Rozhovor s osobnosťou mesiaca MUDr. Evou Hlavičkovou

MUDr. Eva Hlavičková sa narodila v Nových Zámkoch. Absolvovala gymnázium v Nových Zámkoch, potom vyštudovala LF UK v Bratislave. Po úspešnom ukončení štúdia nastúpila na interné oddelenie do FNsP v Nových Zámkoch, kde pôsobila vyše 10 rokov. Počas tohto obdobia získala postupovú skúšku z internej medicíny a neskôr špecializačnú skúšku v odbore Diabetológia, poruchy látkovej premeny a výživy. Následne sa rozhodla pre prácu ambulantného diabetológa, ktorú vykonáva vyše 25 rokov. Čo vás priviedlo k medicíne a špeciálne k diabetológii? Môj otec bol obvodný lekár, jeho ambulancia tvorila súčasť nášho rodinného domu. Odmalička som túžila stať sa lekárkou. Po ukončení ordinácie som sa s priateľkami hrávala v ordinácii. Samozrejme, nevedela som, že sa budem venovať diabetológii. Túžila som byť kardiológom. Bola to náhoda, že po atestácii z vnútorného lekárstva kolegyňa, ktorá pracovala v diabetologickej ambulancii, išla na materskú dovolenku a primár oddelenia ma vtedy poveril jej zastupovaním. Táto práca sa mi veľmi zapáčila a keď mi riaditeľstvo ponúklo prácu v diabetologickej ambulancii, tak som ju s radosťou prijala.   Čo je podľa vás najdôležitejšie v prístupe k pacientovi, ktorému bol práve diagnostikovaný diabetes, aby ste získali jeho dôveru a motivovali ho k spolupráci? Snažím sa neustále zdokonaľovať v prístupe k pacientom s diabetom. Záleží mi na tom, aby som ich presvedčila o dôležitosti ich účasti na aktívnej liečbe diabetu. Zdôrazňujem im, že cukrovka je napriek začiatočnému takmer bezpríznakovému štádiu nebezpečným, ale v dnešnej dobe veľmi dobre liečiteľným ochorením. Zdôrazňujem im nutnosť zmeny životného štýlu, dôležitosť fyzickej aktivity, snažím sa im vysvetliť základné diétne opatrenia, no a, samozrejme, pravidelnú liečbu a nutnosť diabetologických kontrol.   Diabetológia zaznamenala za posledných desať rokov obrovský rozvoj. Ako by ste charakterizovali vaše možnosti dnes v porovnaní so situáciou pred desiatimi rokmi? Ako vidíte budúcnosť diabetológie? Prídu na trh lieky alebo technológie, ktoré „vyliečia diabetes“? Za posledných desať rokov došlo v liečbe diabetu k obrovskému rozvoju. Keď som pred 25 rokmi začala pracovať v diabetologickej ambulancii, mali sme k dispozícii dva druhy perorálnych antidiabetík a inzulín sa podával striekačkami. V dnešnej dobe je liečba diabetu komplexná. Čo sa týka inzulínoterapie, pacienti majú možnosť kvalitných inzulínových analógov, inzulínovej pumpy a glukózových senzorov. Pacienti s diabetom 2. typu majú možnosť liečby na mieru podľa posledných výdobytkov medicíny. Z hľadiska cukrovky 1. typu sú vo výskume inzulíny reagujúce na glukózu, na vyliečenie cukrovky sa uskutočňuje výskum liečby kmeňovými bunkami zatiaľ v laboratórnych podmienkach. Kmeňové bunky sa dokázali transformovať na beta bunky vylučujúce inzulín, ktoré sú citlivé na glukózu rovnako ako bunky, ktoré produkuje pankreas zdravého človeka.   Diabetes mellitus je chronické celoživotné ochorenie. S vašimi pacientmi sa stretávate dlhé roky, ste svedkami ich životných príbehov. Ktorý pacient bol pre vás najväčšou výzvou? Diabetes je chronické celoživotné ochorenie. So svojimi pacientmi sa stretávam pravidelne, dlhodobo, poznám ich životné príbehy, ich radosti i starosti. Veľmi ťažko sa mi hľadá konkrétny pacient s najväčšou výzvou. Väčšina pacientov sa stáva súčasťou môjho života a najväčším zadosťučinením pre mňa je nielen ich dobrá metabolická kompenzácia, ale aj ich radosť z opätovnej návštevy u mňa. Samozrejme, nájdu sa pacienti, s ktorými sa mi ťažšie spolupracuje, väčšinou si to odnášam domov ako svoje osobné zlyhanie.   Prezraďte nám na záver niečo zo svojej životnej filozofie. Čo vás napĺňa šťastím, ako relaxujete a kde dobíjate baterky? Som veľmi šťastná, že môžem vykonávať prácu, ktorú mám rada. Je to síce náročná práca, ale robím ju s radosťou. Myslím si, že by som ju vedela robiť ešte lepšie, keby sme denne nemali také kvantum pacientov. Je nevyhnutné, aby sme tuto prácu zvládali s úsmevom na tvári, vyžaduje si to však veľa trpezlivosti. Potrebné je dobíjať baterky. Pre mňa je najväčší relax pobyt s mojou rodinou, prechádzky v prírode a cestovanie. Pobyt pri mori a malý vnúčik sú mojím najväčším dobíjačom bateriek. Som šťastná, že mám dobrého muža a dve úspešné deti, ktoré sú mi veľkou oporou.

Ďakujeme vám pani doktorka za poskytnutie rozhovoru

Odborná redakcia DIA News