Rozhovor s osobnosťami mesiaca

Silviou Petrovou a Magdou Kapusňákovou

Magda Kapusňáková sa narodila v Liptovskom Mikuláši. Študovala na strednej zdravotníckej škole v Liptovskom Mikuláši. Po ukončení SZŠ začala pracovať v Banskej Bystrici v Rooseveltovej nemocnici na neurologickej klinike – oddelenie JIS. Počas tohto obdobia absolvovala špecializačné štúdium intenzívna ošetrovateľská starostlivosť v interných odboroch. Od roku 2013 začala pracovať v ambulancii pre liečbu sclerosis multiplex, kde pracuje dodnes. Ako sama hovorí, neurológia jej hneď po škole prirástla k srdcu a ona je jej verná počas svojho celého profesijného života.

Silvia Petrová sa narodila v Čadci. Navštevovala strednú zdravotnícku školu v Žiline. Po jej úspešnom ukončení začala pracovať v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici na neurologickej klinike – na oddelení JIS, kde sa spoznala s budúcou kolegyňou Magdou Kapusňákovou. Počas tohto obdobia absolvovala špecializačné štúdium intenzívna ošetrovateľská starostlivosť v interných odboroch a od roku 2016 začala pracovať v ambulancii pre liečbu sclerosis multiplex. Rovnako ako Magda Kapusňáková, aj ona zasvätila celý svoj profesijný život práci na neurológii
v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici.

Pani Petrová, čo vás priviedlo k štúdiu na zdravotnej škole a k práci zdravotnej sestry? Bol to odjakživa váš sen alebo vás inšpiroval nejaký vzor?

Mám dvoch mladších súrodencov. Ako staršia sestra som musela pomáhať rodičom a mnoho času venovať starostlivosti o súrodencov, preto som mala blízky vzťah k deťom. A čo sa týka štúdia na zdravotnej škole, tam bola voľba jasná. Chcela som sa starať o choré deti, preto som vyštudovala odbor detská sestra. Vôbec som si nepomyslela, že niekedy budem pracovať s dospelými pacientami, ale aj napriek tomu svoju prácu milujem.

Pani Kapusňáková, aká cesta vás viedla k povolaniu sestry?

Na prvom stupni základnej školy nám dala triedna učiteľka otázku, aké chceme mať povolanie. Doma som sa mojej mamky pýtala, aké existujú povolania a ona mi vymenovala rôzne. Mne sa z nich najviac páčila zdravotná sestra
v modrobielej uniforme, ako lieči pacientov. Odvtedy som chcela byť len a len sestrička.

Sclerosis multiplex sa väčšinou diagnostikuje v produktívnom veku a zasiahne človeka vo všetkých oblastiach jeho života. Ste svedkami veľkých životných príbehov vašich pacientov. Ktorý pacient bol pre vás najväčšou výzvou?

Je ťažké predstaviť si, čo všetko prežíva pacient, keď sme to sami nezažili. Sme svedkami rôznych životných osudov našich pacientov. Výhodou dnešných mladých pacientov je včasná diagnostika a liečba. Obdivujem každého pacienta, ktorý sa nevzdáva a bojuje s nástrahami svojho ochorenia, obzvlášť ženy-matky, ktoré musia popritom zvládať aj domácnosť a zamestnanie.

Pani Kapusňáková venujete sa edukácii pacientov so sclerosis multiplex. Čo je podľa vás najdôležitejšie v prístupe k pacientovi, ktorému bolo práve diagnostikované toto ochorenie, aby ste si získali jeho dôveru a motivovali ho k spolupráci?

Najdôležitejšia je komunikácia, pretože pacienti sú vo veľkom strese. Nevedia, čo ich čaká a majú obavy, že skončia na invalidnom vozíku. Dôležité je nerozprávať veľmi veľa pri prvom stretnutí, ale hovoriť vecne a prakticky, vypočuť pacienta a ubezpečiť ho, že je v správnych rukách.

Myslíte si pani Kapusňáková, že stres a životný štýl majú významný podiel na manifestácii a progrese ochorenia SM?

Určite áno. Stres a aj životný štýl je spúšťač rôznych somatických ochorení.

Tešíte sa spolu s budúcimi mamičkami, že napriek diagnóze SM si môžu splniť túžbu po dieťatku? Čo je kľúčové pre zdarný priebeh gravidity u žien so SM?

Pre budúcu mamičku je kľúčové spolupracovať so SM centom. Dodržiavať odporúčania a liečbu. V minulosti týmto pacientkam nebola odporúčaná gravidita. Dnes je však iná situácia a po stabilizácii ochorenia má pacientka možnosť rozhodnúť sa pre graviditu, ostať na bezpečnej liečbe a naši lekári ju v tom podporujú.

Pani Petrová na vašom pracovisku ste nedávno otvorili nové, moderné SM centrum. V čom vidíte hlavné prednosti vášho centra?

Väčšie a modernejšie priestory a ľahšia dostupnosť pre imobilnejších pacientov.

Ako sa vám v novom prostredí pracuje a ako ho vnímajú vaši pacienti?

Nové priestory sú v poliklinickej časti nemocnice. Pôvodné priestory sa nachádzali v lôžkovej časti Rooseveltovej nemocnice, preto to k nám pacienti mali podstatne ďalej ako teraz. V nových priestoroch sa nám pracuje určite lepšie a praktickejšie.

K dispozícii máme tri miestnosti. Infúznu miestnosť s piatimi infúznymi kreslami, kde praktizujeme odbery krvi, podávanie infúzií a zaškolenie pacienta pri podávaní injekcií. Miestnosť pre lekára na ambulantné kontroly SM pacientov. Prioritou je pre nás, aby bol lekár s pacientom sám (bez našich uší), to umožňuje lekárovi s pacientom prediskutovať častokrát aj mnohé pálčivé problémy. Tretia miestnosť patrí nám na dokumentáciu a administratívnu činnosť, ktorej, bohužiaľ, stále pribúda.

Pacienti hodnotia nové priestory veľmi pozitívne, máme k dispozícii polohovateľné infúzne kreslá, čo im zabezpečí väčší komfort počas podávania infúzií. A, samozrejme, keď niečo dýcha novotou, tak sa nám lepšie pracuje, a preto sa tešíme spolu s našimi pacientmi.

Život so sclerosis multiplex vie byť náročný. Môže viesť pacient so sclerosis multiplex plnohodnotný a šťastný život?

Myslím si, že áno. Pacientom často vravíme, že sú na správnom mieste a že im vieme vždy pomôcť. Netreba zabúdať, že medicína napreduje a v klinickom skúšaní sú rôzne nové molekuly.

Myslíte si pani Petrová, že by pacient so sclerosis multiplex mal pravidelne navštevovať neuropsychológa?

Je to veľmi individuálne, nie každý chce navštevovať psychológa.

Pani Petrová, od vašich pacientov sme sa dozvedeli, že s kolegyňou Magdou Kapusňákovou tvoríte skvelý tím. Ako sa vám darí aj napriek vysokej pracovnej vyťaženosti vítať pacientov vždy s úsmevom a dobrou náladou?

S kolegyňou máme pravidlo: Svoje starosti nechaj pred dverami ambulancie, úsmevom nič nepokazíš. Počas nášho pôsobenia v SM centre sme nemali žiadny konflikt s pacientom.

Prezraďte nám, pani Kapusňáková, niečo zo svojej životnej filozofie. Čo vás napĺňa šťastím, ako relaxujete a kde dobíjate baterky?

Život ma naučil, že čo ma nezabije, to ma posilní a že všetko zlé je na niečo dobré. Myslím si, že to tak funguje aj v každodennom živote. Ako každá z nás mám rodinu, takže z roboty domov a šup do domácich prác. Nemôžem povedať, že je to môj relax, ale teším sa na „teplo rodinného kozuba“. Relax je pre mňa dobrá kniha, film či prechádzky v prírode.

Pani Petrová, čo napĺňa šťastím vás a ako sa vám darí po náročných dňoch v práci relaxovať?

V dnešnej dobe častá otázka, na ktorú ani neviem odpovedať. Keď vás práca baví, tak nie je až také ťažké doplniť si energiu. Ja najradšej relaxujem v domácom prostredí, pri prechádzkach so svojím psíkom a najviac sa teším na ručné práce a dobrú knihu.

Ďakujeme vám za rozhovor

Odborná redakcia SM News