Reálna klinická prax potvrdzuje pozitívny vplyv teriflunomidu na stabilizáciu symptómov únavy – výsledky štúdie Teri-FAST
Odborná redakcica SM News
Skleróza multiplex (SM) predstavuje komplexné ochorenie so závažnými dopadmi na život človeka. Jedným zo symptómov výrazne ovplyvňujúcim kvalitu života jedincov s SM je únava. Epidemiologické údaje ukazujú, že až 95 % osôb so SM má negatívne skúsenosti s týmto symptómom. Podľa odborníkov únava môže byť spojená s relapsom ochorenia. Po ataku ochorenia môže ustúpiť, na druhej strane môže dlhodobo negatívne ovplyvňovať každodenné aktivity (Filippi et al., 2018). Niektorí autori dokonca označujú prítomnosť symptómov únavy za najviac zneschopňujúci prejav SM brániaci v aktivitách každodenného života (Capone et al., 2020).
Symptómy únavy majú aj negatívne ekonomické dopady na osoby so SM. Metaanalýza 74 publikovaných prác potvrdila výrazný vplyv únavy na zamestnanosť, výkonnosť v práci a práceneschopnosť osôb s SM (Oliva Ramirez et al., 2021). Symptómy únavy u SM prispievajú tiež k zhoršeniu medziľudských vzťahov (Hosseini et al., 2022).
Podľa súčasných poznatkov môže byť prítomnosť symptómov únavy u osôb so SM výsledkom niekoľkých faktorov. Jedným z nich sú samotné zmeny na úrovni neuronálnych okruhov, resp. štruktúr mozgu. Na druhej strane hrá tiež významnú úlohu depresia (depresívna porucha) a prítomnosť symptómov úzkosti (úzkostná porucha). Podobne poruchy spánku, napr. insomnia, obštrukčné spánkové apnoe a syndróm nepokojných nôh môžu zohrávať dôležitú úlohu pri manifestácii symptómov únavy (Filippi et al., 2018; Capone et al., 2020; Coates et al., 2020).
Analýza 4 622 osôb so SM (priemerný vek 54,7 ± 10,9 roka, priemerná doba od diagnostikovania ochorenia 13,2 ± 9,75 roka) z národného registra UK-MS Register (Veľká Británia) preukázala, že významným rizikovým faktorom prítomnosti symptómov únavy u jedincov so SM je depresia, trvanie samotného ochorenia, sekundárna progresívna SM a vyššie hodnoty na EDSS (Expanded Disability Severity Scale) škále. Výsledky analýzy taktiež potvrdili negatívny vplyv únavy na psychické a fyzické aktivity, mobilitu a kvalitu života vôbec (Moore et al., 2022).
Zaujímavé výsledky pre klinickú prax priniesla štúdia Teri-Fast z Francúzska. Išlo o prospektívnu, observačnú štúdiu trvajúcu dva roky. Výsledky sú zvlášť cenné, lebo ide o výsledky z reálnej klinickej praxe. V súčasnosti sme svedkami narastajúceho záujmu o hodnotenie liekov vychádzajúce priamo z klinickej praxe. Štúdia sledovala 210 osôb s diagnózou relaps-remitujúcej formy sklerózy multiplex (RRSM), priemerný vek 45,4 ± 10,3 roka, 74,3 % žien, priemerná doba od diagnostikovania ochorenia 8,9 ± 8,2 roka a priemerná hodnota EDSS skóre 1,76 ± 1,43. Teriflunomid bol podávaný v dávke 14 mg/deň. Priemerná doba trvania liečby teriflunomidom bola 2,0 ± 0,2 roka. Z celkového počtu 210 osôb zaradených do štúdie nebolo 52,4 % doteraz liečených na SM (angl. treatment-naïve). U zvyšných zaradených osôb došlo k prestaveniu na teriflunomid na základe žiadosti samotných pacientov so SM alebo v dôsledku nedostatočnej účinnosti predchádzajúcej liečby alebo jej nežiaducich účinkov (De Sèze et al., 2021).
Symptómy únavy boli hodnotené pomocou štandardného EMIF-SEP dotazníka (francúzska verzia dotazníka Modified Fatigue Impact Scale in Multiple Sclerosis). Priemerná východisková hodnota EMIF-SEP skóre bola 32,8 ± 18,0 a po dvoch rokoch 31,3 ± 19,1. Rozdiel nebol štatisticky signifikantný -1,54 (95 % CI = -4,02 – 0,94). Na druhej strane bola dosiahnutá zmena -1,54 štatisticky signifikantná oproti vypočítanej teoretickej zmene +9 bodov u neliečených pacientov vychádzajúcej z výsledkov TENERE štúdie (p < 0,0001). Výsledky štúdie potvrdili stabilizačný účinok liečby teriflunomidom na priebeh symptómov únavy (De Sèze et al., 2021).
Možné vysvetlenie stabilizačného účinku teriflunomidu na výskyt a závažnosť symptómov únavy môže byť pôsobením teriflunomidu z pohľadu prevencie atrofie sivej hmoty mozgu. Výsledky s použitím zobrazovacích techník ukázali na vzťah medzi atrofickými zmenami kortikálnych oblastí mozgu a výskytom, resp. závažnosťou symptómov únavy u SM. Klinické štúdie opakovane potvrdili pozitívny účinok teriflunomidu na spomalenie atrofie mozgu, zvlášť kortikálnych oblastí (Radue et al., 2017; Zivadinov et al., 2019). Preto aj autori štúdie vyjadrujú názor, že spomalenie atrofie kortikálnych častí sivej hmoty mozgu môže byť jednou z príčin stabilizácie prejavov únavy u osôb zaradených do štúdie (De Sèze et al., 2021).
Liečba teriflunomidom sa pozitívne prejavila zvýšenou pravidelnou fyzickou aktivitou u sledovaných osôb. Ak na začiatku štúdie hlásilo 46,2 % osôb pravidelnú fyzickú aktivitu, tak v 1. roku trvania štúdie to bolo už 58,5 % a v 2. roku trvania štúdie 57,1 %. Najčastejšou pravidelnou fyzickou aktivitou boli prechádzky. Podľa autorov štúdie ide o klinicky významné zistenie prejavujúce sa spomalením až zastavením progresu samotného ochorenia a zlepšenie kvality života osôb s RRSM (De Sèze et al., 2021).
Compliance s liečbou bolo podľa hlásenia samotných účastníkov štúdie vysoké a pohybovalo sa v intervale 90 – 93 % na každej vizite. Celkove 92,5 % osôb hlásilo, že počas dvoch rokov nevynechalo ani jednu dávku teriflunomidu. Vysokú compliance k liečbe autori štúdie vysvetľujú dobrým bezpečnostným profilom teriflunomidu (De Sèze et al., 2021).
Vyše 90 % zaradených osôb do štúdie nemalo počas dvoch rokov ani jeden relaps. Zvyšných menej ako 10 % osôb malo jeden relaps a jedna osoba dva relapsy počas dvoch rokov trvania štúdie (De Sèze et al., 2021).
Bezpečnostný profil teriflunomidu počas sledovania bol v zhode so súčasnými poznatkami o tomto lieku (De Sèze et al., 2021).
Na záver môžeme zhrnúť, že skóre hodnotenia únavy zostávalo nízke a stabilné počas celého trvania štúdie Teri-FAST okolo dvoch rokov v skupine pacientov s diagnózou relaps-remitujúcej formy sklerózy multiplex liečených teriflunomidom, dávkou 14 mg/deň. Z hľadiska klinickej praxe ide o významné zistenie, nakoľko prítomnosť symptómov únavy výrazne negatívne ovplyvňuje život osôb so SM. Manažment symptómov únavy by preto mal byť súčasťou klinickej praxe v rámci multidisciplinárneho manažmentu SM (De Sèze et al., 2021).
Literatúra
- Capone, F. et al. (2020): Mult. Scler. J., 26, 6–16
- Coates, K.D. et al. (2020): J. Neurophysiol., 124, 1131–1143
- De Sèze, J. et al. (2021): Scler. Relat. Disord., 47, 102659
- Filippi, M. et al. (2018): Nature Rev. Dis. Prim., 4, 43
- Hosseini, S. et al. (2022): J. Res. Clin. Med., 10, 23
- Moore, H. et al. (2022): Mult. Scler. Relat. Disord., 64, 103954
- Oliva Ramirez, A. et al. (2021): BMC Neurology, 21, 468
- Radue, E.-W., et al. (2017): Neurol. Neuroimmunol. Neuroinflammation, 4, e390
- Zivadinov, R. et al. (2019): J. Clin. Med., 8, 344
