Rozhovor s osobnosťou mesiaca
MUDr. Marekom Strachanom
MUDr. Marek Strachan sa narodil v Starej Ľubovni. Vyštudoval Jesseniovu Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Martine. Po skončení štúdia nastúpil na internú klinku Dolnooravskej nemocnice s poliklinikou v Dolnom Kubíne. Počas tohto obdobia ukončil I. stupeň postgraduálneho štúdia v internej medicíne, tzv. interný kmeň. Jeho ďalšie kroky smerovali na Onkologickú kliniku do Univerzitnej nemocnice F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Neskôr sa rozhodol pre zmenu a nastúpil do Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici, kde pracuje na oddelení invazívnej a intervenčnej kardiológie. Zároveň úspešne ukončil špecializačné štúdium v odbore kardiológia.
Prezraďte, prosím, našim čitateľom, čo vás priviedlo k medicíne a špeciálne ku kardiológii?
Dobre si pamätám moment, keď sme si na začiatku štvrtého ročníka gymnázia mali vybrať semináre podľa toho, čo chceme ďalej študovať. Čo presne chcem ďalej študovať, to som vtedy nevedel. Ale čo som v tom čase vedel jednoznačne vylúčiť, bolo právo a medicína. Keďže som od detstva mal rád výtvarné umenie, matematiku a geometriu, nakoniec som sa rozhodol pre architektúru. Po ukončení prvého ročníka architektúry v Košiciach som však štúdium prerušil. Keď sa teraz nad tým zamyslím, neviem jednoznačne povedať prečo. Pokračoval som tri roky v štúdiu anglického jazyka v Prešove. Keďže som však videl, že nie som v jazyku taký dobrý ako moji spolužiaci, začal som uvažovať nad niečím iným. V tom čase bol môj brat štvrták na gymnáziu a nejako sme sa spoločne rozhodli, že obaja skúsime medicínu. Oboch nás vzali do Martina, a tak sme boli spolubývajúci a šesť rokov aj v spoločnom krúžku na medicíne.
Čo je podľa vás najdôležitejšie v prístupe k pacientovi, ktorý prekonal kardiovaskulárnu príhodu a má potvrdenú hypercholesterolémiu, aby ste si získali jeho dôveru a motivovali ho k spolupráci?
Mám to šťastie, že mi v SÚSCCH umožnili venovať sa intervenčnej kardiológii – za čo som veľmi vďačný predovšetkým primárovi MUDr. Martinovi Hudecovi a kolegovi MUDr. Marcelovi Gombaskému. Doktor Gombaský bol prvý známy človek, ktorého som stretol na chodbe v SÚSCCH v deň, keď som šiel na pohovor. Bol to on, kto mi odporučil intervenčnú kardiológiu. A prečo to spomínam? Ako intervenčný kardiológ sa snažím získať si dôveru pacienta už pri prvom kontakte v intervenčnej sále. Ak dokážem pomôcť pacientovi a uľaviť mu od dlhodobých bolestí v rámci chronického koronárneho syndrómu alebo od akútnych bolestí pri infarkte srdca, taký pacient bude skôr akceptovať moje odporúčania ohľadom nasledujúcej medikamentóznej liečby. A čo je podľa mňa najdôležitejšie v prístupe k pacientovi? Ľudskosť, profesionálny a individuálny prístup. V tomto poradí.
Akútna kardiológia zaznamenala za posledných desať rokov obrovský rozvoj. Ako by ste charakterizovali vaše možnosti dnes v porovnaní so situáciou pred desiatimi rokmi? Ako vidíte budúcnosť akútnej kardiológie?
Intervenčnej kardiológii sa venujem od roku 2017, teda ôsmy rok. Súhlasím s vami, že intervenčná kardiológia napreduje míľovým krokmi. Intervenčne dnes vieme riešiť chlopňové chyby u pacientov, ktorí z akýchkoľvek príčin nie sú vhodní na riešenie chirurgické. Vieme uzatvárať komunikácie na úrovni predsieňového septa a aktuálne už aj komorového septa po infarkte. Vieme uzatvárať tzv. leaky na chlopňových protézach po chirurgických výkonoch. Tieto výkony označujeme ako štrukturálny program. V SÚSCCH máme vytvorené tímy intervenčných kardiológov, ktorí sa na tieto výkony špecializujú. Ja sa primárne venujem koronárnym intervenciám. V rámci koronárnych intervencií vieme otvárať chronicky zatvorené cievy, ťažko zvápenatené cievy vieme ošetrovať pomocou špeciálnych rotačných a orbitálnych aterektómií, pomocou ultrazvukových pulzných vĺn a výsledky našich výkonov vieme zhodnotiť pomocou intravaskulárnych zobrazovacích vyšetrení, keď sa ultrazvukom alebo infračerveným svetlom pozeráme na koronárnu cievu zvnútra. Za budúcnosť v koronárnych intervenciách považujem častejšie využívanie špeciálnych balónov, ktoré uvoľňujú liečivo a tzv. scaffoldov, ktoré sa po istom čase v cieve úplne resorbujú.
Kardiovaskulárne ochorenia sa často manifestujú dramaticky. Ste svedkom životných príbehov vašich pacientov. Vedeli by ste si spomenúť, ktorý pacient bol pre vás najväčšou výzvou?
Za spomenutých osem rokov som intervenčne ošetril veľa pacientov. V čase mojej atestácie pred dvoma rokmi som mal realizovaných vyše tisíc koronárnych intervencií. V princípe je každá koronárna intervencia výzva, keďže aj malá komplikácia sa môže skončiť fatálne. V intervenčnej kardiológii sa traduje, že neexistuje ľahká koronárna intervencia. Samozrejme, náročné sú intervencie u pacientov s akútnym infarktom napríklad za kontinuálnej resuscitácie v spolupráci s našimi kolegami anestéziológmi, bez ktorých by výkon nebol možný. Spomínam si na príbehy viacerých pacientov, keďže tých „najťažších“ sa snažím neskôr sledovať aj ambulantne.
Denne sa stretávate s pacientmi, ktorí začali myslieť na svoje zdravie príliš neskoro. Dovoľte nám preto osobnú otázku, ako si udržiavate kondíciu a čo robíte pre svoje srdce?
Dúfam, že vás ani čitateľov touto odpoveďou veľmi nesklamem. Aktuálne je však veľmi náročné skĺbiť prácu, pracovné cesty a samoštúdium spolu s rodinou a potrebou rekonštrukcie domu. Mám rád šport, hlavne tenis a lezenie, ale v tomto období prakticky nemám priestor na žiadne športové aktivity. Pacientom, samozrejme, odporúčam pravidelnú fyzickú aktivitu a racionálne stravovanie. Ja si však často dám ráno jednu bagetu, obed nestihnem, večer zaspím bez večere o pol ôsmej pri čítaní rozprávok a o jedenástej sa zobudím, že som veľmi hladný… Ak mám teda odpovedať pravdivo na vašu otázku, čo robím pre svoje srdce, tak musím povedať, že málo. Mám však víziu. Chcem znova začať pravidelne hrávať tenis už aj s dcérkou, ktorá tenis trénuje a chceme oprášiť lezečky a brávať deti na skaly.
Ak by ste mali dať dobrú radu kolegovi, ktorý len začína pracovať s pacientmi po infarkte srdca, aká by bola?
Infarkt srdca môže prísť náhle aj u pacienta, ktorý dovtedy nemal väčšie zdravotné ťažkosti alebo si ich len nevšímal. Veková hranica našich pacientov sa posúva smerom nadol a nie je nič výnimočné, že s infarktom prichádzajú už aj tridsiatnici, štyridsiatnici… Zvlášť pre týchto mladých, aktívnych, pracujúcich ľudí predstavuje infarkt často akýsi škrt v ich doterajšom živote. Niektorých pacientov to motivuje k zásadnej zmene životného štýlu. Ale sú aj takí, ktorí upadnú do depresívnych nálad. Tu je veľmi dôležité týchto pacientov motivovať k poctivému užívaniu liekov a k dôslednej kontrole rizikových faktorov. V praxi vidím, aké podstatné je pacientom primeraným jazykom vysvetliť a často aj ukázať, s akým nálezom na koronárnom riečisku prišli a čo sme spravili. Aká je teda moja rada mladším kolegom? Snažte sa o individuálny prístup ku každému pacientovi.
Práca lekára kardiológa je obzvlášť na akútnom oddelení veľmi náročná a stresujúca. Prezraďte nám niečo zo svojej životnej filozofie. Čo vás napĺňa šťastím, ako relaxujete a kde dobíjate baterky?
Moja práca ma naozaj baví a vnímam ju ako dream job. Vydarený intervenčný výkon, keď často prakticky ihneď vidím výsledok svojej práce v podobe klinického zlepšenia pacienta, ma napĺňa pozitívnou energiou, ktorá ďaleko prevyšuje fyzickú únavu. Viem relaxovať aj pri online sledovaní koronárnych intervencií špičkových intervenčných kardiológov. Čo ma napĺňa šťastím? To, že môžem byť presne tam, kde som a môžem robiť to, čo robím. Že sa po náročnom dni v práci môžem vrátiť domov, kde ma čaká manželka a našich päť detí.
Ďakujeme za rozhovor
Odborná redakcia KARDIO News
