Rozhovor s osobnosťou mesiaca
Silviou Bekeovou
Silvia Bekeová sa narodila v Košiciach. Vyštudovala Strednú zdravotnícku školu na Kukučínovej ulici v Košiciach, odbor zdravotná sestra. Po ukončení štúdia nastúpila do FNsP v Košiciach na neurologickú kliniku. Neskôr pracovala v distribučnej farmaceutickej firme. Po návrate z materskej dovolenky nastúpila na I. Internú kliniku UNLP v Košiciach a potom sa vrátila na neurologickú kliniku ako sestra pri lôžku. Po dvanástich rokoch sa rozhodla pre zmenu, v rámci oddelenia začala pracovať v SM ambulancii a neskôr aj na neurologickej JIS ako manažérka dennej zmeny. Postupne si doplnila vzdelanie: najprv na SZŠ v Košiciach a stala sa z nej diplomovaná všeobecná sestra, na SZU v Bratislave si urobila špecializáciu v odboroch vnútorného lekárstva. Na LF UPJŠ úspešne absolvovala bakalárske štúdium v odbore ošetrovateľstvo a len pred pár týždňami na LF UPJŠ špecializáciu intenzívna starostlivosť o dospelých. Venuje sa edukácii v SM ambulancii a príležitostne prednáša.
Čo vás priviedlo k štúdiu na zdravotnej škole a k práci zdravotnej sestry? Bol to odjakživa váš sen alebo vás inšpiroval nejaký vzor?
K rozhodnutiu študovať na strednej zdravotnej škole ma priviedol život sám. Moja mama pracovala ako sestra v detských jasliach a vo voľnom čase chodila pomáhať jednej starkej, ktorá mala ťažkosti s mobilitou a žila v byte sama. Nuž a ja som tam chodila s mamou a pomáhala jej. Nebolo to ošetrovanie v pravom zmysle slova, skôr sociálna pomoc. Voľba štúdia z toho vyplynula tak nejako prirodzene, ale na rozdiel od mamy som si zvolila odbor zdravotná sestra.
Venujete sa edukácii pacientov so sclerosis multiplex. Čo je podľa vás najdôležitejšie v prístupe k pacientovi, ktorému bolo práve diagnostikované toto ochorenie, aby ste si získali jeho dôveru a motivovali ho k spolupráci?
Snažíme sa podľa možnosti vytvoriť si s každým pacientom bližší vzťah, aby nemal problém vyjadriť svoje myšlienky, otázky, obavy… Pri prvom stretnutí sa pýtame pacienta nielen na jeho zdravotné ťažkosti, ktoré ho k nám priviedli, ale aj na jeho rodinný a pracovný život. Nie je za tým naša ľudská zvedavosť, ale snaha pochopiť pacientovo rozpoloženie, spoznať mieru podpory v rodine či v priateľoch. Našou snahou je pacienta naladiť tak, aby vnímal svoju novú situáciu ako riešiteľnú. Vysvetlíme mu spôsob aplikácie samotnej liečby s prihliadnutím na to, či ide o injekčnú, perorálnu alebo infúznu formu. Na záver edukácie poskytneme pacientovi telefónne číslo na pracovný mobil, pomocou ktorého sa s nami vie kedykoľvek skontaktovať, čo pacienti v praxi často oceňujú.
Sclerosis multiplex sa väčšinou diagnostikuje v produktívnom veku a zasiahne človeka vo všetkých oblastiach jeho života. Ste svedkami životných príbehov vašich pacientov. Ktorý pacient bol pre vás najväčšou výzvou?
V našej SM ambulancii máme liečených vyše 650 pacientov a každý z nich má svoj jedinečný príbeh. Ale často si spomeniem na pacientku, ktorá bola našou kolegyňou-sestričkou z iného pracoviska. Po pôrode prvej dcéry sa jej stav veľmi výrazne zhoršil, prakticky bola imobilná, odkázaná na starostlivosť zo strany druhej osoby. Avšak jej obrovská chuť zmeniť to v kombinácii s intenzívnou liečbou priniesla po polroku zlepšenie až natoľko, že sa pohybovala len s pomocou vychádzkovej paličky a veľmi sa tešila zo zdravej dcérky, o ktorú sa vedela sama starať. Život prináša rôzne situácie a my sme vďační často i za omnoho menšie, ale pre nás i pacienta podstatné úspechy.
Život so sclerosis multiplex vie byť náročný. Už samotné vedomie diagnózy sclerosis multiplex môže predstavovať ťažký úder. Čo je podľa vás najdôležitejšie pre pacienta zasiahnutého týmto ochorením? Môže viesť pacient so sclerosis multiplex plnohodnotný a šťastný život?
Sclerosis multiplex patrí medzi chronické autoimunitné ochorenia, medzi ktoré zaraďujeme napr. diabetes mellitus či reumatoidnú artritídu, ale aj astmu a iné. Pri týchto ochoreniach sa uplatňuje princíp akéhosi súladu viacerých činiteľov. Dôležité je, ako pacient vníma ochorenie, ako pristupuje k liečbe, akú má podporu rodiny a v neposlednom rade ako spolupracuje s ošetrujúcim lekárom a sestrou. Myslím, že aj človek s chronickým ochorením, ako je SM, môže viesť do významnej miery plnohodnotný život ako rodinný, tak i pracovný. Určite majú naši pacienti často aj ťažšie chvíľky, hlavne v čase vzplanutia ochorenia alebo inej životnej krízy. No vedia byť veľmi cieľavedomí a odhodlaní, hľadajú riešenia, radia sa aj s nami. O svoje skúsenosti sa radi delia s druhými napríklad v čakárni, a tak sú si často navzájom oporou.
Od vašich pacientov sme sa dozvedeli, že ste vynikajúco zorganizovaná a napriek vysokému pracovnému zaťaženiu ich vždy vítate s úsmevom. V čom spočíva tajomstvo vašej trpezlivosti, láskavosti a energie?
Naši pacienti sú často svedkami, ako sa snažíme aj s kolegyňami Žanetkou a Drahuškou, aby všetko išlo rýchlo a hladko, a to ako v ambulancii, tak aj v čakárni. Nároky niekedy prevyšujú možnosti J, ale naším heslom je: “Ak sa chce, všetko sa dá”. Práca v ambulancii je tak ako aj inde predovšetkým tímová a spoločne s našimi doktorkami sa usilujeme o spokojnosť pacientov. S dobrou náladou sa dajú ľahšie riešiť mnohé situácie pre spokojnosť obidvoch strán. Teší nás, keď nám potom pacienti povedia, že síce nie sú radi, že k nám musia pre chorobu prísť, ale keď už prídu, tak radi, lebo odchádzajú dobre naladení. A takto sa vlastne navzájom posilňujeme.
Prezraďte nám niečo zo svojej životnej filozofie. Čo vás napĺňa šťastím, ako relaxujete a kde dobíjate baterky?
Mám veľmi rada prácu s ľuďmi, pretože je pestrá a nie je stereotypná. Relax po práci nachádzam doma s rodinou a s našimi domácimi miláčikmi – psami a mačkami. Mám rada prechádzky v prírode, ale aj pracovný relax v záhradke. A tiež oddych pri dobrej knihe.
Ďakujeme vám za rozhovor
Odborná redakcia DIA News
