Spojenie myseľ – srdce – telo: Vedecké vyhlásenie American Heart Association o vplyve psychického zdravia na kardiovaskulárne ochorenia

Odborná redakcia KARDIO News

Potrebu harmónie medzi mysľou a telom zdôrazňovali už starí Gréci. V 17. storočí anglický lekár a anatóm Thomas Willis označil smútok a dlhotrvajúce trúchlenie za jednu z príčin diabetu. Dnešné výskumy potvrdili obojstranný vzťah medzi diabetom a depresiou (Katon et al., 2010). V 30. rokoch 20. storočia sa objavili práce, ktoré poukazujú na vzťah medzi depresiou a mortalitou na kardiovaskulárne ochorenia (KVO). Je nutné pripomenúť, že v štúdiách sa používala definícia depresie veľmi široko, a nie vždy znamená klinickú manifestáciu tohto ochorenia u študovanej osoby. Depresívna nálada zvyšuje o 50 – 60 % riziko nefatálnej alebo fatálnej ischemickej choroby srdca po adjustovaní na klasické rizikové faktory KVO ochorení. Ďalšie epidemiologické štúdie potvrdili uvedené skutočnosti (Everson-Rose & Lewis, 2005; Coombs, 2008).

American Heart Association (AHA) publikovala tohto roku vedecké vyhlásenie o vplyve psychického zdravia na KVO. Na základe analýzy veľkého množstva údajov možno urobiť nasledovné závery (Levine et al., 2021):

1. psychické zdravie je dôležitou zložkou zdravotného stavu pacientov s KVO alebo rizikom KVO,
2. myseľ, srdce a telo sú prepojené a závislé, preto ich možno nazvať prepojením mysle – srdca – tela,
3. existuje veľké množstvo kvalitných údajov, ktoré jasne dokazujú spojenie medzi psychickým zdravím a KVO, resp. rizikom KVO,
4. rastie počet dôkazov, že psychologické zdravie môže byť kauzálne spojené s biologickými mechanizmami a správaním, ktoré prospieva k zvýšenému riziku KVO alebo je priamo príčinou vzniku KVO,
5. prevažujú dôkazy o tom, že psychologické intervencie majú pozitívny vplyv na kardiovaskulárne zdravie. Sú vypracované jednoduché screeningové postupy, ktoré sa môžu použiť u pacientov s KVO alebo rizikom KVO na zhodnotenie ich psychologického zdravotného stavu
6. v hodnotení a manažmente pacientov s KVO alebo rizikom KVO sa odporúča zvážiť aj zhodnotenie psychologického zdravia.

  Nejde o prvú aktivitu AHA v tejto oblasti. Už v roku 2008 vedecká rada AHA zverejnila odporúčania pre vyhľadávanie, hodnotenie a liečbu depresie u pacientov s koronárnou chorobou srdca (Lichtman et al., 2008). Za jednu z prelomových štúdii, ktorá poukazuje na vzťah psychosociálnych faktorov a infarktu myokardu (IM), sa považuje medzinárodná štúdia INTERHEART. Išlo o štúdiu typu prípad-kontrola (angl. case-control study), ktorá sa uskutočnila v 52 krajinách sveta a zahŕňala 15 152 pacientov s akútnym infarktom myokardu a 14 820 jedincov v kontrolnej skupine. Štúdia hodnotila vybrané rizikové faktory, ktoré sú modifikovateľné (aspoň čiastočne) a je relatívne jednoduché ich zistiť, napr. fajčenie v súčasnosti, pravidelné cvičenie, hypertenzia, abdominálna obezita. Ďalším rizikovým faktorom bol psychosociálny index, ktorý popisuje mentálny stav, resp. reakciu jedinca na okolie, v ktorom žije (Yusuf et al., 2004). Psychosociálny index predstavuje konštrukciu, ktorá odráža prítomnosť depresie, stresu na pracovisku a/alebo doma, finančného stresu, schopnosti kontrolovať životné udalosti a podobne. Položka stres v sebe obsahuje aj prítomnosť úzkosti (Rosengren et al., 2004). Zaujímavým zistením bol poznatok, že veľkosť vplyvu rizikového faktora – psychosociálny index – je porovnateľná so známymi rizikovými faktormi, napr. diabetes, hypertenzia, fajčenie v súčasnosti (Rosengren et al., 2004; Yusuf et al., 2004). Dôležitým výsledkom uvedenej štúdie je tiež skutočnosť, že 9 modifikovateľných rizikových faktorov – fajčenie v súčasnosti, diabetes, hypertenzia, abdominálna obezita, psychosociálny index, denná konzumácia ovocia a zeleniny, pravidelné cvičenie, pravidelná konzumácia alkoholu a pomer apolipoproteínov ApoB/ApoA1 je spojených s populačným atributívnym rizikom IM u mužov 90 % a u žien 94 % (Yusuf et al., 2004). Nepriaznivé psychosociálne faktory z hľadiska KVO nás sprevádzajú celý život. V detstve je to napríklad zanedbávanie a týranie a nepriaznivé sociálne ekonomické podmienky, v ktorých jedinec vyrastá. V dospelosti pribúdajú ďalšie. Metaanalýzy potvrdili 1,5-násobné zvýšenie rizika koronárnej choroby srdca v dôsledku sociálnej izolácie a 1,3-násobné zvýšenie v dôsledku stresu na pracovisku (Steptoe & Kivimäki, 2013). Stres na pracovisku býva často podceňovaným faktorom, aj keď významne ovplyvňuje duševné a somatické zdravie. Realita v podobe neúmerných pracovných nárokov, malej možnosti ovplyvňovať vlastnú prácu a napätie na pracovisku sú nezávislými rizikovým faktormi duševných ochorení v strednom veku. Podľa analýzy by 14 % prípadov duševných ochorení mohlo byť eliminovaných, ak by sa podarilo odstrániť stres na pracovisku. Uvedené zistenia boli potvrdené aj dlhodobými štúdiami (Giga, 2018; Harvey et al. 2018). Ak hovoríme o negatívnom vplyve psychosociálnych faktorov na KV zdravie, na druhej strane môžeme na základe štúdií popísať pozitívny vplyv optimizmu na KV ochorenia. Analýza 15 štúdií s celkovým počtom 229 391 pacientov (doba sledovania priemer 13,8 roka) ukázala, že optimizmus je spojený s nižším rizikom kardiovaskulárnych príhod (Relatívne Riziko RR = 0,65; 95 %CI 0,51 – 0,78; p < 0,001) a úmrtnosťou zo všetkých príčin (RR = 0,86; 95 %CI 0,80 – 0,92; p < 0,001). Naopak pesimizmus má vzťah k zvýšenému riziku kardiovaskulárnych príhod. Výsledky boli adjustované na potenciálne možné modifikujúce faktory, ako je napr. depresia. Veľkosť týchto efektov je porovnateľná s inými uznávanými rizikovými faktormi. Pravdepodobne existuje niekoľko vysvetlení, napr. optimizmus pozitívne vplýva na zdravší životný štýl. Podľa štúdií pesimizmus negatívne ovplyvňuje zápalové procesy v tele, dysfunkciu endotelu, reguláciu stresových hormónov a podobne (Huffman, 2019; Rozanski et al., 2019). Zaujímavé je tiež zistenie, že optimizmus počas hospitalizácie po prvom IM znižuje mortalitu po dobu nasledujúcich 20 rokov (sledovanie medián 22,4 roka, vek pacientov 52,4 ± 8,6 roka). Autori štúdie navrhujú, aby tréning k optimizmu a pozitívna psychológia boli súčasťou rehabilitácie po IM (Weiss-Faratci et al., 2017). Podob.né zistenia poznáme z onkológie. Prežívanie onkologických pacientov naznačuje spojenie medzi prežívaním po diagnostikovaní ochorenia a úrovňou optimizmu (napr. Allison et al., 2003) Známa a často citovaná veľká epidemiologická štúdia Nurses’ Health Study (70 021 jedincov) tiež potvrdila možnosť vzťahu medzi optimizmom a rizikom úmrtia zo všetkých príčin (Hazard Ratio HR = 0,71; 95 %CI 0,66 – 0,76; p < 0,001). Rovnako sa našla súvislosť medzi hodnotením optimizmu účastníčok štúdie a úmrtnosťou na kardiovaskulárne ochorenia (HR = 0,62; 95 %CI 0,50 – 0,76; p < 0,001), cievnou mozgovou príhodou (HR = 0,61; 95 %CI 0,43 – 0,85; p = 0,014), respiračnými ochoreniami (HR = 0,63; 95 %CI 0,48 – 0,82; p < 0,001), infekcie (HR = 0,48; 95 %CI 0,29 – 0,80; p = 0,001) a onkologickými ochoreniami (HR = 0,84; 95 %CI 0,74 – 0,96; p = 0,002). Uvedené zníženie rizika na úmrtie z rôznych príčin zodpovedá iným intervenciám v tejto oblasti medicíny (Kim et al., 2017). Pozitívna myseľ, optimizmus môže hrať dôležitú úlohu v primárnej a sekundárnej prevencii KVO. Šťastní ľudia žijú zdravšie a lepšie (Gan, 2020). Empirické štúdie dlhodobo podporujú záver, že šťastní ľudia sú s väčšou mierou pravdepodobnosti úspešnejší v škole, v športe, politike a medziľudských vzťahoch (Rozanski et al., 2019). Veľká analýza na vzorke 2,5 milióna jedincov ukázala, že ľudia, ktorí sú spokojní so životom, majú zdravší životný štýl, a to aj po adjustovaní na také faktory, ako je napríklad chronické ochorenie, stres v práci a bolesť. Rovnako ani vek, pohlavie, osobný majetok a dostupnosť kvalitných potravín neovplyvnili výsledky analýzy. Zdravý životný štýl je známym preventívnym faktorom z hľadiska KVO (Kushlev et al., 2020). Prevencia kardiovaskulárnych ochorení predstavuje komplexné riešenie. Pozitívna myseľ v rámci spojenia myseľ – srdce – telo je jednou položkou na tomto zozname. Jej význam je daný aj tým, že dôležitú úlohu môže zohrať každý jedinec v duchu citátu: „Skutočný optimizmus nespočíva v presvedčení, že všetko pôjde dobre, ale v názore, že nie všetko pôjde zle”. (Jean Dutourd, francúzsky spisovateľ 1920 – 2011).   Literatúra

1. Allison, P.J. et al. (2003): J. Clin. Oncol., 21, 543-548
2. Coombs, A. (2008): Nature, 14, 231-233
3. Everson-Rose, S.A., Lewis, T.T. (2005): Annu. Rev. Public Health, 26, 469–500
4. Gan, Y. (2020): Appl. Psychol. Health Well Being, 12, 3–6
5. Giga, S.I. (2018): Lancet Psychiatry, 5, 455-456
6. Harvey, S.B. et al. (2018): Lancet Psychiatry, 5, 498–506
7. Huffman, J.C. (2019): JAMA Network Open, 2, e1912211
8. Levine, G.N. et al. (2021): Circulation, 143, e763–e783
9. Lichtman, J.H. et al. (2008): Circulation, 118, 1768-1775
10. Katon, W. et al. (2010): Depression and Diabetes (Katon, W. et al., eds.), Wiley-Blackwell – World Psychiatric Association, Chichester, ix-xi
11. Kim, E.S. et al. (2017): Am. J. Epidemiol., 185, 21–29
12. Kushlev, K. et al. (2020): Appl. Psychol. Health Well Being, 12, 166–187
13. Rosengren, A. et al. (2004): Lancet, 364, 953–962
14. Richardson, S. et al. (2012): Am. J. Cardiol., 110, P1711-1716
15. Rozanski, A. et al. (2019): JAMA Network Open, 2, e1912200
16. Weiss-Faratci, N. et al. (2017): Mayo Clin. Proc., 92, 49-56
17. Yusuf, S. et al. (2004): Lancet, 364, 937-952