Deficit sebaopatery, ošetrovateľská diagnóza
u dospelého pacienta so sklerózou multiplex

^1,2PhDr. Zuzana Gavalierová, MPH
²MUDr. Ahmadullah Fathi
¹Predsedníčka Odbornej sekcie ambulantných sestier a pôrodných asistentiek SK SaPA
²Všeobecná ambulancia pre dospelých, Svit

Abstrakt

Rôznorodosť klinických prejavov sklerózy multiplex (SM) u dospelých pacientov je spôsobená zápalovými či neurodegeneratívnymi zmenami lokalizovanými v rôznych častiach centrálneho nervového systému (CNS). Postihnutie CNS u pacienta môže viesť k takým závažným dôsledkom, akým je deficit sebaopatery v aktivitách denného života. Zlý psychický stav, neobratnosť dolných a horných končatín prispieva k možnej strate sebestačnosti v osobnej hygiene, príprave potravy, úprave zovňajšku, zhoršeniu stability, poruchám chôdze a pod., čím výraznou mierou zhoršuje kvalitu života dospelého pacienta so SM. Správnou a včasnou diagnostikou a liečbou je možné subjektívne ťažkosti pacienta so SM zmierniť a pomôcť zachovať sebestačnosť čo najdlhšie.

Kľúčové slová
Aktivity denného života. Deficit sebaopatery. Dospelý pacient so sklerózou multiplex. Intervencia sestrou. Ošetrovateľská diagnóza. Sebestačnosť.

Úvod

Skleróza multiplex je charakterizovaná exacerbáciami, remisiami, spôsobuje sporadické záchvaty demyelinizácie v CNS a rôznorodú neurologickú dysfunkciu.¹ Medzi najčastejšie prvé symptómy SM patria poruchy citlivosti, pacienti sa sťažujú na brnenie, pocity pálenia a bodania na rozličných miestach tela.²  Mozočkové príznaky sú prognosticky veľmi nepriaznivé a prejavujú sa poruchami koordinácie, reči, trasením pri cielení, neobratnosťou končatín. Medzi ďalšie príznaky patria poruchy hybnosti, ktoré sa môžu preukázať po určitej záťaži (chôdza, šport, písanie na klávesnici) ako stuhnutosť, podlamovanie či slabosť končatiny, sťažené písanie, vypadávanie predmetov z ruky. U vyše polovice pacientov so SM sa prejavujú kognitívne poruchy.²

Chronická progresívna choroba vyúsťuje obvykle do stavu telesného postihnutia, fyzickej disability, ktorá predstavuje nedostatok (deficit) až trvalú stratu určitých funkcií. Pre pacienta znamená obmedzenie, nespôsobilosť, neschopnosť vykonávať aktivity spôsobom alebo v rozsahu, ktorý je považovaný za normálny.³

Cieľom plánu ošetrovateľskej starostlivosti u dospelých pacientov so SM je zmierniť deficit sebaopatery, aby pacient mohol mať čo najdlhšie zachovanú kvalitu života a sebestačnosť. Edukačnou intervenciou sestry je edukovať pacienta so SM o režimových (nefarmakologických) opatreniach, ako eliminovať tento jav, zmierniť subjektívne ťažkosti pacienta a ako prinavrátiť, prípadne zachovať sebestačnosť pri bežných každodenných aktivitách, a to najmä v oblasti hygieny, výživy, pohyblivosti, obliekania, vyprázdňovania, ako aj pri upratovaní.

Sesterské diagnózy u dospelého pacienta so SM s deficitom sebaopatery

Sesterská diagnóza sa určuje individuálne na základe potrieb alebo problému u každého pacienta.⁴ Deficit sebaopatery v aktivitách denného života v súvislosti s obmedzením pohyblivosti hornej končatiny pri SM ovplyvňujúcej jemnú motoriku prejavujúci sa obmedzenou činnosťou pri písaní, pri osobnej hygiene, pri stravovaní a podobne – súvisiace sesterské diagnózy: Riziko deficitu sebaopatery v osobnej hygiene, Riziko deficitu sebaopatery v prijímaní potravy, Riziko deficitu sebaopatery v úprave zovňajšku, Riziko deficitu sebaopatery v úprave okolia.

1. Deficit sebaopatery v dôsledku obmedzenia pohyblivosti dolnej končatiny pri SM prejavujúci sa poruchami chôdze pacienta, ataxiou, vertigom, sťažovaním sa na zhoršenie chôdze, zhoršenie stability, rovnováhy, neschopnosť prejsť určitú vzdialenosť bez oddychu.
2. Obmedzená pohyblivosť v súvislosti s neurologickými deficitmi pri SM prejavujúca sa zhoršením pohyblivosti, trasením končatín, Lhermittovým príznakom (náhly prechodný pocit elektrického šoku, ku ktorému dochádza pri predklone krku,⁵ znecitlivením alebo slabosťou jednej alebo oboch strán tela alebo obmedzením hybnosti horných či dolných končatín.

Očakávaný výsledok

1. Deficit sebaopatery v aktivitách denného života v súvislosti so základným ochorením a obmedzením pohyblivosti horných končatín, prejavujúci sa obmedzenou činnosťou pri písaní, osobnej hygiene, príprave a prijímaní potravy, úprave zovňajšku, úprave okolia.
2. Deficit sebaopatery v dôsledku obmedzenia pohyblivosti dolných končatín v súvislosti so základným ochorení prejavujúci sa poruchami chôdze pacienta, ataxiou, vertigom, sťažovaním sa na zhoršenie chôdze, zhoršenie stability, rovnováhy, neschopnosť prejsť určitú vzdialenosť bez oddychu, poklesom fyzickej výkonnosti, znížením pracovnej schopnosti, zníženým výkonom udržať obvyklé činnosti počas dňa.

• Medzi zdravotníckym pracovníkom a pacientom bude pre spoluprácu vytvorený dobrý terapeutický vzťah na základe dôvery.
• Pacient so SM bude prejavovať záujem o fyzickú aktivitu primeranú veku a zdravotnému stavu s cieľom zlepšenia svalového tonusu.
• Pacient so SM sa bude aktívne zapájať do sestrou požadovaných aktivít samostatne alebo za podpory rodinných príslušníkov či inej podpornej osoby.
• Pacient so SM bude pociťovať zlepšenie chôdze, stability, rovnováhy, bude verbalizovať zlepšenie pohyblivosti horných a dolných končatín a celkovej mobility s cieľom zachovania mobility čo najdlhšie a predchádzania imobility.
• Pacient so SM dokáže identifikovať možné rizikové faktory súvisiace s deficitom sebaopatery pri príprave a prijímaní potravy (dostatočný príjem tekutín, primeranú výživu s cieľom predísť dehydratácii a prípadnej malnutrícii).
• Pacient so SM bude ovládať nefarmakologické opatrenia a spôsoby, ktoré pomôžu predchádzať alebo zmieniť riziká komplikácií deficitu sebaopatery (bezpečné prostredie s cieľom minimalizovať riziko úrazu, pádu a pod.).
• Pacient bude motivovaný a bude sa aktívne zapájať do liečebného procesu, čo znamená dodržiavať nefarmakologické opatrenia a mať dobrú adherenciu k liečbe s cieľom zachovania a zlepšenia sebaopatery.

Ciele ošetrovateľského procesu u dospelého pacienta so SM

Zmierniť až odstrániť deficit sebaopatery, aby pacient nestratil sebestačnosť a dokázal vykonávať bežné denné aktivity života čo najdlhšie.

V spolupráci s rodinou alebo inou podpornou osobou vytvoriť bezpečné prostredie pre dospelého pacienta so SM.

Edukácia pacienta a jeho rodinných príslušníkov (opatrovateľov) o možnostiach nefarmakologických opatrení s cieľom riešiť symptómy a spomaliť progresiu SM.

Dobrá motivácia k liečbe – compliance, adherencia a perzistencia k liečbe a podpore nezávislosti pacienta so SM.¹

Prehľad o probléme sebaopatery (sebaobsluha, sebestačnosť)

Sebaopatera v literatúre predstavuje sebestačnosť ako pojem vyjadrujúci mieru samostatnosti, nezávislosti alebo závislosti jednotlivca pri realizácii denných aktivít. Nedostatočná sebaopatera pri príjme potravín, v hygiene, pri kúpaní, v obliekaní, v úprave zovňajšku a vo vyprázdňovaní znamená poruchu schopnosti postarať sa o seba v základných činnostiach denného života.³ Jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú deficit sebaopatery, je SM ako neuromuskulárne ochorenie.

Postihnutie neocerebela sa prejaví poruchou koordinácie pohybov, tiež sa môže objaviť intenčný tremor, čo komplikuje vykonávanie jemnejších pohybov. Poškodenie vývojovo starších častí mozočka vedie k pocitu neistoty v priestore a k problémom pri udržaní rovnováhy. K ďalším symptómom SM patria senzitívne poruchy (parestézie, hyperestézie, hypestézie) a rôzne stupne centrálnych paréz.⁶ Pacienti so SM trpia veľmi často zvýšeným napätím svalových vláken, ktoré môžu vyvolávať pocity tuhosti svalov až kŕčov, ktoré sa najčastejšie vyskytujú na dolných končatinách a sú závažnou prekážkou nielen pri chôdzi, ale i pri koordinovanom pohybe rúk. Kŕče môžu vzniknúť pri náhlych pohyboch, zmenách polohy, a tiež pri vyššej teplote, vysokej vlhkosti, infekciách alebo dokonca tesným oblečením. Neliečená spasticita môže viesť ku komplikáciám, akými sú kontraktúry (fixované držanie časti tela spôsobené skrátením svalu) a preležaniny.⁷

K obmedzujúcim symptómom SM patria poruchy chôdze. Môžu zahŕňať svalovú slabosť, ťahanie nohy a iné poruchy chôdze, stratu rovnováhy, ktorá môže spôsobovať ataxiu (knísavý, opitý typ chôdze), znecitlivenie dolných končatín (senzorická ataxia), ktoré môže spôsobiť, že pacienti necítia odlahu.⁸

Najbežnejším klinickým prejavom je progredujúca spastická paraparéza, ktorá býva prítomná až u 80 % pacientov.⁹

Pokročilé štádiá SM sú sprevádzané kontraktúrami, imobilitou, extrémnou slabosťou a únavou. So zhoršovaním schopnosti pohybu sa zväčšuje závislosť od okolia. Najväčším rizikom v neskorších štádiách ochorenia sú pri imobilite, strate citlivosti, inkontinenciia zhoršenej výžive preležaniny.¹⁰

Pacienti udávajú poruchu hybnosti ako najdôležitejší parameter. Zníženie schopnosti samostatného pohybu má najväčšiu koreláciu so znížením kvality života. Až 64 – 85 % pacientov so SM má poruchy chôdze, pričom schopnosť samostatného pohybu najviac ovplyvňuje kvalitu života osôb so včasnou, ale aj pokročilou formou SM nezávisle od pohlavia.¹¹ Existuje 40 % pravdepodobnosti, že po 15 rokoch od stanovenia diagnózy už pacient nebude schopný samostatnej chôdze. Poruchy chôdze sú rovnako najčastejšou príčinou zníženia pracovnej produktivity a/alebo straty zamestnania.¹²

Posúdenie dospelého pacienta so SM v súvislosti s deficitom sebaopatery

Pri posúdení v súvislosti s deficitom sebaopatery si sestra všíma na pacientovi úpravu zovňajšku, čistotu oblečenia, prítomnosť zápachu, polohu, chôdzu, postoj. Pozorujeme prítomnosť kompenzačných pomôcok a ich používania, schopnosť pacienta vyjadrovať sa.

Subjektívne ťažkosti: zameriavame sa na poruchy citlivosti, prítomnosť bolesti, únavu, zmeny v pohybovej sústave a pod.

Pri posúdení sebestačnosti dospelého pacienta so SM sa sestra zameriava na posúdenie bežných každodenných aktivít, ktoré vykonáva pacient samostatne pre seba v oblasti osobnej hygieny, výživy, pohyblivosti, obliekania, vyprázdňovania. V ŠDTP sú definované charakteristické príznaky deficitu sebaopatery:

• problém s príjmom potravy, neschopnosť pripraviť si jedlo, otvoriť obaly na potravinách, poradiť si s vybavením kuchyne, bezpečne si pripraviť jedlo, priniesť a zabezpečiť si potraviny, požuť a prehltnúť sústo, uchopiť hrnček, pohár a napiť sa, používať rôzne pomôcky, dojesť jedlo, vypiť tekutinu, požuť jedlo spoločensky prijateľným spôsobom,³ umiestnenie jedla na tanier, naliatie tekutiny do pohára, šálky a schopnosť ich prenesenia, bezpečné prenesenie jedla a tekutín z jedného miesta na druhé, úprava jedla a tekutín pred konzumáciou (napríklad odstránenie a otváranie obalu, ošúpanie ovocia a zeleniny, otvorenie fľaše), rozdelenie (nakrájanie) potravy na menšie kúsky, prenesenie jedla a nápoja k ústam, konzumácia jedla a nápojov obvyklým spôsobom,¹³
• problém s umývaním, osobnou hygienou, kúpaním sa, neschopnosť vykúpať sa, umyť sa celý alebo jednotlivé časti tela, zabezpečiť si zdroj vody, regulovať teplotu a prúd vody, vojsť do kúpeľne, do vane, pod sprchu a vyjsť z nej, osušiť sa,³ česanie vlasov, umývanie a úprava vlasov, čistenie uší, nosa a prínosných dutín (napríklad odsávanie sekrétov horných ciest dýchacích),čistenie dolných ciest dýchacích (napríklad zriedenie a vykašľanie hlienov), čistenie, strihanie alebo opilovanie nechtov na rukách, čistenie, strihanie alebo opilovanie nechtov na nohách, použitie pomôcok na vykonanie celkového kúpeľa (špongia, šampón, sprchový gél, pemza a pod.), utieranie sa a krémovanie¹³
• problém s obliekaním a s úpravou zovňajšku, neschopnosť vybrať si oblečenie, uchopiť jednotlivé kusy šatstva a používať pomôcky, neschopnosť obliecť alebo vyzliecť si časti odevu, natiahnuť si ponožky, obuť sa, neschopnosť vymeniť si časti oblečenia, zapnúť gombíky, používať zips, neschopnosť udržať spoločensky prijateľný vzhľad
• problém s vyprázdňovaním, neschopnosť prejsť na toaletu alebo na WC kreslo, neschopnosť manipulovať s oblečením, sadnúť si na WC kreslo, vstať z kresla, realizovať správnu hygienu na toalete, spláchnuť alebo vyniesť vedro z WC kresla alebo „nočník“.³

Sestra berie do úvahy aktuálny zdravotný stav dospelého pacienta so SM, prítomnosť komorbidít, ktoré robia pacienta vulnerabilnejším, hodnoty vierovyznania, vzdelanostnú úroveň a stav kognície. Prispôsobuje komunikáciu veku, zdravotnému a psychickému stavu.

Pri posúdení používa sestra aj rôzne škály. Progresia SM sa v klinickej praxi hodnotí najčastejšie škálou EDSS (Expanded Disability Status Scale), v preklade rozšírená škála funkčnej nespôsobilosti. Na určenie stupňa EDSS je potrebné vyšetriť a zhodnotiť sedem oblastí pacientovho zdravia. Ide o posúdenie:

1. zrakových funkcií (príznakom môže byť zhoršenie zraku, zahmlené videnie alebo výpadky v zrakovom poli)
2. motorických funkcií (príznakmi môže byť porucha v hybnosti, stuhnutosť, slabosť)
3. mozočkových funkcií (problémy s udržaním rovnováhy, trasenie)
4. funkcií mozgového kmeňa (dvojité videnie, poruchy reči alebo prehĺtania)
5. citlivosti (mravčenie, znecitlivenie alebo bolesť)
6. funkcií vyprázdňovania (únik moču alebo stolice, sťažené vyprázdňovanie)
7. kognitívnych funkcií (narušená pamäť alebo rýchlosť myslenia).

Motorické funkcie a predovšetkým hybnosť dolných končatín má v tejto škále významnú úlohu. Pacient, ktorý neprejde viac ako 500 metrov, má v škále priradené skóre 4 a pacient, ktorý je pripútaný na invalidný vozík, má spravidla EDSS 6 až 7.¹⁴

Tabuľka 1: Stupeň poruchy sebestačnosti

Cieľom starostlivosti je prevencia sekundárnych poškodení – napr. prevencia kontraktúr, zápalu pľúc, trombóz, dekubitov.⁷ Stupeň odkázanosti dospelého pacienta so SM s poruchou sebestačnosti na inú osobu si vyžaduje podporu rodinného príslušníka alebo inej blízkej a podpornej osoby, ako aj zapojenie štátom garantovanej sociálnej služby a pomoci.

Schopnosť starať sa o seba samého a uspokojovať biologické potreby je základom pre udržanie zdravia a nezávislosti. Sestra posudzuje aktivity denného života (ADŽ), ktoré rozdeľujeme na:

1. Bazálne, základné ADŽ (basic activities of daily living, BADL), ktoré jedinec vykonáva každý deň – osobná hygiena, obliekanie, jedenie, líhanie a vstávanie z postele či stoličky, pohybovanie sa, používanie toalety, kontrolovanie vyprázdňovania. Používa sa Barthelovej test Tabuľka 1, validita testu sa pohybuje na 95 % a nástroj testuje fyzickú disabilitu v oblasti hrubej a jemnej motoriky, osobnej starostlivosti a mobility pri neuromuskulárnych a muskuloskeletálnych ochoreniach. Posudzuje schopnosť jedinca samostatne existovať, byť sebestačný v ADŽ. Výsledné skóre indikuje mieru potrebnej ošetrovateľskej starostlivosti.¹⁵
2. Inštrumentálne ADŽ (instrumental activities of daily living, IADL), nutné pre život v samotnej domácnosti a v komunite, ktoré umožňujú jedincovi nezávislosť – nakupovanie potravín a predmetov osobnej potreby, príprava jedla (varenie), vedenie a udržanie domácnosti (domáce práce), pranie, manipulácia s peniazmi (manažment financií), telefonovanie, užívanie liekov, používanie dopravných prostriedkov verejnej dopravy alebo šoférovanie vlastného auta, vykonávanie pracovných povinností, dobrovoľnícke práce. Používa sa Lawtonov test, za pomoci ktorého sa vyhodnotí druh a rozsah potrebnej pomoci pacienta viesť nezávislý alebo čiastočne závislý život v jeho prirodzenom prostredí, pretože detekuje schopnosť jednotlivca samostatne existovať vo vlastnej domácnosti bez pomoci inej osoby. Patrí k najpoužívanejším testom aj u pacientov s demenciou. Identifikuje funkčnú schopnosť v prítomnosti, ale aj zlepšenie alebo zhoršenie v priebehu času.¹⁵
3. Náročné ADŽ (advanced activities of daily living, AADL), schopnosť vykonávať náročné pohybové aktivity (turistika), voľnočasové aktivity, práca, cestovanie, záľuby, dobrovoľníctvo, participácia na náboženských alebo sociálnych aktivitách.¹⁵

Tabuľka 2: Barthelovej test základných denných aktivít – ADL (Aktivity daily living)( upravené podľa 15)

Vyhodnotenie

Tabuľka 3: Test inštrumentárnych IADL (Instrumental aktivity daily living) (upravené podľa 15)

Vyhodnotenie

Syndróm deficitu sebaopatery je stav, v ktorom osoba má nedostatočné motorické a kognitívne funkcie a nastáva nesamostatnosť v piatich aktivitách starostlivosti o seba:

1. V stravovaní neschopnosť jesť, nakŕmiť sa
2. V kúpaní, umývaní, neschopnosť umyť si časť tela, nastaviť si správnu teplotu vody, ostrihať si nechty, umyť vlasy, naniesť krém
3. V príjme tekutín neschopnosť samostatne, správne sa napiť
4. Deficit v prevádzaní toalety, neschopnosť ísť na toaletu, spláchnuť, umyť si ruky samostatne
5. Deficit v inštrumentálnych činnostiach, ako ísť nakúpiť, ísť po lieky, telefonovať.¹⁶

Deficit sebaopatery u dospelého pacienta so SM, nefarmakologické opatrenia

Po 15 rokoch od stanovenia diagnózy vyžaduje jedna až dve tretiny pacientov pomoc pri chôdzi, väčšina musí opustiť svoju prácu a malá časť je pripútaná na lôžko. Starostlivosť o pacientov so SM je náročná aj pre opatrujúce osoby, ktoré udávajú štvornásobne väčšie stresové zaťaženie oproti ostatnej populácii a signifikantne nižšie skóre v celkovej spokojnosti so životom.¹⁰ Dospelí pacienti so SM by mali byť čo najdlhšie udržiavaní v aktivite so zameraním na zväčšenie rozsahu pohybov a svalovej sily. Cieľom ergoterapie je podporiť zdravie a celkový pocit pohody fyzickej osoby prostredníctvom zamestnania, pretože SM je mnohokrát ochorenie mladých aktívnych ľudí. Tu sa potvrdzuje význam chránených dielní, ktoré udržiavajú pracovnú spôsobilosť tejto skupiny pacientov za podmienok zohľadnenia aktuálneho zdravotného stavu.

V súčasnosti sa fyzický tréning aeróbny, anaeróbny či silový stáva najsľubnejšou nefarmakologickou liečbou SM pacientov s ľahkým až stredným stupňom zneschopnenia. Redukuje únavu, depresiu a zlepšuje kvalitu života pacientov bez zhoršenia symptómov ochorenia. Preto je nesmierne dôležité nájsť si akúkoľvek aktivitu, ktorú pacient vládze vykonávať, od prechádzky až po náročnejšie pohybové aktivity.¹⁷

Pre pacientov so SM je dôležitá denná rehabilitácia podľa subjektivity pacienta a rôznorodosti aktuálnych príznakov. Každodenné cvičenie a strečing napomáha zmierňovať spasticitu.⁷ Poruchy rovnováhy sú jedným z najčastejších symptómov, pre ktoré je pacientom so SM indikovaná rehabilitačná liečba.¹⁸ Neurorehabilitácia je zameraná na upevnenie a zlepšenie celkovej kondície a koordinácie pohybov – individuálny terapeutický prístup. Moderné robotické prístroje zaisťujú zlepšenie stability postoja stereotypu chôdze a schopnosti pracovať s ťažiskom tela. Pohybovú terapiu doplňuje zložka kognitívneho tréningu a psychoterapie, ktorá v značnej miere prispieva k maximalizácii výsledkov terapie.⁷

V ergoterapii sú zahrnuté:

1. senzomotorická funkčná terapia so zameraním na tréning jemnej a hrubej motoriky, tréning koordinácie, grafomotoriky
2. tréning kognitívnych funkcií – koncentrácia, pozornosť, pamäť, vytrvalosť pri záťaži, pamäť
3. tréning sebestačnosti v dennom živote – osobná hygiena, obliekanie, jedlo a pitie, činnosti v domácnosti, tréning orientácie
4. tréning v domácom prostredí – návšteva vlastnej domácnosti v sprievode terapeuta, poradenstvo.¹⁹

Pre pacientov so SM je vhodné akékoľvek cvičenie a pohyb, ktorý je pacient schopný vykonávať a ktorý ho nepreťažuje.² U pacientov s ľahkým až stredne ťažkým zneschopnením je dobre tolerovaný silový tréning, samozrejme, v nižšej intenzite. Niektoré výsledky skutočne poukazujú na zníženie zápalovej aktivity vďaka svalom, ktoré pri primeranej záťaži produkujú protizápalové látky. Aeróbne cvičenie (beh, bicykel atď.) joga či pilates jednoznačne poskytujú úľavu od únavy, opäť sa potvrdilo zníženie zápalových látok v krvi a podpora protizápalového efektu produkciou tzv. hormónu šťastia, serotonínu. Je potrebné uvedomiť si, že pravidelným cvičením sa zlepšuje koncentrácia a trénuje pamäť.¹⁷ Z rehabilitačných cvičení je vhodný program vyťahovania svalov, ktoré môže pacient vykonávať samostatne doma.⁷

Pri vyťahovaní svalov má pacient pociťovať iba ľahký ťah, odporúčajú sa cviky:

• sed s pokrčenými kolennými a bedrovými kĺbmi (turecký sed), pacient sa opiera o vystreté horné končatiny v lakťových kĺboch, vyťahuje ohýbače lakťových kĺbov a svaly, ktoré priťahujú a vytáčajú dovnútra bedrové kĺby
• sed s vystretými dolnými končatinami – vyťahovanie ischiokrurálnych svalov, ohýbačov kolenných kĺbov
• jazdecký sed na stoličke – vyťahovanie priťahovačov bedrových kĺbov, sedieť tak aj pri sledovaní TV, čítaní
• polohovanie v ľahu na bruchu so vzpaženými hornými končatinami
• polohovanie na chrbte so vzpaženými hornými končatinami
• stoj pred stenou s narovnanými dolnými končatinami – vyťahovanie trojhlavého lýtkového svalu.⁷

Tieto cviky patria k povinnému domácemu programu každého pacienta so SM, ďalej sa odporúča:

• stoj alebo sed tvárou k stene, upažené a vytočené horné končatiny v plecových kĺboch s vystretými lakťami a prstami, hornú polovicu tela vytláčať od steny – vyťahujú sa svaly, ktoré priťahujú a vytáčajú plecové kĺby dovnútra a vystierače lakťových kĺbov
• vytrvalostný tréning – ergometer bicyklový, plávanie, chôdza
• zlepšenie vnímania tela – joga
• autogénny tréning – rôzne techniky
• tréning koordinácie: tanec, všeobecne pohyby s hudbou.⁷

Záver

Hlavným cieľom ošetrovateľskej starostlivosti o dospelých pacientov so SM so sesterskou diagnózou Deficit sebestačnosti je zachovanie dôstojnosti a kvality života čo najdlhšie. Zmiernenie prejavov spasticity, kŕčov či ťažkostí súvisiacich s koordináciou pohybov napomôže pacientovi k voľnosti pohybu, zlepší jeho svalovú silu a v konečnom dôsledku môže posilniť alebo obnoviť schopnosť zvládať aktivity denného života. V literatúre sa vo vzťahu k poruche sebestačnosti často stretávame so slovom postihnutie, čo môže evokovať pejoratívny význam, preto je vhodnejšie v tejto súvislosti používať slovo porucha alebo deficit sebestačnosti. 

Literatúra

1. GAVALIEROVA, Z., FATHI, A. Únava, ošetrovateľská diagnóza u dospelého pacienta so sklerózou multiplex. 2023. Online. [29-05-2023]. Dostupné na: https://www.m-edu.sk/unava-osetrovatelska-diagnoza-u-dospeleho-pacienta-so-sklerozou-multiplex/
2. PETRLENIČOVÁ, D. 2016. Najčastejšie chyby v diagnostike roztrúsenej sklerózy. In Via practica. 2016. 13 (1) s.21-24.
3. MINISTERSTVO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY. 2019. Komplexný ošetrovateľský manažment pacienta s deficitom sebaobsluhy a sebaopatery. Online. [12-10-2022]. Dostupné na:https://www.standardnepostupy.sk/standardy-osetrovatelstvo/
4. MINISTERSTVO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Vyhláška č. 306/2005 Z. z. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje zoznam sesterských diagnóz. Online. [29-05-2023]. Dostupné na: https://www.epi.sk/zz/2005-306
5. HARRIS,C,J., HALPER,J. Multiple Sclerosis: Best Practices in NursingCare. International Organization of Multiple Sclerosis Nurses. 2016. [online]. [30-05-2023]. Dostupné na internete: https://iomsn.org/wp-content/uploads/2016/07/BestPractices_4th.pdf
6. DONÁTH, V. 2017. Prvé príznaky sclerosis multiplex a význam včasnej liečby. In: Via pract., 2017, 14(5): s.240–242.
7. DUDÍKOVÁ, A. Sclerosis multiplex – pohybová liečba v domácich podmienkach. 2013. [12-05-2023]. Dostupné na: https://www.szsm.sk/novinka/23547/sclerosis-multiplex-pohybova-liecba-v-domacich-podmienkach
8. PETRLENIČOVÁ, D. 2023. Komplexne o skleróze multiplex, symptomy sklerózy multiplex. Online. [12-05-2023]. Dostupné na: https://www.smporadna.sk/komplexne-o-sm/symptomy-sklerozy-multiplex
9. GURČÍK, L. Primárne progresívna roztrúsená skleróza – diagnostika, klinické aspekty a liečba. In: Neurologie pro praxi 2011; 12(5): 321–328.
10. JAKUBÍKOVÁ, H., KLÍMOVÁ, E. Paliatívna liečba a starostlivosť o chorých so sclerosis multiplex. 2010. In: Neurologie pro praxi 2010; 11(1): 29–31.
11. HEESEN, C., BOHM, J., REICH, .C, GOEBEL, M., GOLD, S, M. Patient perception of bodily functions in multiple sclerosis: gait and visual function are the most valuable. Mult Scler 2008; 14: 988–991.
12. KANTOROVÁ,E., KURČA,E., MICHALIK, J. Hodnotenie kvality života pacientovso sclerosis multiplex. In: Neurologie pro praxi 2012; 13(4): 211–214
13. NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY. ZÁKON 448/2008. ZÁKON o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Online. [12-05-2023]. Dostupné na: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/448/
14. KOVÁČOVÁ, S. Tichá progresia sclerosis multiplex- ako tomu porozumieť? [online]. [cit. 12-05-2023]. Dostupné na internete: https://www.szsm.sk/data/advertisement/szsm.sk/173269/62266_ticha-progresia.pdf
15. BÓRIKOVÁ, I., TOMAGOVÁ, M., ŽIAKOVÁ, K. Meracie nástroje v gerontologickom ošetrovateľstve. Multimediálna podpora výučby klinických a zdravotníckych disciplín: Portál Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského [online] 1.2014, posledná aktualizácia 22.1.2014 [cit. 2014-01-22] Dostupný z WWW: <http://portal.jfmed.uniba.sk/clanky.php?aid=251>. ISSN 1337-7396.
16. CARPENITO, L.: Nursing Diagnosis Aplication to Clinical Practi. 9. vyd., Philadelphia, 2002. s. 112. Alebo http://kont.zsf.jcu.cz/pdfs/knt/2009/01/23.pdf
17. PETRLENIČOVÁ, D. 2022. Cvičenie a sclerosis multiplex. Online. [12-10-2022]. Dostupné na: https://www.smporadna.sk/index/zivotny-styl?id=37
18. NOVOTNÁ, K., MENKYOVÁ, I. Poruchy rovnováhy a možnosti rehabilitace u pacientů se sclerosis multiplex Online. [12-05-2023]. Dostupné na: https://www.m-edu.sk/poruchy-rovnovahy-a-moznosti-rehabilitace-u-pacientu-se-sclerosis-multiplex/
19. ONDRIOVÁ,I., MAGUROVÁ,D. Psychologicko-sociálne atribúty sclerosis multiplex. 2010. Online. [12-05-2023]. Dostupné na: https://www.neurologiepropraxi.cz/pdfs/neu/2010/05/13.pdf
    
    

Páčil sa Vám článok?
Stiahnuť článok