Rozhovor s osobnosťou mesiaca
Zdenkou Horynovou
Zdenka Horynová sa narodila v Komárne. Strednú zdravotnícku školu navštevovala v Nových Zámkoch. Po maturite nastúpila do Nemocnice ministerstva obrany v Bratislave, kde pracovala 14 rokov. Potom prijala ponuku práce v Metabolickom centre doc. MUDr. Kataríny Rašlovej s. r. o., kde oslávi práve tento rok 20. výročie pôsobenia. Počas tohto obdobia sa aktívne zúčastnila mnohých klinických štúdií. Zároveň absolvovala množstvo školení a čo sa týka edukácie, je neustále veľmi aktívna.
Čo vás priviedlo k štúdiu na zdravotnej škole a k práci zdravotnej sestry? Bol to odjakživa váš sen, alebo vás inšpiroval nejaký vzor?
Tak ako každé dieťa, aj ja som mala rôzne vysnívané profesie, ktoré som vo svojom živote chcela robiť. Ako vidíte, skončila som v zdravotníctve. Mojím veľkým vzorom bola krstná mama, ktorá pracovala ako zdravotná sestra a o svojej práci mi stále tak oduševnene rozprávala, že som sa nakoniec rozhodla pre zdravotnícku školu. To som ešte nevedela, aká to je síce krásna, ale náročná práca, či už fyzicky, ale aj psychicky. Pracujem vo svojej profesii 34 rokov a stále ma napĺňa, aj keď je to niekedy veľmi ťažké. Hlavne vtedy, keď prídete o pacienta. Nezvykla som si za tie roky a stále to ťažko prežívam, tak ako mnohé moje kolegyne.
Venujete sa edukácii pacientov s kardiovaskulárnym ochorením. Čo je podľa vás najdôležitejšie v prístupe k pacientovi, aby ste si získali jeho dôveru a motivovali ho k spolupráci?
Edukácia je veľmi dôležitá, a to nielen na začiatku v čase stanovenia diagnózy. Treba v nej pokračovať aj počas ďalších kontrolných vyšetrení, lebo pacient hneď na prvýkrát nestihne absorbovať všetky dôležité informácie. Vo väčšine prípadov si pacient pri vstupných vyšetreniach vypočuje diagnózu, ktorú ani nepozná a treba mu podať čo najviac informácii, aby vedel, ako má postupovať doma, keď je so svojou diagnózou sám. Ja pracujem v metabolickej ambulancii, kde sa venujem edukácii pacientov s metabolickou poruchou cukrov a tukov, ale úzko spolupracujeme aj
s kardiologickou ambulanciou. Je veľmi dôležité hneď od začiatku s pacientom komunikovať zrozumiteľne, nepoužívať veľa odborných výrazov, aj keď sú určité medicínske parametre, pri ktorých treba, aby sa ich naučil. Keď pacienta edukujem, tak sa nepozerám na čas, ale sledujem, či pacient pochopil, čo mu vysvetľujem. Ak mám pocit, že je toho naňho príliš veľa, radšej sa dohodneme na viacerých termínoch a edukácia sa tak rozloží na postupné časti, aby si pacient lepšie osvojil potrebné informácie. Často pacientom hlavne v dovolenkovom období pripomínam, že svoju diagnózu, teda chronické ochorenie si berú aj na dovolenku, tak nech sa veľmi nepokazia. Časovo je to celkom náročné, ale určite to dá pacientovi viac, ako keď len dostane do rúk brožúrky, ktoré si má sám naštudovať.
Kardiovaskulárne ochorenia sú vo väčšine prípadov chronické celoživotné ochorenia. S vašimi pacientmi sa stretávate dlhé roky, ste svedkami ich životných príbehov. Ktorý pacient bol pre vás najväčšou výzvou?
Ťažko sa na to odpovedá. Ako som spomínala, pracujem v ambulancii, kde sa liečia pacienti s rôznymi metabolickými poruchami, ako napr. diabetici alebo pacienti s vysokou hladinou cholesterolu v krvi a väčšina pacientov trpí nejakou formou kardiovaskulárneho ochorenia, ale to je skôr otázka pre lekára ako pre zdravotnú sestru. V každom prípade sa musím priznať, že s pacientmi mám často kamarátsky vzťah, to inak ani nejde, keď sa poznáme desiatky rokov. Jedno je však isté, všetky ochorenia, či už metabolické poruchy alebo kardiovaskulárne choroby postihujú stále mladšie ročníky. Nie je výnimka stretnúť pacienta vo veku okolo 30 – 40 rokov.
Ako ovplyvnil COVID-19 starostlivosť o pacientov s kardiovaskulárnym ochorením v ambulancii, kde pracujete?
Naša ambulancia sa venuje rôznym metabolickým poruchám. COVID-19 a s ním súvisiace rôzne opatrenia a obmedzenia ovplyvnili bežný chod našej ambulancie, rovnako ako každú ambulanciu. Začali sme častejšie využívať telemedicínu, e-mailovú komunikáciu a telefonickú komunikáciu s pacientom. No sú aj prípady, keď to nemôžete využiť a pacienta treba zavolať na osobné stretnutie.
Pandémia COVID-19 urýchlila digitalizáciu spoločnosti. Aké nové spôsoby komunikácie s pacientom využívate v ambulancii, kde pracujete? Čo sa vám najviac osvedčilo – SMS, email, skype, whatsapp, iné?
Som stará škola, mne vyhovuje skôr osobný kontakt s pacientom, ale chápem, ako doba pokročila a musím uznať, že digitalizácia je pokrok, čo pomáha pri kontakte s pacientom. Aj ja to denne využívam. Musíme si uvedomiť, že do ambulancie chodia aj starší pacienti, ktorí tieto moderné metódy nepoužívajú alebo – už pre vek – im nie sú dostupné.
Zároveň u nás najčastejšie využívame e-mailovú komunikáciu alebo komunikáciu cez MMS a SMS.
Je o vás známe, že aj napriek vysokému pracovnému zaťaženiu vždy vítate pacientov s úsmevom. V čom spočíva tajomstvo vašej trpezlivosti, láskavosti a energie?
Tak na to ozaj neviem odpovedať, asi to človek má v sebe. Keď vidím pacienta a nemám, ako sa hovorí, svoj deň (som len človek), myslím na to, že ten pacient za to nemôže. Energiu dobíjam pri prechádzkach v prírode so svojím psom, relaxom pri dobrej knižke alebo stretnutiach s kamarátmi, čo v tejto dobe nie je síce aktuálne, ale dúfajme, že všetko dobre dopadne a my sa budeme môcť vrátiť k relatívne normálnemu životu. Veľmi dôležité je aj rodinné zázemie.
Prezraďte nám na záver niečo zo svojej životnej filozofie – čo vás napĺňa šťastím, ako relaxujete a kde si dobíjate baterky?
Na to som vám už vlastne napoly odpovedala. Napĺňa ma, keď vidím, že moja práca mala zmysel, keď pacient príde na kontrolu a má lepšie výsledky. Som šťastná, že som mu dopomohla k tomu, aby sa cítil zdravotne dobre, svoje chronické ochorenie znáša lepšie, lebo vie, že keď má problém, tak sa má na koho obrátiť. A to je veľmi dôležité, hlavne v tejto dobe.
A hlavne sa držím toho, čo ma sprevádza celý život: „Čo ma nezabije, to ma posilní“.
Ďakujeme vám za rozhovor
Odborná redakcia KARDIO News
