Rozhovor s Bc. Vierou Szilágyiovou o starostlivosti o pacientov s dyslipidémiou nielen v období pandémie COVID-19

 

Po skončení štúdia na strednej zdravotníckej škole v Košiciach v odbore zdravotná sestra nastúpila Bc. Viera Szilágyiová na I. internú kliniku Univerzitnej nemocnice L. Pasteura, Košice na metabolickú JIS. Neskôr ukončila externé bakalárske štúdium na Katolíckej univerzite v Ružomberku, študijný program Ošetrovateľstvo a pokračovala v štúdiu na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave, fakulte ošetrovateľstva, špecializácia v odbore: Intenzívna ošetrovateľská starostlivosť u dospelých. Od roku 2015 pracuje na kardiologickej ambulancii v Košiciach.     Náš prvý rozhovor sme spolu viedli v čase utíchajúcej prvej vlny pandémie COVID-19, keď sa Slovensku ako jednej z mála krajín darilo najlepšie vo zvládaní tohto ochorenia (pozn. red.: máj 2020). Dnes sme, žiaľ, na úplne opačnej strane rebríčka. Povedzte nám, prosím, ako sa za toto obdobie zmenila starostlivosť o pacienta s kardiovaskulárnym ochorením vo ambulancii, kde pracujete? Každý z nás sa ocitol vo veľmi ťažkej dobe, pandémia koronavírusu je už rok súčasťou nášho života. Stres, nedostatok pohybu, zlá životospráva, sociálna neistota prispieva ku vzniku či zhoršeniu kardiovaskulárnych ochorení. Za posledný rok pribudlo v našej ambulancii veľa pacientov, mladých či starších, či už sú to pacienti po prekonaní ochorenia COVID-19, pacienti s poruchami srdcového rytmu, hypertenziou, alebo náhodne zistenou dyslipidémiou v rámci preventívneho vyšetrenia. No a ako sa zmenila starostlivosť o pacientov? Povedala by som, že v našej ambulancii sa nezmenila skoro vôbec. Zmenili sa len isté pravidlá, ktorým, žiaľ, musíme čeliť a bojovať s nimi každý deň. Pacienti sú citlivejší a nervóznejší, a to si vyžaduje veľkú trpezlivosť a individuálny prístup.   Ako by ste charakterizovali prácu s pacientmi s kardiovaskulárnym ochorením vo vašej ambulancii ? Čo vidíte ako kľúčové v napredovaní vašich pacientov? Starostlivosť o pacienta s kardiovaskulárnym ochoreniami je náročná zo stránky liečebnej i ošetrovateľskej. Vyžaduje si tímovú spoluprácu lekára a sestry, rodiny, ale predovšetkým pacienta. Myslím si, že kľúčová u týchto pacientov je kvalita ich života. Ľudia, ktorí sú chorí a ktorí tento stav príjmu, môžu zmeniť svoje plány a očakávania, a prispôsobiť sa životu s ochorením.   Práca s pacientmi s chronickým kardiovaskulárnym ochorením je obzvlášť v tomto období veľmi náročná. Prezradili by ste nám, na čo je vhodné myslieť pri manažmente pacienta, aby mal záujem spolupracovať a napredovať v liečbe? V niektorých prípadoch chronického ochorenia, keď sa prejavy ochorenia prehlbujú a aktivity pacienta sú obmedzené, znižuje sa viera, či záujem pacienta o uzdravenie. Existencia chronického ochorenia je faktom, s ktorým sa musí pacient najprv vyrovnať. Pacient sa dostáva do určitého stresu, ktorý doposiaľ nepoznal, a tento stres musí zvládnuť. Tu nastupuje úloha sestry, ktorá je s pacientom v prvom kontakte. Niektorí pacienti sú veľmi citliví a rovnako si vyžadujú citlivý prístup. Ak si získate ich dôveru, ďalší manažment je o to jednoduchší na zvládnutie. Pacient vás rešpektuje a dôkladne vám načúva. Prirodzene sa pýta, ak niečomu nerozumie a je vám otvorený pri komunikácií.   Hovorili ste o manažmente a komunikácii s pacientmi. Aké sú podľa vás najdôležitejšie menovatele pre úspešné napredovanie pacientov s kardiovaskulárnym ochorením? Pre pacienta je dôležitá správna motivácia k uzdraveniu. Dôležitá je jeho aktívna spolupráca na liečbe, pravidelné užívanie predpísaných liekov, pravidelné kontroly u lekára, kde mu treba vysvetliť nepriaznivý vplyv fajčenia a alkoholu či kofeínu na jeho zdravie, eliminácia stresu, motivácia k redukcii hmotnosti, odporúčanie viac pohybu či rekreačných športov, vedenie pacienta k celkovému posilneniu zdravia a k úprave životosprávy. Správnym prístupom šitým na mieru každého pacienta sa dá docieliť, aby si pacient uvedomil, že liečba je celoživotná, a vo veľkej miere má svoj osud v rukách on sám.   Od minulého roku sa významne urýchlila digitalizácia spoločnosti. Do akej miery je možné komunikovať s pacientom s kardiovaskulárnym ochorením na diaľku a aké nové spôsoby komunikácie s pacientom využívate (SMS, email, skype, whatsapp, iné)? Využívame predovšetkým osobný kontakt a telefonický spôsob komunikácie.   Dbajú vaši pacienti s dyslipidémiou aj napriek núdzovému stavu o to, aby dosiahli, resp. udržali si cieľovú hladinu LDL-cholesterolu? Prezradíte nám, ako sa vám darí ich aj v tomto období motivovať, aby liečbu hypercholesterolémie nepodceňovali? Myslím si, že dôkladné vysvetlenie dôležitosti a významu liečby nám zaručilo to, že naši pacienti pristupujú k liečbe zodpovedne. Ako všade, nájdu sa aj výnimky, našťastie ich nie je veľa. Je pravda, že okrem nevyhnutných kontrol týkajúcich sa tohto ochorenia sme v stálom telefonickom kontakte, prípadne si pacienti chodia aplikovať biologickú liečbu priamo do našej ambulancie.   Dovoľte nám položiť vám na záver poslednú otázku. Kardiológia zaznamenala za posledných desať rokov obrovský rozvoj. Ako by ste charakterizovali vaše možnosti dnes v porovnaní so situáciou pred desiatimi rokmi? Akú úlohu v starostlivosti a liečbe zohráva dôvera vo vzťahu pacienta k lekárovi a sestre? Dnes je veľa liekov a zákrokov, ktoré zlepšujú život pacienta, a takým je napríklad biologická liečba, ktorú poskytujeme aj v našej ambulancii a ktorou dosahujeme vynikajúce výsledky. Získať pacienta na liečbu je vecou dôvery. Dôvera sa získava niekedy veľmi ťažko; stačí nepatrné slovo či gesto – a tak rýchlo sa aj stráca. Pacienta je potrebné poučiť, ale i povzbudiť či vypočuť si ho, a tým ho získať na aktívnu spoluprácu a úspech v liečbe.      

Ďakujeme vám za rozhovor Odborná redakcia KARDIO News