Včasné nasadenie fixnej kombinácie iGlarLixi v liečbe pacientky s diabetes mellitus 2. typu
MUDr. Alexandra Sláviková
Diabetologická ambulancia Myjava
Abstrakt
V ambulantnej diabetologickej praxi často stojíme pred výzvou, ako poskytnúť pacientovi liečbu, ktorá je nielen vysoko účinná a jednoducho aplikovateľná, ale optimálne aj hradená zo zdrojov verejného zdravotného poistenia.
V prípade našej pacientky tieto kritériá splnila deintenzifikácia liečby. Tento krok nasledoval po úvodnej razantnej kompenzácii novodiagnostikovaného diabetu pomocou intenzifikovaného inzulínového režimu.
Cieľom tejto kazuistiky je na základe rekapitulácie priebehu liečby a dopĺňajúcich vyšetrení poukázať na efektívny a účelný terapeutický postup, ktorý je aplikovateľný u mnohých pacientov v podobnej klinickej situácii.
Anamnéza
Osobná anamnéza (OA): pacientka je žena narodená v roku 1971, operátorka v trojzmennej prevádzke, matka dvoch detí, bez pravidelnej športovej aktivity.
Antropometria (pri prvej návšteve): Hmotnosť 89 kg, BMI 31,5 kg/m2 (obezita I. stupňa)
Od roku 2010 liečená arteriálna hypertenzia. Liečba dyslipidémie statínom so suboptimálnou adherenciou. V roku 2021 hospitalizovaná pre vertebrogénny algický syndróm (VAS), klinicky lumbosakrálny syndróm (LIS). Počas tejto hospitalizácie bol novodiagnostikovaný dekompenzovaný diabetes mellitus. Vzhľadom na potrebu podávania kortikosteroidov bola pacientka nastavená na intenzifikovaný inzulínový režim. Vstupná hodnota glykovaného hemoglobínu (HbA1c) pred liečbou bola 11,3 % DCCT.
Rodinná anamnéza (RA): Otec zomrel vo veku 62 rokov na infarkt myokardu. Matka zomrela vo veku 60 rokov na renálne zlyhanie.
Popis kazuistiky
Pacientka bola reedukovaná, do jej liečby bol pridaný metformín s postupným navýšením do maximálne tolerovanej dávky 850 mg 1 – 1 – 1 a s odporúčaním postupne redukovať bolusové dávky inzulínu – čo sa podarilo na 2 – 2 – 2. Bazálny inzulín zostal nezmenený 0 – 0 – 0 – 26 a metformín 850 mg 1– 1– 1 pokračoval.
Zrejme aj vďaka ukončeniu podávania kortikoidov a režimovým opatreniam pacientka zredukovala hmotnosť o 2 kg.
S perspektívou naplniť kritériá úhrady som pri vyšetrení v máji 2022 jej hodnotu HbA1c 7,1 % DCCT pri takomto režime vnímala ako výzvu na zmenu bazálneho inzulínu za fixnú kombináciu inzulínu glargín a GLP-1 RA lixisenatidu – iGlarLixi.
Pacientka si iGlarLixi 100 U/ml + 33 µg/ml (zelené pero) začala podávať v úvodnej dávke 30 jednotiek k hlavnému jedlu dňa, postupne dávku titrovala na 34 jednotiek. V tejto dávke spolu s metformínom 850 mg 1 – 1 – 1 liečba pokračuje do poslednej kontroly dňa 7. 5. 2025, keď mala glykémiu nalačno 6,8 mmol/l, HbA1c 6,8 % DCCT a hmotnosť 86 kg.
Tabuľka 1: Priebeh hodnôt HbA1c (% DCCT) v sledovanom období
Diskusia
Nie je zriedkavé, že do ambulancie prichádzajú pacienti s novodokumentovaným diabetes mellitus typu 2 s vysokými hodnotami glykémie a glykovaného hemoglobínu, ktorých priviedli do zdravotníckeho zariadenia symptómy iného ochorenia. Ak sa počas ústavnej liečby komorbidity začne liečiť diabetes mellitus 2. typu včasnou intenzívnou liečbou inzulínom, títo pacienti zostávajú výzvou pre ambulantných lekárov, kedy a ako rázne liečbu deintenzifikovať. V opisovanom priebehu liečby bolo oporou pre tento postup:
overenie dostatočnej sekrécie vlastného inzulínu
dobrá spolupráca pacientky, ktorej sa po prvých návštevách ambulancie podarilo mierne zredukovať hmotnosť
dostupnosť kombinovaného preparátu
splnenie indikačných obmedzení na úhradu liečby.
Tabuľka 2: Vývoj telesnej hmotnosti pacientky (v kg)
Aktuálnu liečbu hodnotí pacientka aj po vlastnej úvodnej skúsenosti s intenzifikovaným inzulínovým režimom ako jednoducho realizovateľnú. Glykémie má vyrovnané bez nežiaducich výkyvov, bez hypoglykémií, a to aj napriek práci v trojzmennej prevádzke. V liečbe pokračuje tretí rok. Pri každej kontrole si stručne rekapitulujeme priebeh, najmä s cieľom mať pripravený plán pre prípadnú potrebu budúcej intenzifikácie liečby.
Ak by sa skríningom v budúcnosti potvrdila abnormalita obličkových funkcií, bola by kandidátkou na súbežnú liečbu gliflozínom.
Záver
Aktuálna liečba je dostatočná, laboratórne hodnoty sú uspokojivé, pacientka hodnotí liečbu pozitívne.
Výzvou zostáva dosiahnutie ďalšej, hoci aj miernej redukcie hmotnosti, ktorá by mohla prispieť k dlhodobej udržateľnosti uspokojivej kompenzácie diabetu.
Literatúra u autora
Kazuistika je prípadom z reálnej klinickej praxe. Odpoveď na liečbu sa môže u konkrétneho pacienta odlišovať.
