Koncentrovaný inzulín glargín 300 – menej hypoglykemických príhod

MUDr. Tomáš Matus
Diabetologická ambulancia Dunajská Streda

Úvod

S inzulínom glargín máme z každodennej ambulantnej praxe už dlhoročné skúsenosti. Pre väčšinu z nás diabetológov je jeho indikácia v liečbe pacientov s DM2T asi samozrejmosťou. Pohodlná iniciácia liečby aj titrácia dávky spojená s bezpečnosťou a efektivitou uľahčuje prácu odborníka.

Pretože väčšina pacientov liečených inzulínom patrí do vekovej skupiny seniorov, údaje z klinických skúšaní zameraných na účinnosť a bezpečnosť liečby inzulínom glargín 300 predstavujú dôležitú podporu súčasnej liečebnej taktiky nielen u mladších pacientov, ale najmä u seniorov. Nová štúdia ELDERLY-T, zatiaľ najväčšia observačná štúdia zameraná na populáciu staršiu ako 75 rokov bola preto vítaná na kongrese ADA 2025.¹

Táto multicentrická štúdia preukázala efektivitu v dosiahnutí individuálneho liečebného cieľa zúčastnených pacientov, ako aj nízke riziko nežiaducich účinkov, hlavne nočných hypoglykemických príhod. Až 28,6 % nových pacientov a 34,4 % pacientov prestavených z iných bazálnych inzulínov dosiahlo svoj individuálny terapeutický cieľ po 6 mesiacoch sledovania.¹

Popis prípadu

Typickým pacientom reprezentujúcim túto populačnú skupinu by mohol byť aj náš 77-ročný pacient s 25-ročnou anamnézou DM2T. Medzi jeho pridružené diagnózy patrí obezita I. stupňa, steatóza pečene, dyslipoproteinémia s dosiahnutou cieľovou hodnotou LDL cholesterolu (LDL-C) pod 1,4 mmol/l, artériová hypertenzia, chronická obličková choroba (CKD) 2. štádia a od roku 2017 neproliferatívna diabetická retinopatia bez progresie.

Priebeh liečby a výskyt hypoglykémií

Prvých 15 rokov po určení diagnózy sa pacient liečil režimovými opatreniami a metformínom, ktorého dávka bola pre pozvoľné zhoršenie metabolickej kompenzácie postupne zvyšovaná na 3 g denne. Po opätovnom vzostupe glykémie sme v roku 2017 do liečby pridali inhibítor DPP-4. S touto kombinovanou liečbou perorálnymi antidiabetikami (PAD) sme do roku 2019 dosiahli uspokojivú kompenzáciu, keď sme pre ďalšie zhoršenie nahradili inhibítor DPP-4 SGLT2 inhibítorom (SGLT2i).

Z dôvodu relatívne rýchlej progresie ochorenia sme neskôr do liečby pridali inzulín glargín 100. V priebehu troch rokov bola dávka bazálneho inzulínu titrovaná z iniciálnych 18 j. s. c. na 30 j. s. c. dennej dávky. Hodnoty HbA1c sa pohybovali v rozmedzí 6,8 – 7,6 % (podľa DCCT), typický interval glykémií pri selfmonitoringu (SMBG) bol 5 – 9,5 mmol/l. Stále častejší problém však predstavovali nočné hypoglykemické príhody mierneho stupňa, ktoré pacient úspešne riešil príjmom oligosacharidov. Bol to však hlavný dôvod na zmenu liečby na inzulín glargín 300 v nezmenenej dávke.

Úprava terapie a klinický výsledok

Touto úpravou liečby došlo pri uspokojivej metabolickej kompenzácii k úplnému vymiznutiu nočných hypoglykemických príhod a k zlepšeniu kvality života pacienta. Pri liečbe bazálnym inzulínom glargín 100 ani glargín 300 nedošlo k nárastu telesnej hmotnosti oproti obdobiu liečby PAD, čo by predstavovalo riziko zhoršenia inzulínovej rezistencie.

Pacient hodnotil zmenu liečby pre zvýšený komfort jednoznačne pozitívne. Aplikáciu jednej dávky inzulínu denne nevníma ako ťažkosť a glykémie namerané pri SMBG, ktoré sa držia v cieľovom intervale a s fyziologickou variabilitou, mu prinášajú uspokojenie.

Záver

Vlastné skúsenosti z praxe teda potvrdzujú výsledky klinických skúšaní, ktoré preukazujú značný pokrok pri využívaní koncentrovaného inzulínu glargín 300 v reálnej klinickej praxi.

Literatúra

1. Fadini GP, et al. Effectiveness and safety of insulin glargine 300 U/mL in older adults with type 2 diabetes: The ELDERLY-T observational study. Prezentované na: 85th Scientific Sessions of the American Diabetes Association (ADA); Jún 20-23, 2025; Chicago, IL.

Táto nezávislá kazuistika slúži výlučne na odbornú výmenu informácií a opisuje prísne individualizovaný postup, ktorý môže presahovať bežné terapeutické štandardy. Kazuistika je prípadom z reálnej klinickej praxe, pričom klinický postup, ako aj odpoveď na liečbu sa môže u jednotlivých pacientov odlišovať.