Rozhovor s osobnosťou mesiaca, primárom neurologického oddelenia Fakultnej nemocnice v Trnave MUDr. Georgim Krastevom, PhD.

 

 

MUDr. Georgi Krastev, PhD. sa narodil v meste Sliven v Bulharsku. V tom istom meste ukončil francúzske jazykové gymnázium. Absolvoval povinnú vojenskú službu. Medicínu študoval na LF Tráckej univerzity Stara Zagora v Bulharsku a na LF Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení štúdia nastúpil na II. Neurologickú kliniku LF UK a UNB akad. L. Dérera v Bratislave. Počas tohto obdobia získal špecializačnú skúšku I. stupňa z neurológie. Neskôr začal pracovať na pozícii zástupcu primára neurologického oddelenia Nemocnice sv. Cyrila a Metoda v Bratislave-Petržalke. Potom sa vrátil na II. neurologickú kliniku LF UK a UNB, kde obhájil dizertačnú prácu na tému „Stanovenie cerebrovaskulárnej rezervnej kapacity metódou TCD – metodika a klinický význam“ a tiež získal atestáciu II. stupňa z neurológie. O niekoľko mesiacov nato prijal ponuku práce na pozíciu primára neurologického oddelenia FN v Trnave, kde pôsobí až dodnes. Jeho hlavným odborným záujmom sú cerebrovaskulárne, demyelinizačné a neurodegeneratívne ochorenia. Čo vás priviedlo k medicíne a špeciálne k neurológii? Bohužiaľ alebo našťastie som vyrastal v nemocnici, kde moja mama pracovala v lekárni a po návrate zo školy som tam trávil väčšinu času. Čo sa týka neurológie, bola to do veľkej miery náhoda – po fakulte som robil krátko na neurochirurgii, čo som veľmi chcel. Mal som možnosť urobiť si atestáciu z neurochirurgie. Ako interný ašpirant LF UK som nemohol robiť ašpirantúru v nadstavbovej atestácii, preto som sa rozhodol prestúpiť na neurológiu, z ktorej v tom čase bolo možné pokračovať v neurochirurgii. Doposiaľ toto svoje rozhodnutie neľutujem. Mnoho rokov sa venujete liečbe pacientov so sclerosis multiplex. Ako vnímate toto ochorenie? Môže pacient s týmto ochorením viesť plnohodnotný a šťastný život? Rozhodne áno, vo svetle možností súčasnej liečby SM a všeobecne moderného prístupu centier k manažmentu pacientov so SM je to vo veľmi veľkej miere možné. A my, lekári a sestry sa im snažíme v tom pomáhať a usmerňovať ich. Niektorí pacienti si automaticky spájajú diagnózu so zhoršenou kvalitou života alebo so skrátením jeho dĺžky, čo im ihneď vyhovoríme. Ako vnímate spoluprácu lekárov prvého kontaktu pri záchyte a odoslaní pacienta so sclerosis multiplex do SM centra vo vašom regióne? Myslím, že súčasní praktickí lekári sú v tom veľmi dobre edukovaní a už viac rokov v tom nie je žiadny problém. Čo je podľa vás najdôležitejšie v prístupe k pacientovi, ktorému bola práve diagnostikovaná sclerosis multiplex, aby ste získali jeho dôveru a motivovali ho k olupráci? Práve aspekt, že pri možnostiach súčasnej liečby a prístupu k manažmentu je kvalita, ale aj dĺžka života pacienta so SM do veľkej miery podobná životu zdravého pacienta. Znie to naivne, ale je to pravda! A to je najčastejší výrok, ktorý ich presvedčí na spoluprácu. Myslíte si, že pre lepšiu compliance a vzhľadom na náročnosť ochorenia by mal pacient so sclerosis multiplex vyhľadať aj pomoc psychológa? Nielen pre compliance, ale aj pre množstvo iných problémov, kde nám pomáhajú neuropsychológovia. Je to disciplína psychológie, ktorá je mimoriadne potrebná v mnohých oblastiach neurológie, nielen v tejto. Sclerosis multiplex sa väčšinou diagnostikuje v produktívnom veku a zasiahne človeka vo všetkých oblastiach jeho života. Ste svedkami životných príbehov vašich pacientov. Ktorý pacient bol pre vás najväčšou výzvou? Spomínam si na mladého pacienta na začiatku mojej lekárskej dráhy, niekedy na začiatku 90. rokov, keď sme ešte nemali taký pôsobivý terapeutický arzenál ako teraz, ale ani ten diagnostický. Mladý muž v priebehu roka zomrel na SM. Je o vás známe, že ste priamy človek a s pacientami vediete rozhovor na rovinu. Osvedčil sa vám tento prístup? Vždy. Pacienti totiž veľmi často vycítia, že si vymýšľate. Choroba vždy každému vybrúsi cit pre konfabulácie zo strany človeka, od ktorého ste závislý, čo sa týka choroby, jej liečby a hlavne čo s vami bude. Ak by ste mali porovnať možnosti v liečbe pacientov so sclerosis multiplex na Slovensku a pacientmi z krajín Európskej únie, kde vidíte najväčšie rozdiely? Nevidím žiadne, dokonca v niektorých aspektoch je to napríklad v porovnaní s Českou republikou lepšie na Slovensku. V ankete Top lekári ste sa opakovane umiestnili na prvej priečke v špecializácii neurológia. Ako vnímate toto ocenenie, ako aj opätovné získanie prvenstva? Samozrejme, je to ocenenie práce človeka, ale netreba tomu prikladať až taký význam. Práca lekára, neurológa je veľmi náročná a stresujúca. Prezraďte nám na záver niečo zo svojej životnej filozofie. Čo vás napĺňa šťastím, ako relaxujete a kde dobíjate baterky? Nenapadá mi nič nezvyčajné ani exotické. Som veriaci – to na margo, ako zvládať náročnú prácu. Inak sú to štandardné veci – rodina, deti, som amatérsky historik, oddýchnem si pri dobrej knihe s takou tematikou. A rád počúvam džez.

Ďakujeme vám za rozhovor. Odborná redakcia SM News