Dlhšie zotrvanie na liečbe, vyššia adherencia a porovnateľné náklady na zdravotnú starostlivosť s inzulínom glargín 300 U/ml v porovnaní s bazálnymi inzulínmi prvej generácie vo svetle údajov z reálnej klinickej praxe

Odborná redakcia DIA News

Podľa Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (Center for Disease Control and Prevention) má diabetes približne 34 miliónov Američanov, čo je vyše 10 % z celej populácie.¹ Okrem toho má ďalších 88 miliónov prediabetes. Náklady na zdravotnú starostlivosť o Američanov s diabetom sú 2,3-krát vyššie ako u pacientov bez diabetu a predstavujú ročne 327 miliárd USD, z čoho 237 miliárd dolárov sú priame zdravotné náklady.² Pri porovnaní nákladov na zdravotnú starostlivosť pacientov s diabetom v kontexte celkových nákladov na zdravotnú starostlivosť ide jeden dolár z každých sedem dolárov vynaložených na zdravotnú starostlivosť na liečbu diabetu a komplikácií súvisiacich s diabetom.²

Diabetes mellitus 2. typu (DM2T) je progredujúce ochorenie. S poklesom funkcie β-buniek klesá endogénna sekrécia inzulínu a prichádza potreba exogénneho inzulínu. Inzulínová liečba sa vo väčšine prípadov začína bazálnym inzulínom (BI), ktorý pokrýva potrebu inzulínu počas celého dňa, avšak mnohí pacienti s diabetom potrebujú po čase z rozličných dôvodov zmenu bazálneho inzulínu.³ Perzistencia (zotrvanie na liečbe) a adherencia (dodržiavanie liečby) sú často suboptimálne, pričom najčastejšími príčinami sú obavy z injekčnej aplikácie, nedostatočné pochopenie potreby inzulínovej liečby a strach z hypoglykémie.⁴ Štúdie z reálnej klinickej praxe u pacientov s diabetom 2. typu preukázali, že nedosiahnutie cieľových hodnôt glykémie HbA_1c < 7 % počas prvých 3 mesiacov po iniciácii inzulínovej liečby je spojené so zvýšeným rizikom nedosiahnutia cieľových hodnôt glykémie v priebehu nasledujúcich dvoch rokov. Výskyt hypoglykémie v priebehu prvých troch mesiacov po začatí inzulínovej liečby je spojený s dlhodobým rizikom hypoglykémie v priebehu nasledujúcich dvoch rokov.⁵ Ďalšia retrospektívna štúdia u inzulín-naivných jedincov s DM2T ukázala, že jedinci, ktorí mali hypoglykémiu v priebehu prvých šiestich mesiacov, s väčšou pravdepodobnosťou prerušili liečbu bazálnym inzulínom počas prvých dvanástich mesiacov.⁶ Analýzy zdravotníckych databáz primárnej starostlivosti uvádzajú dvojročnú mieru pretrvávania na liečbe s inzulínom glargín 65 %, s inzulínom detemir 53 % a s NPH inzulínom 59 %.⁷

Druhá generácia bazálnych inzulínových analógov, medzi ktoré patrí inzulín glargín 300 U/ml (Gla-300) a inzulín degludek (IDeg), má v porovnaní s bazálnymi inzulínovými analógmi prvej generácie stabilnejší farmakokinetický profil, dlhšie trvanie účinku (> 24 hodín) a stabilnejší účinok s nižšou glykemickou variabilitou v rámci dňa aj medzi jednotlivými dňami.^8,9 Klinické štúdie preukázali, že tieto atribúty bazálnych inzulínových analógov druhej generácie majú klinický dopad na znížené riziko hypoglykémie v porovnaní s bazálnymi inzulínovými analógmi prvej generácie.^10,11

Údaje z Optum Clinformatics od 3 077 dospelých s diabetom 2. typu, ktorí boli prestavení z inzulínu NPH, inzulínu glargín 100 U/ml alebo z inzulínu detemir na inzulín glargín 300 U/ml, boli použité na retrospektívnu observačnú štúdiu z reálnej klinickej praxe, ktorej primárnym cieľom bolo porovnanie perzistencie (zotrvania na liečbe) inzulínom glargín 300 U/ml po prestavení z bazálnych inzulínov 1. generácie. Sekundárne ciele zahŕňali porovnanie adherencie (dodržiavania liečby), zmeny HbA_1c a využitie zdrojov zdravotnej starostlivosti súvisiacich s diabetom vrátane hypoglykémie súvisiacej s diabetom (health care resource utilization, HRU) počas 12-mesačného sledovania na liečbe inzulínom glargín 300 U/ml vs na predchádzajúcej liečbe bazálnymi inzulínmi 1. generácie.¹²

Do sledovania bolo na základe propensity score matching (PMS, zhody vstupných údajov) zaradených 6 154 účastníkov, priemerný vek: 68 rokov, 52 % žien. Počas 12-mesačného obdobia sledovania mali účastníci, ktorí dostali inzulín Gla-300 (n = 3 077) v porovnaní s účastníkmi liečenými prvou generáciou BI (n = 3 077) vyššie zotrvanie na liečbe (45,5 % vs 42,1 %; upravené p = 0,0001) (graf1) aj vyššiu adherenciu k liečbe (42,8 % oproti 38,2 %; upravené p = 0,0006) (graf 2). Po 12 mesiacoch liečby dosiahli štatisticky väčšie zníženie HbA_1c (−0,65 % vs −0,45 %; upravené p = 0,0040) (graf 3). Podiel účastníkov, ktorí dosiahli HbA_1c < 8 %, bol 47,2 % vs 40,9 %; p < 0,0001), HbA_1c < 7 % bol 21,2 % vs 20,8 %), čo bolo významne väčšie zníženie HbA_1c pre inzulín Gla-300 v porovnaní s prvou generáciou BI (graf 1).¹²

Graf 1: Perzistencia (zotrvanie na liečbe, 90 % času medikácie) v jednotlivých kohortách počas 12-mesačného sledovania. Upravené podľa Wright EE et al.,2022

Graf 2: Adherencia k liečbe (≥ 80 % pokrytých dní) v jednotlivých kohortách počas 12-mesačného sledovania. Upravené podľa Wright EE et al.,2022

Graf 3: Zníženie HbA_1c po 12 mesiacoch liečby v porovnaní s východiskovou hodnotou (%). Upravené podľa Wright EE et al.,2022

Hospitalizácie všeobecne (zo všetkých príčin) a hospitalizácie súvisiace s diabetom boli štatisticky významne menej časté v kohorte pacientov liečených inzulínom Gla-300 v porovnaní s BI 1. generácie (p < 0,0001). Aj návštevy pohotovosti všeobecne (zo všetkých príčin) súvisiace s diabetom a súvisiace s hypoglykémiou boli štatisticky významne menej časté v kohorte pacientov liečených inzulínom Gla-300 v porovnaní s BI 1. generácie (p < 0,0001). Náklady súvisiace s hospitalizáciou a návštevy pohotovosti súvisiace s hypoglykémiou boli tiež štatisticky významne nižšie v porovnaní s BI 1. generácie. Hoci samotné priame náklady na inzulín Gla-300 boli vyššie ako náklady na BI 1. generácie, celkové náklady na zdravotnú starostlivosť na osobu/rok sa významne neodlišovali.¹²

V uvedenej retrospektívnej observačnej štúdii z reálnej klinickej praxe u 6 154 osôb s DM2T dosiahli pacienti, ktorí boli liečení inzulínom Gla-300, lepšiu perzistenciu (zotrvanie na liečbe), vyššiu adherenciu (dodržiavanie liečby), vyššiu redukciu HbA_1c pri porovnateľných nákladoch na zdravotnú starostlivosť vs pacienti liečení 1. generáciou bazálnych inzulínov, konkrétne inzulínom Gla-100, inzulínom detemir a NPH inzulínom.¹⁴

Literatúra

1. US Department of Health and Human Services. National Diabetes Statistics Report 2020. Estimates of diabetes and its burden in the United States. Centers for Disease Control and Prevention. 2020. Accessed August 24, 2021. https://www.cdc.gov/diabetes/pdfs/data/statistics/national-diabetes-statistics-report.pdf
2. American Diabetes Association.Economic costs of diabetes in the US in 2017. Diabetes Care. May 2018;41(5):917-28.doi:10.2337/dci18-0007
3. Anderson SL, Trujillo JM, Anderson JE,Tanenberg RJ. Switching basal insulins in type 2 diabetes: Oractical recommendations for health care providers. Postgrad Med. 2018;130(2):229-38. doi:10.1080/00325481.2018.1419048
4. Polonsky WH, Henry RR. Poor medication adherence in type 2 diabetes: Recognizing the scope of the problem and its key contributors. Patient Prefer Adherence. 2016;10:1299-307. doi:10.2147/PPA.S106821
5. Mauricio D, Meneghini L, Seufert J,et al. Glycaemic control and hypoglycaemia burden in patients with type 2 diabetes initiating basal insulin in Europe and the USA. Diabetes Obes Metab. 2017;19(8):1155-64. doi:10.1111/dom.12927
6. Dalal MR, Kazemi M, Ye F, Xie L. Hypoglycemia after initiation of basal insulin in patients with type 2 diabetes in the United States: Implications for treatment discontinuation and healthcare costs and utilization. Adv Ther. 2017;34(9):2083-92. doi:10.1007/s12325-017-0592-x
7. Pscherer S, Chou E, Dippel FW,Rathmann W, Kostev K. Treatment persistence after initiating basal insulin in type 2 diabetes patients: A primary care database analysis. Prim Care Diabetes.2015;9(5):377-84. doi:10.1016/j.pcd.2015.01.011
8. Becker RH, Dahmen R, Bergmann K,Lehmann A, Jax T, Heise T. New insulin glargine 300 Units.mL-1 provides a more even activity profile and prolonged glycemic control at steady state compared with insulin glargine 100 Units.mL-1. Diabetes Care. 2015;38(4):637-43. doi:10.2337/dc14-0006
9. Heise T, Hövelmann U, Nosek L,Hermanski L, Bøttcher SG, Haahr H. Comparison of the pharmacokinetic and pharmacodynamic profiles of insulin degludec and insulin glargine. ExpertOpin Drug Metab Toxicol. 2015;11(8):1193-201. doi:10.1517/17425255.2015.1058779
10. Cheng AY, Patel DK, Reid TS, Wyne K. Differentiating basal insulin preparations: Understanding how they work explains why they are different. Adv Ther. 2019;36(5):1018-30. doi:10.1007/s12325-019-00925-6
11. Meneghini LF, Sullivan SD, Oster G,et al. A pragmatic randomized clinical trial of insulin glargine 300 U/mL vs first-generation basal insulin analogues in insulin-naïve adults with type 2 diabetes: 6-month outcomes of the ACHIEVE Control study. Diabetes Obes Metab.2020;22(11):2004-12. doi:10.1111/dom.14152
12. Wright EE at al. Real-world persistence, adherence, health care resource utilization, and costs in people with type 2 diabetes switching from a first-generation basal insulin to a second-generation (insulin glargine 300 U/mL) vs an alternative first-generation basal insulin. J Manag Care Spec Pharm. 2022;28(6):592-603