Rozhovor s osobnosťou mesiaca
Zdenkou Babičovou
Zdenka Babičová vyštudovala Strednú zdravotnú školu v Humennom, odbor detská sestra. Po ukončení štúdia nastúpila na pozíciu sestry pri lôžku na chirurgickom oddelení NsP vo Svidníku, kde pracovala niekoľko rokov. Potom sa rozhodla pre rozšírenie pracovných zručností a postupne prijala ponuku práce na viacerých oddeleniach pre dospelých v celkovom zábere od oddelenia dlhodobo chorých cez geriatrické alebo doliečovacie oddelenie až po prácu v ambulancii všeobecného lekára. Venovala sa hospicovej starostlivosti o pacientov v terminálnych štádiách ochorení. Počas tohto obdobia úspešne ukončila špecializačné štúdium v interných odboroch a v súčasnosti pracuje tri roky ako sestra v SM centre na bratislavských Kramároch.
Prezradíte nám, čo vás priviedlo k štúdiu na zdravotnej škole a k práci zdravotnej sestry? Bol to odjakživa váš sen, alebo vás inšpiroval nejaký vzor?
Bola to skôr náhoda. Ak som nechcela ísť na odevnú alebo ekonomickú školu, tak tu bola ešte „zdravotka“, ale už v prvých týždňoch, keď som pochopila náročnosť štúdia a získala prvé vedomosti, som zistila, že táto vtedy výberová škola nie je len výzva, ale je to vzdelanie, ktoré mi dá možnosť pomáhať. A to sa mi páčilo.
Venujete sa edukácii pacientov so sclerosis multiplex. Čo je podľa vás najdôležitejšie v prístupe k pacientovi, ktorému bolo práve diagnostikované toto ochorenie, aby ste si získali jeho dôveru a motivovali ho k spolupráci?
Každý pacient je iný, každý správu o diagnóze SM prijíma inak, ale v zásade platí, že okrem súcitu a pochopenia ukážem pacientovi aj možnosti viesť naďalej, ak je to možné, život podľa jeho predstáv. Ak mu dokážem čo i len trocha pootvoriť dvere do nasledujúcich možných scenárov ochorenia s tým, že práve nenastal koniec sveta, náš vzťah sa preklopí do krásnej a prospešnej vzájomnej spolupráce.
Sclerosis multiplex sa väčšinou diagnostikuje v produktívnom veku a zasiahne človeka vo všetkých oblastiach jeho života. Ste svedkom životných príbehov vašich pacientov. Ktorý bol pre vás najväčšou výzvou?
Odpoveď na vašu otázku je jednoduchá. Každý jeden pacient. Naozaj každý. Je to vážne ochorenie a my chceme, aby pacient neupadol do bezútešnosti svojich myšlienok a neraz nesprávnych informácií nájdených kdesi na internete, ale aby veril, že sme to my, sestra, lekár, ktorí preňho chceme, vieme a môžeme urobiť kroky, ktoré, aj keď nepovedú k vyliečeniu ochorenia, stopnú ho často na veľmi dlhú dobu. Ak sa pacient stavia odmietavo k ochoreniu a liečbe a nám sa napriek tomu podarí vysvetliť mu dôležitosť správnej liečby a on súhlasí, aby sme mu pomohli, ak vidíme, že liečba potom spĺňa naše aj pacientove očakávania, tak všetky kroky, ktoré sme podnikli, stáli za to.
Život so sclerosis multiplex vie byť náročný. Už samotné vedomie diagnózy sclerosis multiplex môže predstavovať ťažký úder. Čo je podľa vás najdôležitejšie pre pacienta zasiahnutého týmto ochorením? Môže viesť pacient so sclerosis multiplex plnohodnotný a šťastný život?
My všetci zúčastnení na liečebnom procese sa o to snažíme a dnešné možnosti liečby to dovoľujú. Na Slovensku máme aktuálne už 17 druhov liekov na všetky formy roztrúsenej sklerózy, čo možnosti pacienta na plnohodnotný a šťastný život výrazne zvyšuje. Po diagnostikovaní mu navrhneme vhodné možnosti liečby, vysvetlíme mu, ako účinkuje, čo od nej očakávame my a čo od nej môže očakávať on. Liečbu prispôsobíme nielen stavu pacienta, pacientky, ale aj jeho životnému štýlu, jeho práci či aktivitám, jeho životným očakávaniam. Podporíme ho v tom, aby naďalej robil všetko to, čo doteraz, aby športoval, staral sa o seba, cestoval, študoval, mal rodinu, podporíme ženy v plánovaní tehotenstva a prežívame s nimi radosť zo vzniku nového života. Touto diagnózou sa život nekončí, ak je správne nastavená liečba a pacient na ňu adekvátne reaguje. Vtedy môže rátať s tým, že jeho život bude s malými zmenami pokračovať takmer ako doteraz. A veľa pacientov sa nám zdôverilo, že aj keď týmto ochorením niečo stratili, získali nový pohľad na život ako taký, viac si ho vážia a vedia si ho viac vychutnať.
Myslíte si, že by mal pacient so sclerosis multiplex pravidelne navštevovať psychológa?
Keďže správa o nevyliečiteľnom ochorení nikomu, ako vravíme, na radosti nepridá, je to výborná možnosť, ako sa s touto diagnózou vyrovnať. Niektorí ju nepotrebujú vôbec, niektorí vedia zvládať bez psychických ťažkostí dlhý čas, iným však zopár rozhovorov s odborníkom na duševné zdravie rozhodne pomôže spracovať, že sa v ich živote niečo zmenilo, naučia sa, čo s tým, ako to zvládnuť sám v sebe, ako to zvládať v rodine, v práci, medzi kamarátmi. Lebo ak je pacient s SM v dobrej duševnej kondícii, prispieva to aj k priaznivému vývoju jeho ochorenia.
Prezraďte nám niečo zo svojej životnej filozofie. Čo vás napĺňa šťastím, ako relaxujete a kde dobíjate baterky?
Všetko, čo som sa v živote naučila, sa dá zhrnúť do krátkej vety „Život ide ďalej“. Často sa snažím si to pripomínať, hlavne keď veci nejdú tak, ako by som práve chcela. A vtedy si uvedomím, že aj tá najdlhšia a najnepríjemnejšia hodina má len 60 minút, že a pominú zlé, ale aj dobré veci a že všetko je súčasťou života. Učím sa od svojich vnúčat tešiť sa aj z maličkostí, sú pre mňa inšpiráciou na radosť zo života. A venujem sa svojim koníčkom, čítaniu, ručným prácam, prechádzkam v prírode, cestovaniu, ale najviac môjmu dlhoročnému potešeniu, pečeniu a zdobeniu umeleckých medovníkov. V tichu si vychutnávam možnosť tvorby. Vtedy si najlepšie usporiadam myšlienky, nájdem riešenia, oddýchnem si. A potom sa s čistou hlavou vraciam naspäť k svojim pacientom.
Ďakujeme vám za rozhovor.
Odborná redakcia SM News
