Rozhovor s osobnosťou mesiaca, primárkou Neurologického oddelenia FNsP J. A. Reimana v Prešove MUDr. Annou Cvengrošovou
MUDr. Anna Cvengrošová sa narodila vo Vranove nad Topľou. Študovala na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Po skončení štúdia začala pracovať na internom oddelení a neskôr nastúpila na neurologické oddelenie vo Fakultnej nemocnici J. A. Reimana v Prešove. Počas tohto obdobia získala atestáciu z neurológie. Od roku 2005 sa venuje pacientom so sclerosis multiplex a je pravidelnou účastníčkou klinických skúšaní. Od roku 2019 zastáva funkciu primárky neurologického oddelenia J. A. Reimana v Prešove a je garantom odborných podujatí.
Čo vás priviedlo k medicíne a špeciálne k neurológii?
Som z poslednej generácie tínedžerov a gymnazistov socialistickej éry, neviem, či hovorím za seba alebo za celú generáciu. Nemali sme svoje vysnívané povolania, pretože celospoločenská klíma nás držala tak trošku nakrátko, nemohli sme snívať všetci o všetkom.
K práci lekára ma motivovala moja mama, ktorá síce nepracovala v zdravotníctve, ale bola to ona, kto mi položil otázku, či by som nechcela študovať medicínu.
Pôvodne som mala v pláne farmáciu. Z tej som neskôr prešla na medicínu a čo sa týka výberu neurológie, bola to tak isto zhoda náhod. V tom čase bolo prosto voľné miesto v nemocnici v Prešove
Liečbe pacientov so sclerosis multiplex (SM) sa venujete už 17 rokov. Môže podľa vás pacient s týmto ochorením viesť plnohodnotný a šťastný život?
Určite áno. Celosvetové úsilie vedie k zlepšeniu diagnostiky a liečby roztrúsenej sklerózy, aby pacienti prežili život zdravých ľudí́, viedli plnohodnotný a – nazvime to aj šťastný život, naplnili si svoje pracovné, ale aj rodinné ambície.
Ako hodnotíte spoluprácu s lekármi prvého kontaktu pri záchyte a odosielaní pacientov so sclerosis multiplex do SM centier?
V spolupráci s lekárom prvého kontaktu pre deti a dorast, resp. praktickým lekárom je určite čo zlepšovať, bolo by to na veľmi dlhú debatu. Ak však berieme lekára prvého kontaktu – špecialistu neurológa, tu vidím spoluprácu na veľmi dobrej úrovni. Zároveň ešte o niečo lepšie hodnotím spoluprácu s regionálnymi neurologickými oddeleniami.
V našom prípade ide o severovýchod Slovenska, ktorý spadá pod naše SM centrum.
Čo je podľa vás najdôležitejšie v prístupe k pacientovi, ktorému bola práve diagnostikovaná sclerosis multiplex, aby ste si získali jeho dôveru a motivovali ho k spolupráci?
Prvá návšteva v ambulancii pre roztrúsenú sklerózu je absolútne najdôležitejšia, pretože pacient prichádza a má už, nazvime to, niečo naštudované, minimálne už konzultoval doktora Googla. Dozvedel sa tam o spektre pozitívnych, ale najmä negatívnych osobných skúsenosti pacientov s liečbou, s lekárom, ale – čo je najtraumatizujúcejšie – prevažujú tam negatívne informácie o ochorení. Prvá informácia od nás lekárov musí niesť pozitívny odkaz, že síce choroba patrí medzi závažné́, invalidizujúce a zdravie ohrozujúce ochorenia, ale urobíme všetko pre to, aby pacient naozaj žil život zdravého človeka. Je veľmi dôležité, aby pacient videl aj iných pacientov, ktorí sú viac rokov sledovaní v našej ambulancii. Je to socializačný aspekt našej ambulancie.
Sclerosis multiplex sa väčšinou diagnostikuje v produktívnom veku a zasiahne človeka vo všetkých oblastiach jeho života. Ste svedkami životných príbehov vašich pacientov. Ktorý pacient bol pre vás najväčšou výzvou?
Nedá sa povedať, ktorý pacient bol najväčšou výzvou, ale ak by som mala hovoriť o skupine pacientov, tak sú to ženy v produktívnom veku so sclerosis multiplex, s ktorými diskutujeme o možnosti otehotnenia. Preberáme s nimi celý priebeh gravidity a postpartálny manažment, ktorý je dôležitou súčasťou plánovania. Veľmi dramatické je, ak sa ochorenie objaví vo včasných fázach gravidity a zrazu máme na starosti nielen matku, ale aj nenarodené dieťa. To je celosvetová výzva pre nás lekárov, ktorí liečime mladé ženy od začiatku ochorenia vysoko efektívnou terapiou, aby sa im rodili zdravé deti a aby pre pacientky nebola gravidita so sclerosis multiplex život ohrozujúca.
Aké máte skúsenosti s relapsom ochorenia do jedného roka po pôrode?
Celosvetové dáta z reálnej klinickej praxe, ktoré sú analyzované z registrov pacientov a z registrov tehotných žien so SM, hovoria, že riziko relapsu je najvyššie u pacientiek v treťom, resp. štvrtom mesiaci po pôrode. V popôrodnom manažmente sa snažíme pacientky vrátiť čím skôr k liečbe, na ktorej profitovali, čím znižujeme riziko relapsu do jedného roka od pôrodu. Sú gravidity, pri ktorých sa liečba neprerušuje vôbec. Hodnotíme „riziko verzus benefit“. Ak benefit liečby prevyšuje riziko z odňatia lieku pacientke, tak sa liečba počas gravidity neprerušuje. Každý prípad je hodnotený veľmi individuálne.
Myslíte si, že pre lepšiu compliance a vzhľadom na náročnosť ochorenia by mal byť pacient so sclerosis multiplex v pravidelnej starostlivosti neuropsychológa?
V rámci komplexnej starostlivosti pre pacienta z SM sme sa dostali, nazvime to, do multidisciplinárnej éry. Príkladom môžu byť práve gravidné pacientky, kde musíme súčasne kooperovať s gynekológom, imunológom, endokrinológom, ale aj pneumológom, ktorý sa zaoberá záchytom latentnej tuberkulózy. Čo sa týka priamo starostlivosti o pacienta a jeho prežívania choroby, mala by existovať spolupráca s výživovým poradcom a s fyziatrom. Ak pacient potrebuje psychologickú podporu na preklenutie prvotnej fázy adaptácie s chorobou, tak pri kontrole v ambulancii môže o vyšetrenie požiadať alebo mu to navrhne lekár. Nebola by som rada, keby spoločnosť vnímala pacientov so SM, že práve oni „potrebujú psychológa“.
Aká je starostlivosť o pacientov so sclerosis multiplex na Slovensku v porovnaní s Českou republikou, prípadne s inými krajinami Európskej únie? Máme čo doháňať, či naopak môžeme byť vzorom pre iných?
Veľmi úzko spolupracujeme s českými SM centrami a pozývame sa navzájom na odborné podujatia, kde sa zaoberáme problematikou sclerosis multiplex. Čo sa týka medicínskej stránky veci, sú známe štandardné diagnostické a terapeutické postupy. Ako lieči celý svet a Európa, tak liečime aj my. Samozrejme, každá krajina má indikačné obmedzenia a tie sú trochu rozdielne v každom jednotlivom štáte.
Práca lekára, neurológa je veľmi náročná a stresujúca. Prezraďte nám na záver niečo zo svojej životnej filozofie. Čo vás napĺňa šťastím, ako relaxujete a kde dobíjate baterky?
Šťastie vnímam ako chvíľkové záblesky, ktoré trvajú́ len veľmi kratučko. Ostatné by som pomenovala skôr výrazom „spokojnosť“ Mám rada svoju prácu a snažím sa aj mimo nej nájsť niečo, čo by mi aspoň trošku prinieslo tie maličké záblesky šťastia a dlhší pocit spokojnosti.
Zároveň nemám špeciálne koníčky, mám veľkú́ rodinu, rada chalupárčim, snažím sa cvičiť a dodržiavať zásady zdravého životného štýlu.
Ďakujeme vám za rozhovor. Odborná redakcia SM News
