Rozhovor s osobnosťou mesiaca
MUDr. Máriou Ivančíkovou
MUDr. Mária Ivančíková, MPH sa narodila v Nitre. Vyštudovala lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Po štúdiu nastúpila na pozíciu lekára na JIS Kardiologickej kliniky FN v Nitre a lekára na urgentnom príjme. V tomto období úspešne absolvovala postupovú skúšku z vnútorného lekárstva. Počas pôsobenia na oboch oddeleniach pracovala dva roky aj ako lekár rýchlej záchrannej služby a zároveň získala atestáciu z vnútorného lekárstva. Neskôr prijala ponuku práce na oddelení arytmií v Stredoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici, kde si súčasne rozšírila špecializáciu o atestáciu z kardiológie a neskôr o titul Master of Public Health. Potom sa rozhodla pre zmenu v rámci oddelení a nastúpila na oddelenie akútnej kardiológie, kde pracuje doposiaľ.
- "II. MUDr. Ivančíková I FV". Vydané: 2023
Čo vás priviedlo k medicíne a špeciálne ku kardiológii?
Pochádzam z početnej nelekárskej rodiny. Rodičia ako mne, tak i mojim súrodencom umožnili študovať podľa svojho rozhodnutia. Občas mi príde úsmevné, ako sa v jednej rodine každý dokáže profesionálne ubrať úplne iným smerom. V našom kruhu sa tak pravidelne stretne ekonómka, právnik, elektrotechnik a lekárka.
Moja túžba po tomto vznešenom povolaní sa vo mne zrodila v šestnástich rokoch, keď som doma oznámila, že chcem ísť na prijímačky na medicínu. Veľmi ma potešilo, že ma v mojom rozhodnutí od prvej chvíle všetci neochvejne podporovali. Počas vysokej školy sa moja afinita k rôznym špecializáciám dosť menila, spomínam si na skúšku z patofyziológie, po ktorej mi pán profesor kardiológie Šimek povedal, že raz zo mňa bude kardiológ. Vtedy som netušila, že to bude skutočnosť. Po skončení vysokej školy som si vybrala najprv internú medicínu, čo vôbec neľutujem, pretože som vďaka niekoľkoročnej práci na oddelení získala mnohé cenné skúsenosti. Reálna túžba po kardiológii sa vo mne zrodila až neskôr.
Svoje profesionálne rozhodnutia som nikdy neoľutovala, práve naopak, neustále sa utvrdzujem v tom, že boli správne.
Čo je podľa vás najdôležitejšie v prístupe k pacientovi, ktorý prekonal kardiovaskulárnu príhodu a má potvrdenú hypercholesterolémiu, aby ste získali jeho dôveru a motivovali ho k spolupráci?
Na každého človeka sa pozerám, akoby to bol môj príbuzný, ktorému sa snažím pomôcť. Chce to vždy individuálny prístup, keď spoločne primerane k inteligencii a schopnosti chápania nahliadneme do tejto komplexnej problematiky. Poukazujem na ovplyvniteľné faktory, ako je úprava životosprávy a ak je to potrebné, navrhujem možnosti, ako z môjho pohľadu docieliť ideálny stav. S pacientom prechádzam aktuálne možnosti optimalizácie laboratórnych parametrov vrátane cieľových hodnôt LDL-cholesterolu. Osvedčilo sa mi na jednotlivých kontrolách pacienta odvážiť a za jeho spoluprácu ho pochváliť.
Kardiológia zaznamenala za posledných päť rokov obrovský rozvoj. Ako by ste charakterizovali vaše možnosti dnes v porovnaní so situáciou pred piatimi rokmi? Ako vidíte budúcnosť kardiológie?
Samotná kardiológia sa v čase segmentuje na mnoho špecifických a neustále sa zveľaďujúcich subodborov. Do diagnostiky sa vnáša virtuálna realita, kontakt s ktorou dnes začínajú mať už študenti medicíny. Bude to extrémny potenciál pre celkový rozvoj, pre kvalitnejšie a presnejšie nahliadnutie do problematiky jednotlivých ochorení. V diagnostike je dnes veľmi nápomocná telemedicína, vďaka ktorej za istých okolností môžeme pacientov parciálne manažovať na diaľku. Z pohľadu niekoľkoročnej praxe v ambulantnej sfére ma aktuálne fascinuje promptný pokles cieľových hodnôt LDL-cholesterolu pri použití monoklonálnych protilátok s takmer úplnou elimináciou nežiaducich udalostí, čo finálne vedie k zlepšeniu spolupráce s pacientom.
Kardiovaskulárne ochorenia sa často manifestujú dramaticky. Ste svedkami životných príbehov vašich pacientov. Ktorý pacient bol pre vás najväčšou výzvou?
„Zapeklitých“ a komplikovaných príbehov sa mi teraz vynára veľa. Jedným z nich bol môj pacient s včasnou stafylokokovou infekčnou endokarditídou po implantácii kardioverter- defibrilátora (CIED – Cardiac Implantable Electronic Device). Klinicky sa prezentoval početnými septickými embolickými ložiskami prakticky do celého tela vrátane pľúc a dolných končatín. Skončil s explantáciou prístroja, náhradou dvoch chlopní a transmetatarzálnou amputáciou dolnej končatiny. Hoci podľa literárnych zdrojov má táto diagnóza až 80 % mortalitu, pán to prežil. Dodnes som v kontakte s ním i jeho rodinou.
Denne sa stretávate s pacientmi, ktorí začali myslieť na svoje zdravie priveľmi neskoro. Dovoľte nám preto osobnú otázku, ako si vy udržiavate kondíciu a čo robíte pre svoje srdce?
Som dlhoročný pescetarián, od malička sa rada hýbem. V detstve som robila modernú gymnastiku, rada behám, plávam, tancujem, cvičím hot jogu a mimoriadne rada prežívam čas s mojimi drahými. Celoživotne sa riadim pravidlom, že smiech je liek.
Práca lekára, kardiológa je veľmi náročná a stresujúca. Prezraďte nám niečo zo svojej životnej filozofie. Čo vás napĺňa šťastím, ako relaxujete a kde dobíjate baterky?
Mojím najväčším potešením je pomáhať ľuďom a najväčší relax sú pre mňa hory.
Ďakujeme vám za rozhovor
Odborná redakcia KARDIO News