Rozhovor s osobnosťou mesiaca
Žanetou Kollárovou
Žaneta Kollárová vyštudovala strednú obchodnú školu. Vo sfére obchodu pracovala na rôznych pozíciách vyše 20 rokov. Po tomto čase sa však rozhodla pre veľkú zmenu v živote. Opäť zasadla do školských lavíc a stala sa študentkou. Po úspešnom ukončení dvoch zdravotných škôl sa zamestnala na Neurologickej klinike Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach, kde pracuje v ambulancii pre liečbu sclerosis multiplex ako diplomovaná sestra s dvoma úžasnými kolegyňami.
Čo vás priviedlo k štúdiu na zdravotnej škole a k práci zdravotnej sestry? Bol to odjakživa váš sen alebo vás inšpiroval nejaký vzor?
Nie, toto určite nebol môj sen. K štúdiu na zdravotnej škole ma priviedla kamarátka. Na základe nášho rozhovoru ma inšpirovala a vzbudila vo mne záujem pomáhať chorým ľudom. Bolo to diametrálne odlišné než to, čo som dovtedy robila, ale lákalo ma to.
Venujete sa edukácii pacientov so sklerózou multiplex. Čo je podľa vás najdôležitejšie v prístupe k pacientovi, ktorému bolo práve diagnostikované toto ochorenie, aby ste si získali jeho dôveru a motivovali ho k spolupráci?
Ku každému pacientovi sa snažím pristupovať individuálne. Je dôležité nájsť si k nemu cestu a získať si jeho dôveru. Mám veselú povahu a túto moju vlastnosť prenášam aj na pacientov. Snažím sa ich smerovať, aby pozitívne pristupovali k svojej chorobe a nemysleli len na to najhoršie. Pracujeme s pacientmi, častokrát mladými ľuďmi, ktorí majú nevyliečiteľnú chorobu a celý život pred sebou, preto je dôležité, aby pochopili, že ich ochorenie je síce náročné, ale ak oni budú chcieť, tak sa dá zvládnuť všetko. Pri vyšetreniach sa mi osvedčilo vysvetliť pacientovi – niekedy aj viackrát – spôsob a formu liečby, ktorú zvolil lekár. Na záver edukácie poskytnem pacientovi telefonický kontakt na pracovné mobilné číslo, na ktoré môže kedykoľvek zavolať. To naši pacienti veľmi oceňujú.
Skleróza multiplex sa často diagnostikuje v mladom veku. Ste svedkom životných príbehov vašich pacientov. Ktorý pacient bol pre vás najväčšou výzvou?
Ročne nám s diagnózou sclerosis multiplex pribudne vyše sto nových pacientov a v ambulancii liečime cca 650 pacientov. V poslednej dobe je ich čoraz viac a toto ochorenie postihuje oveľa viac ľudí v mladom veku ako kedysi. Každý pacient je individuálny a všetci sú pre mňa veľkou výzvou. Všetci statočne bojujú s touto chorobou a ja im v ich boji pomáham najlepšie, ako môžem a viem.
Život so sclerosis multiplex vie byť náročný. Už samotné uvedomenie si diagnózy sclerosis multiplex môže predstavovať ťažký úder. Čo je podľa vás najdôležitejšie pre udržanie motivácie pacienta zasiahnutého týmto ochorením?
Život so sclerosis multiplex (SM) je náročný. Ide o chronické autoimunitné ochorenie, keď je imunitný systém nadmerne aktívny a napáda niektoré štruktúry vlastného tela, ako napríklad psoriáza, diabetes, vitiligo, celiakia a iné. Pre pacienta so SM je dôležitá včasná diagnostika, dodržiavanie liečby, postoj pacienta a v nemalej miere podpora rodiny. Myslím si, že liečení pacienti s týmto ochorením môžu viesť plnohodnotný a šťastný život. Naši pacienti medzi sebou vzájomne komunikujú – buď v čakárni alebo na sociálnych sieťach, a to im tiež veľmi pomáha vymieňať si cenné rady, ktoré radi konfrontujú u nás v ambulancii, no čo je ešte dôležitejšie, motivuje ich to pracovať na sebe.
Ako je možné, že aj napriek vysokému pracovnému vyťaženiu vítate pacientov vždy s úsmevom? V čom spočíva tajomstvo vašej trpezlivosti, láskavosti a energie?
Každý deň je náročný, avšak veľký obdiv patrí mojim kolegyniam. Pracujú ako sestry dlhé roky a mám sa od nich ešte veľa čo učiť. Sme dobrý, zohratý a pozitívne naladený kolektív, a to mi dáva silu odovzdávať pozitívnu energiu našim pacientom. A keď sa vám pacient za vašu starostlivosť poďakuje, dodá to obrovskú silu a radosť.
Prezraďte nám niečo zo svojej životnej filozofie. Čo vás napĺňa šťastím, ako relaxujete a kde dobíjate baterky?
Riadim sa tým, že to, aký deň budem mať, závisí od môjho postoja. Ak sa hneď ráno naladím pozitívne, život mi bude prinášať viac energie a šťastia. A ak budem pozitívne naladená ja, tak aj ľudia v mojej blízkosti budú šťastnejší. Je to hlavne tým, že čo robím, robím rada. Nie je to práca, ale poslanie. Toto povolanie nemôže robiť každý.
Ďakujeme vám za rozhovor
Odborná redakcia SM News
