. 9,2 % prediabetes vs. 8,5 % normoglykémia). Relatívny prínos alirokumabu bol konzistentný v každej glykemickej kategórii a absolútny prínos bol najvyšší u pacientov s predchádzajúcim diabetom.
Prospektívne bola zriadená zaslepená nezávislá odborná komisia, aby preskúmala a posúdila potenciálne prípady incidentu diabetu medzi pacientmi bez diabetu na začiatku. Toto bol dôležitý cieľ vzhľadom na predchádzajúce pozorovania, že statíny môžu zvyšovať riziko vzniku diabetu.
V štúdii ODYSSEY OUTCOMES sa preukázalo, že alirokumab nezvyšoval riziko novovzniknutého diabetu (graf 1), a to ani u pacientov bez diabetu, ani u pacientov s prediabetom na začiatku sledovania. Podobne medzi pacientmi zaradenými do sledovania ≥ 3 roky sa novovzniknutý diabetes vyskytol s podobnou frekvenciou medzi skupinami s alirokumabom a placebom: 10,6 % vs 11,3 % s prediabetom a 3,8 % vs 3,0 % s normoglykémiou na začiatku sledovania.
Napriek dosiahnutiu mediánu LDL-C 0,8 mmol/l nemal štyri mesiace po randomizácii alirokumab žiadny vplyv na koncentráciu glukózy v plazme alebo hodnotu glykozylovaného hemoglobínu HbA1c. Okrem toho sa pri alirokumabe nepozorovalo žiadne zhoršenie diabetu alebo komplikácie diabetu v porovnaní s placebom.3
Graf 1: Frekvencia laboratórnych abnormalít a nežiaducich udalostí v celkovej populácii pacientov (A) a v podskupine 8 228 pacientov (43,5 %) vhodných na 3 –5 ročnú liečbu (B) v štúdii ODYSSEY OUTCOMES. Upravené podľa Goodman at al., 2024

Cievna mozgová príhoda
Zatiaľ čo zníženie aterogénnych lipoproteínov statínmi znižuje riziko ischemickej cievnej mozgovej príhody8, objavili sa obavy zo spojenia spontánne veľmi nízkych hladín LDL-C a vyššieho rizika hemoragickej cievnej mozgovej príhody, ako aj potenciálneho zvýšenia intrakraniálneho krvácania u pacientov, ktorí dostávajú intenzívnu statínovú liečbu po ischemickej cievnej mozgovej príhode. 7,9
V celkovej populácii v štúdii ODYSSEY OUTCOMES so zaslepeným hodnotením všetkých príhod cievnej mozgovej príhody alirokumab významne znížil riziko akejkoľvek cievnej mozgovej príhody a ischemickej cievnej mozgovej príhody bez akéhokoľvek zvýšenia rizika hemoragickej cievnej mozgovej príhody (graf 2).
Graf 2: Riziko akejkoľvek fatálnej alebo nefatálnej cievnej mozgovej príhody, ischemickej cievnej mozgovej príhody a hemoragickej cievnej mozgovej príhody v štúdii ODYSSEY OUTCOMES. Upravené podľa Schwartz, G. G. et al., 2018.2 a Jukema, J. W. et al., 2019.10
Prínos alirokumabu k zníženiu rizika cievnej mozgovej príhody bol podobný medzi 944 pacientmi (5,0 %) s cerebrovaskulárnym ochorením v anamnéze a medzi pacientmi bez cerebrovaskulárneho ochorenia v anamnéze (p interakcia = 0,37).10 Okrem toho neexistoval žiadny vzťah medzi dosiahnutými nízkymi hladinami LDL-C 4 mesiace po randomizácii a výskytom hemoragickej cievnej mozgovej príhody v skupine s alirokumabom.2,10
Chronické ochorenie obličiek
V štúdii ODYSSEY OUTCOMES bola súhrnná východisková odhadovaná rýchlosť glomerulárnej filtrácie (eGFR) 83 ± 18 ml/min/1,73 m2 vrátane 2 122 pacientov (11,2 %) s eGFR < 60 ml/min/1,73 m2.5 Napriek tomu, že eGFR < 30 ml/min/1,73 m2 patrila medzi skríningové vylučovacie kritériá, 69 pacientov (0,4 %) malo pri randomizácii eGFR < 30 ml/min/1,73 m2.
Alirokumab nemal počas trvania štúdie žiadny vplyv na eGFR.
Počet pacientov s pokročilým chronickým ochorením obličiek v ODYSSEY OUTCOMES bol príliš nízky na to, aby umožnil závery pre pacientov s eGFR < 30 ml/min/1,73 m², rovnako pacienti na dialýze boli zo štúdie vylúčení.
Neurokognitívne udalosti
V roku 2012 vydal americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) varovanie týkajúce sa možných nepriaznivých účinkov statínov na neurokognitívne schopnosti (napríklad strata pamäti, zmätenosť) na základe systému hlásenia nežiaducich udalostí a prehľadu odbornej lekárskej literatúry. Avšak následné mendelovské randomizačné štúdie ukázali, že nízke hladiny LDL-C v dôsledku genetických variantov 3-hydroxy-3-metylglutaryl-CoA reduktázy a PCSK9 nemali žiadne kauzálne účinky na zvýšené riziko Alzheimerovej choroby, vaskulárnej demencie, akejkoľvek demencie alebo Parkinsonovej choroby.11 Okrem toho dôkazy vrátane frekvencie hlásených nežiaducich kognitívnych udalostí alebo meraní pomocou štandardných skóre neuropsychologických kognitívnych testov z placebom kontrolovaných randomizovaných klinických štúdií statínov nepreukázali žiadnu súvislosť medzi kognitívnou poruchou a statínovou liečbou u kognitívne normálnych alebo poškodených jedincov.12 V kontexte tejto neistoty FDA v roku 2014 nariadila farmaceutickým spoločnostiam, ktoré uskutočňujú klinické sledovania s inhibítormi PCSK9, aby starostlivo monitorovali kognitívne nežiaduce účinky.
V štúdii ODYSSEY OUTCOMES s mediánom 2,8 roka a maximálnou dĺžkou sledovania päť rokov boli neurokognitívne poruchy hlásené u 1,5 % pacientov liečených alirokumabom a 1,8 % pacientov liečených placebom (graf 1 A).2
V podskupine 8 228 pacientov vhodných na sledovanie ≥ 3 roky boli neurokognitívne poruchy hlásené u 80 (1,9 %) pacientov v skupine s alirokumabom a u 83 (2,0 %) pacientov v skupine s placebom (graf 1 B).
Zatiaľ čo špecifické neurokognitívne testovanie v štúdii ODYSSEY OUTCOMES nebolo použité, uskutočnila sa špecializovaná dvojito zaslepená placebom kontrolovaná neurokognitívna štúdia s alirokumabom u 2 176 pacientov s heterozygotnou familiárnou hypercholesterolémiou alebo nefamiliárnou hypercholesterolémiou s vysokým/veľmi vysokým kardiovaskulárnym rizikom, ktorá nepreukázala žiadny účinok alirokumabu na neurokognitívne funkcie hodnotené pomocou Cambridge Neuropsychological Test Automated Battery (CANTAB) počas 96 týždňov liečby.13
Protilátky proti alirokumabu
V štúdii ODYSSEY OUTCOMES malo 5,5 % pacientov liečených alirokumabom v porovnaní s 1,6 % pacientov liečených placebom po začatí liečby protilátky voči alirokumabu, resp. placebu, pričom väčšina z nich sa objavila prechodne. Neutralizačné protilátky sa pozorovali u 0,5 % pacientov liečených alirokumabom a u < 0,1 % pacientov liečených placebom.2 Podobne u pacientov zaradených do sledovania ≥ 3 roky boli protilátky proti lieku pozorované častejšie u alirokumabu vs. v skupine s placebom (0,9 % vs. 0,5 %); neutralizačné protilátky boli pozorované len u jedného pacienta v každej skupine. Avšak klinický význam týchto zistení najmä v kontexte liečby plne ľudskými monoklonálnymi protilátkami zostáva nejasný. Najdôležitejšie je, že neboli žiadne rozpoznateľné bezpečnostné obavy spojené s detekciou protilátok proti alirokumabu alebo placebu.
Účinnosť a bezpečnosť alirokumabu podľa dosiahnutej hladiny LDL-C v štúdii ODYSSEY OUTCOMES
Otázka, aká je optimálna koncentrácia LDL-C, ktorá by mala byť dosiahnutá pomocou hypolipidemickej liečby na zníženie kardiovaskulárnych príhod s prijateľnou bezpečnosťou, bola dlho nezodpovedaná. Analýza výsledkov ODYSSEY OUTCOMES sa pokúsila priniesť odpoveď na túto otázku. Pacienti liečení alirokumabom boli rozdelení do troch kategórií podľa hladiny LDL-C dosiahnutej v 4. mesiaci (< 0,65, 0,65 – 1,29 alebo > 1,29 mmol/l). 14 Každá z týchto kategórií bola spárovaná v pomere 1:1 s pacientmi zo skupiny s placebom s podobnými základnými charakteristikami. Každá kategória bola následne vyhodnotená z pohľadu absolútneho zníženia rizika závažných nežiaducich kardiovaskulárnych príhod (MACE) alirokumabom.
U pacientov, ktorí dosiahli na liečbe alirokumabom LDL-C > 1,29 mmol/l, bolo zníženie absolútneho rizika MACE nižšie ako u ostatných kategórií, kde bol dosiahnutý nižší LDL-C. Z uvedenej analýzy vyplýva, že optimálna cieľová hladina LDL-C po AKS by mohla byť v rozmedzí 0,65 – 1,29 mmol/l .
Štúdia ODYSSEY OUTCOMES bola navrhnutá s prístupom treat to target, so zaslepenou úpravou dávky alirokumabu, aby sa maximalizoval počet pacientov, ktorí dosiahli hodnoty LDL-C v rozmedzí 0,65 – 1,29 mmol/l a minimalizovali sa predĺžené expozície hladinám < 0,39 mmol /l.2,6 S týmto relatívne krátkym obdobím expozície LDL-C < 0,39 mmol/l v priemere 6,8 mesiacov strávených pod touto úrovňou pred zaslepenou substitúciou placeba pri mediáne 8,3 mesiaca od randomizácie u 730 pacientov neboli spojené žiadne bezpečnostné riziká .14
Celkový bezpečnostný profil alirokumabu v štúdii ODYSSEY OUTCOMES sa javí ako vynikajúci: jediný nežiaduci účinok, ktorý sa vyskytoval častejšie ako v skupine s placebom, boli mierne reakcie v mieste vpichu. Avšak napriek súčasnej analýze, ktorá predstavuje vyše 47-tisíc pacientorokov sledovania, najdlhšie sledovanie bolo päť rokov a priemerný vek účastníkov štúdie v čase randomizácie bol 59 rokov. Preto nie je možné vylúčiť hypotetickú možnosť, že by sa mohli objaviť závažnejšie bezpečnostné signály počas dlhších období liečby a u starších, krehkejších pacientov. Ako pri každom novom lieku je potrebné pokračovať v úsilí o farmakovigilanciu. Dobrou správou je, že odkedy je alirokumab zavedený do klinickej praxe, približne osem rokov sa neobjavili žiadne závažné nežiaduce udalosti v hláseniach rôznym zdravotníckym orgánom, ako napr. Európskej liekovej agentúre (EMA), ktoré pravidelne monitorujú bezpečnosť liekov.
Štúdia ODYSSEY OUTCOMES zahŕňala vyše 47-tisíc pacientorokov placebom kontrolovaného sledovania vrátane pozorovania u 8 228 pacientov zradených na sledovanie najmenej 3 až 5 rokov, ktorí dostali najmenej jednu dávku skúšaného lieku. Štúdia preukázala významné zníženie rizika rekurentných ischemických kardiovaskulárnych príhod s alirokumabom, ako aj menej úmrtí v porovnaní s placebom. Tieto prínosy boli pozorované v kontexte podstatného a pretrvávajúceho zníženia LDL-C v porovnaní s placebom. Bezpečnostný profil alirokumabu bol bez rozdielov v porovnaní s placebom s výnimkou ~1,7% absolútneho zvýšenia lokálnych reakcií v mieste vpichu ~3 roky. U pacientov vhodných na 3- až 5-ročné sledovanie sa neobjavili žiadne obavy týkajúce sa bezpečnosti alirokumabu. Okrem toho bola bezpečnosť alirokumabu v porovnaní s placebom evidentná aj u zraniteľných skupín pacientov identifikovaných pred randomizáciou, ako sú starší ľudia a jedinci s diabetes mellitus, pacienti s predchádzajúcou ischemickou mozgovou príhodou alebo s chronickým ochorením obličiek. Frekvencia nežiaducich udalostí a laboratórnych abnormalít bola vo všeobecnosti podobná v porovnaní s placebom. Alirokumab sa teda javí ako bezpečná a účinná hypolipidemická liečba preukázaná sledovaním v trvaní najmenej päť rokov.1
Obr. 1:Prehľad klinickej účinnosti a bezpečnosti alirokumabu pozorovaný v klinickej štúdii ODYSSEY OUTCOMES. Upravené podľa Goodman et al., 2024

Literatúra
Goodman SG et al. Safety of the PCSK9 inhibitor alirocumab: insights from 47 296 patient-years of observation. European Heart Journal – Cardiovascular Pharmacotherapy (2024) 10 , 342–352
Schwartz GG et al. ODYSSEY OUTCOMES Committees and Investigators. Alirocumab and cardiovascular outcomes after acute coronary syndrome. N Engl J Med 2018; 379 :2097–2107.
Ray KK, et al. ODYSSEY OUTCOMES Committees and Investigators. Effects of alirocumab on cardiovascular and metabolic outcomes after acute coronary syndrome in patients with or without diabetes: a prespecified analysis of the ODYSSEY OUTCOMES randomised controlled trial. Lancet Diabetes Endocrinol 2019; 7 :618–628.
Sinnaeve PR et al. ODYSSEY OUTCOMES Investigators. Effect of alirocumab on cardiovascular outcomes after acute coronary syndromes according to age: an ODYSSEY OUTCOMES trial analysis. Eur Heart J 2020; 41 :2248–2258.
Tuñón J et al. ODYSSEY OUTCOMES Investigators. Effect of alirocumab on major adverse cardiovascular events according to renal function in patients with a recent acute coronary syndrome: prespecified analysis from the ODYSSEY OUT- COMES randomized clinical trial. Eur Heart J 2020; 41 :4114–4123.
Schwartz GG et al. Effect of alirocumab, a monoclonal antibody to PCSK9, on long-term cardiovascular outcomes following acute coronary syndromes: rationale and design of the ODYSSEY outcomes trial. Am Heart J 2014; 168 :682–689.e1.
Collins R et al. Interpretation of the evidence for the efficacy and safety of statin therapy. Lancet North Am Ed 2016; 388 :2532–2561.
Cholesterol Treatment Trialists’( CTT) Collaboration;Baigent C, Blackwell L, Ember- son J, Holland LE, Reith C, Bhala N, Peto R, Barnes EH, Keech A, Simes J, Collins R. Efficacy and safety of more intensive lowering of LDL cholesterol: a meta-analysis of data from 170000 participants in 26 randomised trials. Lancet North Am Ed 2010; 376 :1670–1681.
Szarek M, Amarenco P, Callahan A, Goldstein LB, Sillesen H, Welch KM;SPARCL Committees and Investigators. Reply: hemorrhagic stroke, All-cause death, and in- tensive LDL-C lowering: evidence from SPARCL and beyond. J Am Coll Cardiol 2020; 76 :886–888.
Jukema JW et al. ODYSSEY OUTCOMES In- vestigators. Effect of alirocumab on stroke in ODYSSEY OUTCOMES. Circulation 2019; 140 :2054–2062.
Benn M et al. Low LDL choles- terol, and HMGCR genetic variation, and risk of Alzheimer’s disease and Parkinson’s disease: Mendelian randomisation study. BMJ 2017; 357 :j1648.
Ott BR et al. Do statins impair cognition? A systematic review and meta-analysis of randomized controlled trials. J Gen Intern Med 2015; 30 :348–358.
Janik MJ et al. Alirocumab treatment and neurocognitive function according to the CANTAB scale in patients at increased cardiovascular risk: a prospective, randomized, placebo-controlled study. Atherosclerosis 2021; 331 :20–27.
Schwartz GG et al. ODYSSEY OUTCOMES Committees and Investigators. Clinical efficacy and safety of alirocumab after acute coronary syndrome according to achieved level of low-density lipoprotein cholesterol: a propensity score-matched analysis of the ODYSSEY OUTCOMES trial. Circulation 2021; 143 :1109–1122.